Technické zhodnotenie

Na aký účet sa účtuje pripojovací poplatok spoločnosti, ktorá dodáva elektrickú energiu? Na aký účet zaúčtovať cashback z nákupu tovaru?

Obec získala dotáciu z Plánu obovy a odolnosti na realizáciu projektu „Environmentálna výchova“. Súčasťou tohto projektu je zriadenie Infocentra a Multifunkčnej miestnosti v kultúrnom dome. Infocentrum pozostáva z PC, tlačiarne, zriaďovacie prvky-recepčný pult, stoličky, paravány, Artwork/SW:rezervačný a administratívny systém, licencie. Multifunkčná miestnosť pozostáva z audio a video techniky, ovládací systém, káble, konektory, osvetlenie, zriaďovacie prvky: akustické úpravy stropu, akustické závesy, stoličky, pódium, Artwork: dokumentárne filmy, licencie. Zriadením Infocentra a Multifunkčnej miestnosti ide o technické zhodnotenie stavby alebo o obstaranie súboru samostatných hnuteľných vecí? Akým spôsobom zaúčtovať zriadenie Infocentra a Multifunkčnej miestnosti a aké položky/podpoložky použiť? 

Chceli by sme Vás požiadať o metodické usmernenie. V roku 2008 uzatvorilo mesto Handlová so spoločnosťou FIN.M.O.S zmluvu o zabezpečení verejného osvetlenia, predmetom ktorej bol záväzok spoločnosti na vlastné náklady uskutočniť investíciu do zariadení verejného osvetlenia a súčasne pre mesto prevádzkovať verejné osvetlenie. Súčasťou zmluvy o zabezpečení verejného osvetlenia bolo aj uzatvorenie zmluvy o prevode akcií, v zmysle ktorej mesto Handlová nakúpilo akcie spoločnosti. V súčasnosti sa mesto Handlová a spoločnosť dohodli na skončení zmluvy, pričom spoločnosť FIN.M.O.S odovzdá mestu všetky zariadenia verejného osvetlenia na základe zmluvy. Kúpna cena za odkúpenie verejného osvetlenia od spoločnosti FIN.M.O.S má byť vo výške viac ako 1 milión eur. V podstate mesto odkúpi zariadenia verejného osvetlenia, ktoré sa nachádzajú na území mesta, a to na základe toho, že spoločnosť FIN.M.O.S tieto zariadenia technicky zhodnotila a neprenechá ich mestu po skončení zmluvného vzťahu bezodplatne. Nakoľko predmetom zmluvy bude odovzdanie zariadení verejného osvetlenia do vlastníctva mesta za odplatu, avšak ide o jedinú spoločnosť, od ktorej je možné tieto zariadenia odkúpiť, je možné uzatvoriť tento zmluvný vzťah bez verejného obstarávania, poprípade je možné použiť v tomto prípade priame rokovacie konanie?

V rámci projektu EÚ sme dostali financie na výstavbu penziónu s wellnesom. V projekte máme presne zadefinované, že sauna, vírivka, ochladzovacia nádrž a ratanový nábytok máme zaradiť spolu na účet 022 - samostatné hnuteľné veci. To znemená, že nemôžeme zaradiť zvlášť saunu ako technické zhodnotenie budovy, vírivku zvlášt a atď. Ako by teda bolo správne zaradiť do odpisovej skupiny tento majetok: 1/ zaradiť ho do odpisovej skupiny 6 , ako stavbu alebo 2/ do odpisovej skupiny 2 ako ostatné stroje a zariadenia? 

Potrebovala by som poradiť v nasledovnej veci: základná škola s materskou školou má faktúru od dodávateľa na stavebné práce - rekonštrukcia chodby v MŠ v sume 2148,52 Eur. Dali sme na obec žiadosť o preplatenie sumy obcou. Oni súhlasia, dajú nám to ako kapitálový výdavok. Robím úpravu rozpočtu a neviem akú správnu ekonomickú klasifikáciu použiť, keďže nám to (vrátane ekonómky obce) celkom nesedí na rekonštrukciu a na modernizáciu už vôbec( keďže reálne sa vymenila len stará dlažba za novú), ale zatiaľ sme dali 717002. A v súvislosti s tým ešte jedna otázka: dať to do majetku ako technické zhodnotenie pavilónových budov ZŠ ?

Obec previedla zateplenie budov ZŠ cez projekt. Budovy však odpisujeme my ako škola, lebo sú zverené do našej správy. Keďže sú však budovy už odpísané, urobila som technické zhodnotenie o tento projekt a odpisujem 40 rokov. Následne však obec škole zaslala faktúru na projektovú dokumentáciu, ktorú zaplatila obec, ale to už nie je súčasť projektu. Obec chce aby som vytvorila novú kartu na projektovú dokumentáciu - tiež ako technické zhodnotenie v sume 8 000 €. Ale neviem, ako dlho to treba odpisovať (odp. skupina) a ako zaúčtovať. Prosím o radu.

