Vzhľadom na nerovnomernú prevádzku sa spoločnosť rozhodla, že zamestnanci, ktorí odpracujú nadčas si budú prednostne čerpať náhradné voľno, nakoľko v rámci prevádzky sa vyskytujú výrazne pracovne „silnejšie“ a „slabšie“ mesiace. Spoločnosť zamestnáva 15 zamestnancov, t. j. neuvažuje o konte pracovného času. Podľa § 121 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. zamestnancovi patrí mzda za prácu nadčas, t. j. chápeme to tak, že mzdu za nadčas dostane zamestnanec vyplatenú v mesiaci, keď nadčas odpracuje (§ 118 – zamestnancovi patrí mzda za vykonanú prácu). V nasledujúcom mesiaci bude čerpať náhradné voľno, za ktoré mu už ale mzda nepatrí, nakoľko nevykonáva prácu. T. j., dôjde k výkyvom v mesačných mzdách napr. pri fonde pracovného času 160 hodín a mesačnej mzde 1 000 €, ak zamestnanec odpracuje 80 hodín nadčasov, tak dostane mzdu 1 500 €. V nasledujúcom mesiaci vyčerpá 80 hodín náhradného voľna, t. j. dostane mzdu 500 €. Zamestnanci nechcú výkyvy vo mzdách, argumentujú, že inde mali v podstate stále rovnakú mzdu, aj keď robili nadčasy a potom čerpali náhradné voľno. Je možnosť sa dohodnúť so zamestnancami o odklade vyplatenia mzdy za nadčas do obdobia, keď budú čerpať náhradné voľno? Je pre tento postup opora v zákone? Alebo mzda za nadčas musí byť vyplatená v čase, keď bola práca vykonaná a výkyvom vo mzdách sa nevyhneme? Je možnosť aj opačného postupu, že najprv sa bude čerpať náhradné voľno a nadčas sa odpracuje neskôr. Ako sa to prejaví vo mzde?
Zamestnávateľ môže (nie je povinný) so zamestnancom dohodnúť čerpanie náhradného voľna za prácu