Pomerné odpočítanie dane

Ovplyvňujú úroky z termínovaných vkladov (týždenné úložky prípadne aj na dlhšie obdobie) koeficient podľa ustanovenia § 50 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH").

S blížiacim sa koncom kalendárneho roka je v oblasti daňových povinností tých platiteľov DPH, ktorí uplatňovali pomerné odpočítanie DPH, nevyhnutne spojená povinnosť podľa § 50 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba "zákon o DPH") vypočítať koeficient z údajov z tohto skončeného kalendárneho roka a vypočítať odpočítateľnú daň za príslušný kalendárny rok. Rozdiel medzi odpočítanou daňou v jednotlivých zdaňovacích obdobiach a daňou vypočítanou podľa prvej vety vysporiada platiteľ v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka na ťarchu alebo v prospech štátneho rozpočtu.

Daná je slovenská spoločnosť, ktorá sa stala platiteľom dane podľa § 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH) v apríli 2021, pretože odvtedy obchoduje s klimatizačnými zariadeniami. Dovtedy poskytovala iba služby zdravotnej starostlivosti, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 29 zákona o DPH. To znamená, že od apríla 2021 spoločnosť bude uskutočňovať dodania, pri ktorých jej vzniká nárok na odpočet DPH podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, ako aj dodania, pri ktorých nemá nárok na odpočet DPH podľa § 49 ods. 3. Podľa § 49 ods. 4 zákona o DPH, ak platiteľ použije tovary a služby pre dodávky tovarov a služieb, pri ktorých môže odpočítať daň, a súčasne pre dodávky tovarov a služieb, pri ktorých nemôže odpočítať daň podľa odseku 3, je povinný postupovať pri výpočte pomernej výšky dane, ktorú môže odpočítať, podľa § 50 zákona o DPH. Ale v tomto prípade spoločnosť nepoužije nakúpené tovary a služby súčasne pre dodávky s možnosťou odpočítania dane a dodávky, pri ktorých nemôže odpočítať daň, pretože tieto činnosti spoločnosť realizuje odlišne prostredníctvom dvoch prevádzkarní (stredísk), to znamená, že nakúpené tovary a služby je schopná jednoznačne roztriediť podľa činností, na ktoré ich používa. Existuje iba veľmi málo prípadov, pri ktorých nie je možné jednoznačne určiť, že na aké činnosť sa tovary a služby používajú (napr. účtovnícke služby). V týchto prípadoch by spoločnosť neodpočítala DPH. Aj v uvedených prípadoch musí spoločnosť postupovať podľa § 50 zákona DPH, teda určiť koeficient pre odpočet so súhlasom správcu dane, alebo môže odpočítať DPH z hodnoty tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky, pri ktorých jej vzniká daňová povinnosť, a tiež nemá nárok na odpočet DPH z tovarov a služieb, ktoré použije na plnenia oslobodené od dane?

Daná je slovenská spoločnosť, ktorá sa stala platiteľom dane podľa § 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) v apríli 2021, pretože odvtedy obchoduje s klimatizačnými zariadeniami. Dovtedy poskytovala iba služby zdravotnej starostlivosti, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 29 zákona o DPH. To znamená, že od apríla 2021 spoločnosť bude uskutočňovať dodania, pri ktorých jej vzniká nárok na odpočet DPH podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, ako aj dodania, pri ktorých nemá nárok na odpočet DPH podľa § 49 ods. 3. Podľa § 49 ods. 4 zákona o DPH, ak platiteľ použije tovary a služby pre dodávky tovarov a služieb, pri ktorých môže odpočítať daň, a súčasne pre dodávky tovarov a služieb, pri ktorých nemôže odpočítať daň podľa odseku 3, je povinný postupovať pri výpočte pomernej výšky dane, ktorú môže odpočítať, podľa § 50 zákona o DPH.