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) v § 17 ods. 20 špecificky upravuje situáciu, keď nájomca so súhlasom prenajímateľa vynaložil výdavky na technické zhodnotenie nad rámec povinností dohodnutých v nájomnej zmluve, ktoré neboli prenajímateľom uhradené, a z toho dôvodu u prenajímateľa príde k nepeňažnému príjmu a k povinnosti zvýšenia základu dane o hodnotu tohto nepeňažného príjmu.

V podnikateľskej praxi je bežným postupom, že k uskutočňovaniu podnikateľskej činnosti sú využívané nielen vlastné, ale aj prenajaté nehnuteľnosti. Sú využívané na obchodné, výrobné účely, na poskytovanie služieb, či na administratívne účely. Pokiaľ vlastník (prenajímateľ) prenajme svoje budovy, či nebytové priestory (ďalej len „nehnuteľnosť“) nájomcovi na výkon podnikateľskej činnosti, často sa stáva, že nájomca potrebuje uskutočniť na prenajatom majetku také úpravy, ktoré prispôsobia túto nehnuteľnosť na výkon jeho podnikania.

Kúpili sme 6 ks výhrevných panelov. Panely sú umiestnené v dvoch budovách (v budove SILA je 5 ks panelov a vo výrobnej hale je 1 ks). Cena 5 ks panelov v budove SILA prekročí sumu 1 700 €. Panel vo výrobnej hale neprekročí sumu 1 700 €. Všetky panely zaradím do krátkodobého majetku (cena za 1ks neprekročí 1 700 €) alebo beriem do úvahy hodnotu panelov po jednotlivých nehnuteľnostiach a v budove SILA zaradím 5 ks ako techn. zhodnotenie SILA a vo výrobnej hale ako krátkodobý majetok (techn. zhodnot. do 1 700 € - jednorazovo do nákladov)?

Spoločnosť zakúpila 6 ks výhrevných panelov. Panely sú umiestnené v dvoch budovách (v budove SILA je 5 ks panelov a vo výrobnej hale je 1 ks). Cena 5 ks panelov v budove SILA prekročila sumu 1 700 €. Panel vo výrobnej hale neprekročil sumu 1 700 €. Má spoločnosť všetky panely zaradiť do krátkodobého majetku (cena za 1 ks neprekročila 1 700 €) alebo sa berie do úvahy hodnota panelov po jednotlivých nehnuteľnostiach, a potom v budove SILA zaradí 5 ks ako technické zhodnotenie SILA a vo výrobnej hale ako krátkodobý majetok?

Spoločnosť vlastní výrobnú halu s kancelárskymi priestormi, ktorú má zaradenú v odpisovej skupine 5 na 20 rokov. Časť výrobnej haly prenajala firme, ktorá si postavila v hale kancelárske priestory. Tieto priestory chce spoločnosť teraz od firmy odkúpiť. Nájomca si technické zhodnotenie zaradil do odpisovania na 40 rokov. Faktúra od nájomcu je vystavená ako vstavok do haly – kancelárske priestory na sumu 120 000 €. Môže to spoločnosť zaúčtovať ako technické zhodnotenie svojej výrobnej haly a navýšiť vstupnú cenu? Výrobnú halu bude odpisovať ešte 11 rokov. Alebo má zaradiť technické zhodnotenie samostatne a do akej odpisovej skupiny? Výrobná hala má väčšiu výmeru ako kancelárske priestory.

Vlastníme výrobnú halu s kancelárskymi priestormi, ktorú máme zaradenú v odpisovej skupine 5 na 20 rokov. Časť výrobnej haly sme prenajali firme, ktorá si postavila v hale kancelárske priestory. Tieto priestory ideme teraz od nich odkúpiť. Nájomca si technické zhodnotenie zaradil do odpisovania na 40 rokov. Faktúra od nájomcu je vystavená ako vstavok do haly - kancelárske priestory na sumu 120 000 €. Môžeme to zaúčtovať ako technické zhodnotenie našej výrobnej haly a navýšiť vstupnú cenu? Výrobnú halu budeme odpisovať ešte 11 rokov. Alebo máme zaradiť technické zhodnotenie samostatne a do akej odpisovej skupiny? Výrobná hala má väčsiu výmeru ako kancelárske priestory.

Článok sa podrobne venuje niektorým zložitejším a menej zrozumiteľným otázkam k dani z príjmov právnickej osoby. Môže tak pomôcť pri správnom posúdení vo vzťahu k zisteniu základu dane za príslušné zdaňovacie obdobie.

Technické zhodnotenie patrí medzi kategórie daňového a účtovného práva. Správne posúdiť, či ide o technické zhodnotenie alebo opravu nie je dôležité len z hľadiska účtovania alebo prípadnej daňovej kontroly a sankcií zo strany správcu dane, ale predovšetkým má veľký vplyv na výšku základu dane.

