Skončenie pracovného pomeru

Zamestnankyňa bola od roku 2019 na materskej dovolenke a vznikol jej nárok na dovolenku za rok 2019. Následne bola v roku 2021 ďalšia materská dovolenka, kde jej tiež vznikol nárok na dovolenku. v 1/2024 jej skončila rodičovská a hneď nasledujúci deň nastúpila na PN až doteraz. Zamestnávateľ čaká na ukončenie PN, aby jej "mohol??" nariadiť čerpanie dovolenky a následne jej ukončiť pracovný pomer. Ak by nesúhlasila s nariadením čerpania dovolenky, musí jej ju zamestnávateľ preplatiť? Ide o dovolenku za rok 2019 a 2021. So zamestnankyňou nie je možná dohoda.

Spôsob postihu zamestnanca za porušenie pracovnej disciplíny je problémom, s ktorým sa zamestnávatelia často obracajú na inšpektoráty práce.

K 1. júlu 2023 na škole skončila riaditeľka po 21 rokoch. Rozviazali sme s ňou pracovný pomer dohodou, k 31. augustu 2023 sme jej ukončili pracovný pomer a vyplácame jej 5-mesačné odstupné, z akej sumy ho máme vyrátať? Posledný platový dekrét mala upravený 1. júla 2023, keďže už nie je riaditeľka, prvý júlový týždeň bola v práci, do konca prázdnin čerpala dovolenku.

Zamestnanec sa chystá do predčasného starobného dôchodku a žiada o ukončenie pracovného pomeru dohodou so súčasným vyplatením odchodného. Zatiaľ však nespĺňa podmienky na predčasný dôchodok, chýbajúce obdobie chce riešiť evidenciou na úrade práce. Má za takýchto podmienok nárok na odchodné? Čím má zamestnanec preukázať oprávnenie na starobný, resp. predčasný starobný dôchodok, ktorý má byť podmienkou nároku na odchodné?

Skončenie pracovného pomeru so zamestnancom je bežnou súčasťou pracovného procesu u každého zamestnávateľa. Pracovný pomer medzi zamestnancom a zamestnávateľom môže byť ukončený dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením alebo aj skončením v skúšobnej dobe. Rozlišujeme medzi skončením pracovného pomeru zo strany zamestnanca a skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa.

Hlavná kontrolórka v obci je zamestnaná od 01.08.2008 sústavne (jej pracovná zmluva trvá do 31.07.2026). V posledných troch rokov má vážne zdravotné problémy. Akým spôsobom môže ukončiť skorším dátumom pracovný pomer a ktorému orgánu obce má najprv oznámiť svoje rozhodnutie (obec. zastupiteľstvo + zamestnávateľ)? Na čo má nárok z hľadiska Zákonníka práce?

Jednou zo základných povinností zamestnanca je vykonávať dohodnutú prácu zodpovedne a riadne. Zamestnanec musí byť počas trvania pracovného pomeru odborne spôsobilý vykonávať dohodnutý druh práce. Ak zamestnanec podľa uvedeného ustanovenia nevykonáva prácu, t. j. nespĺňa požadované podmienky na výkon práce, nie je odborne spôsobilý vykonávať dohodnutú prácu, podáva nekvalitné výkony, porušuje povinnosti, nerešpektuje pokyny nadriadených, môže s ním zamestnávateľ skončiť pracovný pomer. Zákonník práce skôr uvedené negatívne správanie sa zamestnanca umožňuje riešiť až skončením pracovného pomeru. Ďalšie nástroje (okrem niektorých pri porušení pracovnej disciplíny) fakticky neupravuje. V rámci nášho právneho výkladu sa budeme venovať len tým dôvodom, pre ktoré možno skončiť pracovný pomer a ktoré súvisia s disciplinárnym procesom, a to porušeniu pracovnej disciplíny a neuspokojivému plneniu pracovných úloh, na ktoré sú naviazané skúmané pracovnoprávne sankcie.