Mechanizmus zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) umožňuje platiteľovi dane z pridanej hodnoty odpočítať daň z tovarov a služieb nakúpených za účelom realizácie jeho zdaniteľných obchodov. Inštitút odpočítania dane zakladá princíp neutrality, ktorý umožňuje, aby platiteľ nebol zaťažený daňou, ktorú zaplatí v cenách tovarov a služieb, ktoré použije na uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Zákon o DPH súčasne definuje, kedy si platiteľ dane nemôže odpočítať daň vôbec, resp. kedy si ju odpočíta v pomernej výške. Pri odpočítaní dane sa v praxi často aplikujú nesprávne postupy, na niektoré z nich poukazujeme v príspevku.

S blížiacim sa koncom kalendárneho roka je v oblasti daňových povinností platiteľov DPH, ktorí uplatňovali pomerné odpočítanie DPH, nevyhnutne spojená povinnosť v zmysle § 50 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) vypočítať koeficient z údajov skončeného kalendárneho roka a vypočítať odpočítateľnú daň za príslušný kalendárny rok. Rozdiel medzi odpočítanou daňou v jednotlivých zdaňovacích obdobiach a daňou vypočítanou podľa prvej vety vysporiada platiteľ v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka na ťarchu alebo v prospech štátneho rozpočtu.

Daň z pridanej hodnoty je svojou podstatou všeobecnou daňou spotrebného charakteru a ako taká je neoddeliteľnou súčasťou ceny. Ide o daň nepriamu, pretože ju vyberá a do štátneho rozpočtu platí iný subjekt ako ten, na ktorý daň efektívne dopadá, t. j. na konečného spotrebiteľa. Daňou z pridanej hodnoty sa zdaňuje každý predaj tovaru a služieb v každej fáze výroby a distribúcie.

Povinnosť prepočítania DPH z prijatých zdaniteľných plnení a možnosť uplatnenia len pomernej časti DPH sa vzťahuje na platiteľov DPH, ktorí uskutočňujú zdaniteľné plnenia s nárokom na odpočítanie DPH, ako aj oslobodené zdaniteľné plnenia bez nároku na odpočítanie, pričom prijaté zdaniteľné plnenia (tzv. „vstupy“) sa vzťahujú na obe kategórie plnení, ktoré uskutočňujú v rámci podnikania ako platitelia (tzv. „výstupy“).

Pod odpočítaním dane rozumieme odpočítanie dane v plnej výške alebo v pomernej výške od celkového súčtu súm dane na výstupe za príslušné zdaňovacie obdobie. Výška odpočítateľnej dane závisí od charakteru podnikateľskej činnosti platiteľa.

Je podnikateľ povinný vrátiť pomernú časť odpočítanej DPH pri vyradení dlhodobého majetku z dôvodu jeho poškodenia a nerentabilnej opravy. Podnikateľ kúpil v októbri 2012 veľkoformátovú tlačiareň a zaradil ju do dlhodobého majetku, do prvej odpisovej skupiny. Daňový odpis nebol uplatnený z dôvodu prerušenia odpisovania v roku 2012. Pri nákupe si uplatnil DPH na vstupe v plnej výške. Tlačiareň bola využívaná na podnikanie v plnej miere ale v novembri 2013 sa pokazila jedna súčiastka – riadiaca hlava. Oprava tlačiarne je nerentabilná, nakoľko výmena pokazenej súčiastky by bola drahšia ako nový stroj (ide o starší typ, ktorý sa už štandardne nevyrába). Tlačiareň už nie je v záruke. Z toho dôvodu sa podnikateľ rozhodol stroj vyradiť z obchodného majetku a zlikvidovať ho. Daňová zostatková cena tlačiarne sa v súčasnosti rovná jeho obstarávacej hodnote (neboli uplatnené daňové odpisy). Má v takomto prípade podnikateľ povinnosť upraviť odpočítanú DPH na vstupe?

