Práca nadčas
Počet vyhľadaných dokumentov: 37
Zoradiť podľa:
Počet vyhľadaných dokumentov: 37
Zoradiť podľa:
- Článek
Od 1.1.2024 došlo k zvýšeniu minimálnej mzdy. Výška minimálnej mzdy v roku 2023 predstavovala sumu 700 € a od 1.1.2024 predstavuje sumu vo výške 750 €. Minimálna mzda predstavuje najnižšiu možnú sumu, ktorú možno zamestnancovi zaplatiť za jeho prácu, pritom zamestnávateľ nie je oprávnený túto sumu znížiť.
Zákonom č. 1/2023 Z. z. sa s účinnosťou od 1. júna 2023 menia ustanovenia Zákonníka práce upravujúce výšku mzdových zvýhodnení za prácu v neštandardnom pracovnom čase a výšku náhrady za pracovnú pohotovosť mimo pracoviska. Uvedená úprava ovplyvňuje nielen nároky zamestnancov v pracovnom pomere, ale aj nároky zamestnancov vykonávajúcich prácu na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimopracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov).
- Článek
Prosím o usmernenie ohľadom práce nadčas u zamestnanca, ktorý je zaradený do 3. alebo 4. rizikovej skupiny. Podľa § 121 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, patrí za prácu nadčas dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 35 % jeho priemerného zárobku. Čo v prípade, že zamestnanec zaradený do 3. alebo 4. rizikovej skupiny, má mať preplatený nadčas napr. za účasť na školení (tzn. za čas, za ktorý nevykonáva prácu na rizikovom pracovisku). Aj za tento čas mu patrí mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 35 %? Alebo mu za čas, ktorý strávil na školení, patrí mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 %?
Od 1. júna 2023 sa zmenia ustanovenia zákona č. 311/2001 Zákonník práce v z. n. p., ktoré upravujú výšku mzdových príplatkov za prácu v neštandardnom pracovnom čase a náhrady za pracovnú pohotovosť mimo pracoviska v súlade so zákonom č. 1/2023 Z. z. Tieto zmeny ovplyvnia nároky zamestnancov nielen v pracovnom pomere, ale aj zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd o pracovných činnostiach mimo pracovného pomeru, ako sú dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o brigádnickej práci študentov.
Prosím o usmernenie ohľadom práce nadčas u zamestnanca, ktorý je zaradený do 3. alebo 4. rizikovej skupiny. Podľa § 121 ods. 1 Zákonníka práce zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, patrí za prácu nadčas dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 35 % jeho priemerného zárobku. Čo v prípade, že zamestnanec zaradený do 3. alebo 4. rizikovej skupiny má mať preplatený nadčas napr. za účasť na školení (tzn. za čas, za ktorý nevykonáva prácu na rizikovom pracovisku). Aj za tento čas mu patrí mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 35 %? Alebo mu za čas, ktorý strávil na školení, patrí mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 %?
Pod vzorom vnútropodnikovej smernice uverejňujeme odkaz, cez ktorý si môžete stiahnuť editovateľný súbor.
- Článek
Pracovný život prináša situácie, keď v dôsledku zvýšenej pracovnej vyťaženosti alebo potreby splnenia rôznych pracovných úloh alebo stanovených cieľov je nutné, aby zamestnanci pracovali nad rámec svojho určeného („bežného“) pracovného času. Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) pre takéto potreby ustanovuje inštitút práce nadčas.
Z uzavretého pracovného pomeru plynie zamestnancovi povinnosť vykonávať dohodnutý druh práce v stanovenom pracovnom čase. Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) umožňuje zamestnávateľovi a zamestnancovi dohodnúť sa na výkone práce aj nad ustanovený pracovný čas, či zamestnávateľovi možnosť zamestnancovi tento výkon práce prikázať. Vyplýva to z tzv. princípu dispozičného oprávnenia zamestnávateľa, čiže právomoci disponovať s pracovnou silou zamestnanca v zmysle stanovených pravidiel.
V dnešnej dobe môžeme pozorovať pri mieste výkonu práce smerovanie k výkonu práce z domu, či už formou domáckej práce alebo „home officu“. Stále však existuje mnoho pracovných pozícií, kde je nevyhnutná práca na pracovisku a kde sú nevyhnutné zásahy zamestnanca aj mimo riadnej pracovnej doby.
V takomto prípade môže dochádzať k situáciám, keď je potrebné, aby bol zamestnanec pripravený na výkon práce a nachádzal sa buď na pracovisku, na konkrétnom dohodnutom mieste alebo bol schopný sa v relatívne krátkom čase na určené miesto dostaviť. Tento inštitút je označený ako „pracovná pohotovosť“ a je upravený v § 96 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce″) a systematicky zaradený do časti venujúcej sa pracovnému času.