Otázka požitia alkoholu na pracovisku, resp. nástupu pod vplyvom alkoholu do práce je často diskutovanou témou s nie vždy presvedčivým záverom o tom, či ide bez ďalšieho o závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo nie. Príspevok v prvej časti rozoberá najmä dôkaznú povinnosť zamestnávateľa v súvislosti s okamžitým skončením pracovného pomeru zamestnanca z dôvodu výkonu práce pod vplyvom alkoholických nápojov. V pokračovaní, resp. v druhej časti príspevku oboznámime o vhodnom postupe zamestnávateľa s cieľom objektívneho zistenia prítomnosti alkoholu u zamestnanca.

Dňa 4.10.2022 schválil parlament pomerne rozsiahlu novelu Zákonníka práce, ktorá prináša viacero zmien, reagujúc na európske smernice o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach a o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami. Zhrnuli sme pre vás tie najvýznamnejšie.

Počas trvania pracovného pomeru zamestnávateľ disponuje množstvom osobných údajov zamestnanca. Po skončení pracovného pomeru právny vzťah zamestnanca a zamestnávateľa zaniká, v databázach a informačných systémoch zamestnávateľa však množstvo osobných údajov zamestnanca ostáva. Predkladaný príspevok sa zameriava na právo zamestnanca byť u svojho bývalého zamestnávateľa zabudnutý vo vzťahu k používaniu informačných technológií, konkrétne e­mailovej adresy a obsahu e­mailového konta. Prís­pevok dáva odpovede na najčastejšie kladené otázky, t.j. či je zamestnávateľ povinný zrušiť pracovný e­mail zamestnanca po skončení pracovného pomeru a či dochádza k porušeniu ochrany osobných údajov, ak zamestnávateľ nezruší pracovný e­mail bývalého zamestnanca. Príspevok tiež vysvetľuje, ako sa môže bývalý zamestnanec domáhať porušenia ochrany osobných údajov v prípade, že zamestnávateľ nezruší jeho pracovnú e­mailovú adresu po skončení pracovného pomeru.

Skončenie pracovného pomeru zamestnanca je závažnou udalosťou pracovného života. Z tohto dôvodu upravuje právny poriadok jednotlivé okolnosti skončenia pracovného pomeru v pomerne veľkých podrobnostiach. V rámci tohto príspevku sa budeme zaoberať prípadmi jednostranného skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca.

Konateľ spoločnosti s r. o. s pravidelným príjmom sa vzdal funkcie konateľa a bol podaný návrh na výmaz tohto konateľa z obchodného registra. Je povinnosťou vystaviť zápočtový list takémuto konateľovi?

Pracovný pomer, ktorý je uzatvorený medzi zamestnancom a zamestnávateľom, možno skončiť jedným zo spôsobov, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 59 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“). Iný spôsob skončenia pracovného pomeru ako je v danom ustanovení sa neumožňuje. Skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je pre zamestnanca veľmi „citlivá“ téma, a to najmä v prípade, ak sa pracovný pomer končí so zamestnancom z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny, ku ktorej došlo pre neospravedlnenú neprítomnosť zamestnanca v práci.

Zdravotný stav zamestnanca je dôležitým faktorom ovplyvňujúcim zamestnancovu výkonnosť pri práci, ale aj kľúčovým aspektom ovplyvňujúcim pracovný vzťah ako celok. V určitých životných situáciách sa zdravotný stav zamestnanca môže zhoršiť natoľko, že zamestnanec nie je schopný pokračovať vo svojej práci. Zákon č. 311/2001 Z. z., Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) musí takýto stav adekvátne reflektovať.