Je podnikateľ povinný vrátiť pomernú časť odpočítanej DPH pri vyradení dlhodobého majetku z dôvodu jeho poškodenia a nerentabilnej opravy? Podnikateľ kúpil v októbri 2012 veľkoformátovú tlačiareň a zaradil ju do dlhodobého majetku, do prvej odpisovej skupiny. Daňový odpis nebol uplatnený z dôvodu prerušenia odpisovania v roku 2012. Pri nákupe si uplatnil DPH na vstupe v plnej výške. Tlačiareň bola využívaná na podnikanie v plnej miere, ale v novembri 2013 sa pokazila jedna súčiastka − riadiaca hlava. Oprava tlačiarne je nerentabilná, nakoľko výmena pokazenej súčiastky by bola drahšia ako nový stroj (ide o starší typ, ktorý sa už štandardne nevyrába). Tlačiareň už nie je v záruke. Z toho dôvodu sa podnikateľ rozhodol stroj vyradiť z obchodného majetku a zlikvidovať ho. Daňová zostatková cena tlačiarne sa v súčasnosti rovná jeho obstarávacej hodnote (neboli uplatnené daňové odpisy). Má v takomto prípade podnikateľ povinnosť upraviť odpočítanú DPH na vstupe?

Platiteľ DPH, ktorý uskutočňuje dodávky s možnosťou odpočítania DPH a zároveň dodávky oslobodené od DPH, nemá právo na odpočítanie DPH z nakúpených vstupov v plnej výške. Pri vstupoch, pri ktorých nie je možné jednoznačne rozlíšiť, pre ktorý typ dodávok sa vzťahujú, odpočíta DPH len v pomernej výške. Článok na príklade vysvetľuje pravidlá a postup pri pomernom odpočítaní DPH v jednotlivých zdaňovacích obdobiach a prepočet odpočítanej DPH v poslednom zdaňovacom období na základe údajov skončeného roka.

Firma poskytne partnerovi z krajiny mimo EÚ úver asi na pol roka. Uvažuje sa s fakturáciou úrokov k 31. 12. 2013 a zvyšné obdobie bude vyfakturované ku koncu pôžičky. Dotkne sa táto operácia pomerného odpočítania DPH v zmysle § 50 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“)? Treba dokladovať „príležitostnú finančnú službu“ v zmysle „Metodického pokynu k odpočítaniu dane podľa zákona o DPH v znení zákona č. 350/2004 Z. z.“ vydaného DR SR, alebo sa operácia netýka slovenského zákona o DPH?

Platiteľ DPH vykonával oslobodené služby podľa § 37 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) - poisťovacie služby za mesiac január 2013. Od marca 2013 zmenou predmetu podnikania vykonáva činnosť, t. j.  služby už s daňovou povinnosťou. Ako určiť spôsob odpočítania pri týchto zdaniteľných plneniach: faktúra od mobilného operátora za telefónne poplatky so zdaniteľným plnením za február 2013, vo faktúre sú hovory za február 2013 a poplatky za marec 2013, faktúra za nájom nebytových priestorov za prvý štvrťrok 2013, zdaniteľné plnenie za marec 2013, faktúra za nájom nebytových priestorov za prvý štvrťrok, zdaniteľné plnenie január 2013?

Keď hodnota koeficienta je 0,9979, potom po zaokrúhlení na dve desatinné miesta nahor to znamená, že sa vôbec nepočíta koeficient?

Je povinný platiteľ DPH, ktorý počas kalendárneho roku neuplatňoval odpočítanie dane koeficientom, vykonať ročné vysporiadanie DPH?

Podnikateľ prenajíma skladové priestory. V poslednom kalendárnom štvrťroku sa stal platiteľom DPH a prvé daňové priznanie bude podávať za 4. štvrťrok daného roku. Bude povinný vykonať ročné zúčtovanie odpočítanej dane za kalendárny rok, ak prenajíma priestory aj nepodnikateľovi?

Platiteľ dane nakupuje a predáva tovar a súčasne sa zaoberá poskytovaním niektorých finančných služieb, ktoré sú oslobodené od dane bez možnosti odpočítania vstupnej dane. V máji 2010 obstaral budovu, v ktorej zriadil svoje sídlo, v kúpnej cene 42 000 € + DPH 7 980 €. Ako má postupovať z hľadiska DPH, keď je povinný krátiť odpočet dane na vstupe?