Pomerne častým aplikačným problémom, ktorý je spojený s odmeňovaním zamestnancov, je zohľadnenie sviatku v príslušnom kalendárnom mesiaci, za ktorý má byť zamestnancovi poskytnutá mzda.
Obecné zastupiteľstvo z dôvodu naliehavosti preverenia nezákonných krokov predchádzajúceho starostu v decembri 2018 uzneseniami poverilo kontrolóra vykonaním 3 kontrol s termínmi do najbližšieho OZ ( 31. 1. 2019) a do 15. 2. 2019. Úväzok H.K. pritom je len 30 hodín. Okrem zákonom stanovených správ teda kontrolór na základe "príkazu" zamestnávateľa vykonal ďalšie 3, respektíve 4 kontroly, z ktorých vypracoval riadne 3 správy. Nakoľko je zrejmé, že by tieto úlohy nebolo možné vykonať za 30 hodín, kontrolór si v riadnom zamestnaní čerpal riadnu dovolenku a pracoval na splnení úloh stanovených OZ. Po OZ predložil starostovi dochádzku, v ktorej,okrem stanovených 30 hodín, mal evidované nadčasy. Prišlo k dileme, či môže obec v prípade H.K. postupovať v súlade so Zákonníkom práce a H.K si môže čerpať náhradné voľno, alebo má nárok na preplatenie vykonanej / nariadenej nadčasovej práce. Práca bola vykonaná na základe príkazu zamestnávateľa, bola ohraničená stanovenými termínmi do 31. 1. 2019 a štvrtá kontrola do 15. 2. 2019. Okrem uznesení a príkazu na kontroly boli vykonávané úlohy, ktoré vyplývajú H.K. zo zákona o obecnom zriadení. Zamestnávateľ má vedomosť o výške úväzku, práca bola nariadená z dôvodu verejného záujmu a zdokladovaná výstupmi a aj evidenciou času, ktorý bol na splnenie úloh potrebný.
- Článek
Zamestnávateľ chce so zamestnancom uzatvoriť dohodu o práci nadčas. Ako má správne postupovať pri uzatvorení dohody? Môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu na prácu nadčas do 400 odpracovaných hodín? Ide o prácu automechanika. Tieto práce nadčas budú zamestnancovi zaplatené na základe Zákonníka práce. Na čo všetko si má dať zamestnávateľ pozor a aké má povinnosti?
Zamestnávateľ chce so zamestnancom uzatvoriť dohodu o práci nadčas. Ako má správne postupovať pri uzatvorení dohody? Môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu na prácu nadčas do 400 h? Ide o prácu automechanika. Tieto práce nadčas budú zamestnancovi zaplatené na základe Zákonníka práce. Na čo všetko si má dať zamestnávateľ pozor a aké má povinnosti?
- Článek
Vzhľadom na nerovnomernú prevádzku sa spoločnosť rozhodla, že zamestnanci, ktorí odpracujú nadčas si budú prednostne čerpať náhradné voľno, nakoľko v rámci prevádzky sa vyskytujú výrazne pracovne „silnejšie“ a „slabšie“ mesiace. Spoločnosť zamestnáva 15 zamestnancov, t. j. neuvažuje o konte pracovného času. Podľa § 121 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. zamestnancovi patrí mzda za prácu nadčas, t. j. chápeme to tak, že mzdu za nadčas dostane zamestnanec vyplatenú v mesiaci, keď nadčas odpracuje (§ 118 – zamestnancovi patrí mzda za vykonanú prácu). V nasledujúcom mesiaci bude čerpať náhradné voľno, za ktoré mu už ale mzda nepatrí, nakoľko nevykonáva prácu. T. j., dôjde k výkyvom v mesačných mzdách napr. pri fonde pracovného času 160 hodín a mesačnej mzde 1 000 €, ak zamestnanec odpracuje 80 hodín nadčasov, tak dostane mzdu 1 500 €. V nasledujúcom mesiaci vyčerpá 80 hodín náhradného voľna, t. j. dostane mzdu 500 €. Zamestnanci nechcú výkyvy vo mzdách, argumentujú, že inde mali v podstate stále rovnakú mzdu, aj keď robili nadčasy a potom čerpali náhradné voľno. Je možnosť sa dohodnúť so zamestnancami o odklade vyplatenia mzdy za nadčas do obdobia, keď budú čerpať náhradné voľno? Je pre tento postup opora v zákone? Alebo mzda za nadčas musí byť vyplatená v čase, keď bola práca vykonaná a výkyvom vo mzdách sa nevyhneme? Je možnosť aj opačného postupu, že najprv sa bude čerpať náhradné voľno a nadčas sa odpracuje neskôr. Ako sa to prejaví vo mzde?