Zamestnanec vo funkcii vedúci oddelenia opakovane porušil pracovnú disciplínu, a to tým, že mu bolo preukázané opilstvo: dňa 31. 8. 2020 namerané opakované hodnoty 1,42 mg/l dňa 14. 9. 2020 namerané opakované hodnoty 0,90 mg/l. V oboch prípadoch bol vykázaný z pracoviska a kvôli vlastnej bezpečnosti odvezený domov. Podľa nášho názoru je zamestnávateľ oprávnený okamžite skončiť pracovný pomer podľa § 68 Zákonníka práce ods. 1 písm. b) za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Pracovný pomer vznikol v roku 1983 a zamestnanec žije v spoločnej domácnosti s matkou (91 rokov, ZŤP). Vzhľadom na túto skutočnosť sa zamestnávateľ rozhodol ukončiť pracovný pomer výpoveďou s 2-mesačnou výpovednou lehotou podľa § 63 ods. 1 písm. e) za závažné porušenie pracovnej disciplíny, pretože sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer. Od 16. 9. 2020 je pracovník práceneschopný. Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. e) je zamestnávateľ povinný oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť mu vyjadriť sa k nemu. Má zamestnávateľ postupovať takto: Vzhľadom na zamestnancovu PN má ho zamestnávateľ navštíviť doma a požadovať vyjadrenie a po vyjadrení ihneď predložiť výpoveď? Doručenie výpovede – stačí, že výpoveď prevezme doma za prítomnosti svedkov, a v prípade, ak odmietne spolupracovať (zatají sa, neotvorí dvere) doručí zamestnávateľ poštou doručenkou do vlastných rúk s určením lehoty napr. 5 dní? Ochranná doba – zákaz výpovede sa nevzťahuje na výpoveď danú zamestnancovi podľa ustanovenia § 64 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu, pre ktorý môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer. Vťahuje sa ochranná doba sa na tento prípad? Plynutie výpovednej lehoty vo vzťahu k PN pracovníka – predĺži sa výpovedná lehota (pri výpovedi z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny) o PN aj vzhľadom na § 64 Zákonníka práce?

Môže byť skončený pracovný pomer zo strany zamestnanca (zdravotníckeho pracovníka) poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti ako aj zo strany zamestnávateľa (nemocnice) v čase vyhláseného núdzového stavu a uloženej pracovnej povinnosti zdravotníckym pracovníkom? 

Zamestnancovi skončil pracovný pomer 28. 2. 2018, preto sme ho odhlásili aj z poisťovní. Za mesiac február 2018 mal poslednú výplatu. Následne (teraz v apríli 2018) vyšlo najavo, že mal aj nárok na dvojmesačné odstupné. Ako riešiť túto situáciu z hľadiska mzdového účtovníctva (odvody, daň zo závislej činnosti)?

Zamestnanec je slovenským právnym poriadkom považovaný za slabšiu stranu pracovnoprávneho vzťahu. Z tohto dôvodu pracovné právo podrobne reguluje právne postavenie zamestnanca a snaží sa kompenzovať jeho fakticky slabšie postavenie voči zamestnávateľovi. Jedným z nástrojov, ktorý má za cieľ zlepšiť situáciu zamestnanca pri skončení pracovného pomeru, je aj odstupné. V článku sú uvedené vybrané aplikačné súvislosti tohto právneho inštitútu v podmienkach slovenského pracovného práva.

Môže zamestnávateľ ukončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe, ak zamestnanec je práceneschopný? Zamestnávateľ uzatvoril pracovný vzťah so zamestnancom na základe pracovnej zmluvy a zamestnanec po 4 dňoch je práceneschopný - žiaden pracovný úraz. Práceneschopnosť trvá viac ako mesiac. Ako správne postupovať, ak je možnosť využiť ustanovenie § 72 Zákonníka práce? 

V zmysle § 75 ods. 2 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný pri skončení pracovného pomeru vydať zamestnancovi okrem iného: 1/ Potvrdenie o poskytnutej mzde za vykonanú prácu pre ročné zúčtovanie preddavkov na daň zo závislej činnosti. V zmysle § 39 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP") je zamestnávateľ povinný vystaviť uvedené potvrdenie do 10. februára po skončení zdaňovacieho obdobia, prípadne do 10. marca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa podáva daňové priznanie. (Zamestnanec sa môže počas roka opäť zamestnať u toho istého zamestnávateľa). Podľa ktorého zákona máme prosím postupovať? Vystaviť potvrdenie o mzde za vykonanú prácu pre ročné zúčtovanie preddavkov na daň zo závislej činnosti pri skončení pracovného pomeru podľa Zákonníka práce alebo vystaviť potvrdenie po skončení roka podľa ZDP? 2/ Potvrdenie pre výpočet podpory v nezamestnanosti. V prípade, ak zamestnanec pri skončení pracovného pomeru podpíše prehlásenie, že potvrdenie pre výpočet podpory v nezamestnanosti nepotrebuje, je zamestnávateľ povinný vystaviť predmetné potvrdenie?