Vzhľadom na nerovnomernú prevádzku sa spoločnosť rozhodla, že zamestnanci, ktorí odpracujú nadčas si budú prednostne čerpať náhradné voľno, nakoľko v rámci prevádzky sa vyskytujú výrazne pracovne „silnejšie“ a „slabšie“ mesiace. Spoločnosť zamestnáva 15 zamestnancov, t. j. neuvažuje o konte pracovného času. Podľa § 121 Zákonníka práce zamestnancovi patrí mzda za prácu nadčas, t. j. pochopila som to tak, že mzdu za nadčas dostane zamestnanec vyplatenú v mesiaci, keď nadčas odpracuje (§ 118 – zamestnancovi patrí mzda za vykonanú prácu). V nasledujúcom mesiaci bude čerpať náhradné voľno, za ktoré mu už ale mzda nepatrí, nakoľko nevykonáva prácu. T. j., dôjde k výkyvom v mesačných mzdách - napr. pri fonde prac. času 160 hodín a mesačnej mzde 1 000 €, ak zamestnanec odpracuje 80 hodín nadčasov tak dostane mzdu 1 500 €. V nasledujúcom mesiaci vyčerpá 80 hodín náhradného voľna, t. j. dostane mzdu 500 €. Zamestnanci nechcú výkyvy vo mzdách, argumentujú, ze inde mali v podstate stále rovnakú mzdu, aj keď robili nadčasy a potom čerpali náhradné voľno. Je možnosť sa dohodnúť so zamestnancami o odklade vyplatenia mzdy za nadčas do obdobia, keď budú čerpať náhradné voľno? Je pre tento postup opora v zákone? Alebo mzda za nadčas musí byť vyplatená v čase, ked je práca vykonaná a výkyvom vo mzdách sa nevyhneme? Je možnosť aj opačného postupu, že najprv sa bude čerpat náhradné voľno a nadčas sa odpracuje neskôr. Ako sa to prejaví vo mzde?
Sme organizácia s nepretržitou prevádzkou. Môžu pedagogickí zamestnanci odmeňovaní podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. v prípade potreby vykonávať prácu v noci? Môže im byť vyplatený nočný príplatok? Sme organizácia sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, v ktorej sú dočasne umiestnované deti do 18 rokov.
Ako mám počítať prácu nadčas, keď pracujem pre slovenskú firmu v zahraničí (francúzsku)? Pracujem od 8:00 hod-19:00 hod. Ako sa mi ráta nadčas, tak ako francúzom, teda -7 hod/deň a po nich nadčas alebo ako keby som pracoval doma na Slovensku 8,5 hod/deň a potom nadčas?
Má zamestnanec pracujúci na dohodu o pracovnej činnosti nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu v noci a vo sviatok ?
Ako postupovať pri výpočte mzdy, ak pracovník zvyčajne pracuje na dennej zmene, avšak výnimočné vo februári odpracoval týždeň dennú a 3 týždne na nočnú zmenu.
Základná mzda - 500 eur.
Priemerný hodinový zárobok za posledný štvrťrok - 3,2083 eura.
Počet odpracovaných dní - 20.
Počet nadčasov vo februári 2013 - 70 hodín.
Počet nočných vo februári 2013 - 92 hodín.
Fond pracovného času vo februári 2013 - 230 hodín.
Príplatok za nadčas - 25 %.
Príplatok za nočnú 20%.
Výpočet
Základná tarifná mzda - 500 eur.
Základný plat za nadčas?
Za nadčas - 3,2083 x 70 hod x 25 % = 56,145 eura.
Nočné zmeny?
Ako postupovať v prípade, keď zamestnávateľ odo zamestnanca vyžaduje vykazovanie pohotovostných služieb ako pohotovosť mimo pracoviska, ktoré vykonáva ako lekár na oddelení - na mieste výkonu služby? Ani v pracovnej zmluve, ani v dodatku o nadčasoch nemá daný lekár zadefinovaný výkon práce mimo pracoviska. Zamestnávateľ odmieta dať takýto príkaz písomnou formou a chce zamestnanca sankcionovať zákazom služieb na 3 mesiace, s tým, že na to právo a argumentuje rovnomerným rozvrhnutím pracovného času.