Technické zhodnotenie patrí medzi obťažnejšie kategórie daňového a účtovného práva. V praxi totiž hranice medzi technickým zhodnotením hmotného majetku a jeho opravou nie sú vo všetkých prípadoch jasné a jednoznačné. Správne posúdenie, či ide o technické zhodnotenie alebo opravu nie je dôležité len z hľadiska účtovania alebo prípadnej daňovej kontroly a sankcií zo strany správcu dane, ale predovšetkým má veľký vplyv na výšku základu dane. Daňový základ daňovníka sa o technické zhodnotenie zníži prostredníctvom odpisov až v určitom časovom horizonte, a to od 2 do 40 rokov s ohľadom na druh zhodnocovaného hmotného majetku. Naproti tomu vecne blízke opravy sú okamžite daňovo účinnou položkou znižujúcou základ dane. Je preto celkom prirodzené a očakávané, že podnikatelia majú snahu minimálne v spornejších prípadoch, ktoré sú na rozhraní opráv a technického zhodnotenia, kvalifikovať danú záležitosť ako opravu. Ak však podnikatelia posúdia danú záležitosť správne, vedia dopredu očakávať, čo si môžu v danom účtovnom období uznať ako daňový výdavok v plnej výške a čo len postupne.

Česká spoločnosť SRO1 (CZ firma) v minulosti (rok 2017) kúpila (kúpna zmluva) rekreačný dom s pozemkami umiestnený na Slovensku. V roku 2018 bolo vykonané na nehnuteľnosti technické zhodnotenie. Pri kúpe nehnuteľnosti, ani pri technickom zhodnotení nebola nárokovaná naspäť DPH. Trhová cena nehnuteľnosti je teraz cca. 400 000 EUR. Daňové odpisy boli v rokoch 2017 a 2018, následne daňové odpisy boli prerušené. SRO1 nie je obchodníkom s nehnuteľnosťami. SRO1 teraz chce predať nehnuteľnosť spoločnosti SRO2 (tiež CZ firma) alebo CZ fyzickej osobe. Ani SRO1, ani SRO2 nemá stálu prevádzkareň z hľadiska zákona o dani z príjmov, ani z hľadiska zákona o DPH na Slovensku. Tiež nemajú umiestnenú organizačnú zložku na Slovensku. Podľa článku 13 („Príjmy zo scudzenia majetku“) ods. 1 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskou republikou a Českou republikou (uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 238/2003 Z. z.) a § 16 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov zisky, ktoré poberá rezident Českej republiky zo scudzenia nehnuteľného majetku uvedeného v článku 6 tejto zmluvy a umiestneného v Slovenskej republike podliehajú zdaneniu v Slovenskej republike. Pri predaji nehnuteľnosti daňovníkom, ktorý je právnickou osobou (v tomto prípade SRO1), je príjem z predaja nehnuteľnosti súčasťou základu dane s výnimkou: predaja nehnuteľnosti rozpočtovou organizáciou, ak je tento príjem zahrnutý v rozpočte zriaďovateľa [§ 13 ods. 1 písm. b) ZDP], predaja nehnuteľností zahrnutých do konkurznej podstaty [§ 13 ods. 1 písm. d) ZDP], predaja nehnuteľnosti vo vlastníctve obcí a vyšších územných celkov [§ 13 ods. 1 písm. e) ZDP]. V tomto prípade podľa nás nejde o žiadnu výnimku, žiadne oslobodenie podľa § 13, takže SRO1 sa musí u nás registrovať prostredníctvom formuláru ŽIADOSŤ O REGISTRÁCIU, OZNÁMENIE ZMIEN... na daň z príjmov a podať DPPO priznanie. Ako sa stanovia daňové výdavky v tomto prípade? Aplikujú sa § 19 ods. 3b a § 25 ods. 3, t. j. daňová zostatková cena?

Česká spoločnosť SRO1 (CZ firma) v minulosti (rok 2017) kúpila (kúpna zmluva) rekreačný dom s pozemkami umiestnenú na Slovensku. V roku 2018 bolo vykonané na nehnuteľnosti technické zhodnotenie. Pri kúpe nehnuteľnosti, ani pri technickom zhodnotení nebola nárokovaná naspäť DPH. Trhová cena nehnuteľnosti je teraz cca. 400 000 EUR. Daňové odpisy boli v rokoch 2017 a 2018, následne daňové odpisy boli prerušené. SRO1 nie je obchodníkom s nehnuteľnosťami. SRO1 teraz chce využiť inštitút na základe českého obchodného zákonníka, ktorý sa nazýva odštepenie podniku. Toto odštepenie bude mať taký následok, že (odštepená- oddelená) časť spoločnosti SRO1 (ktorou bude táto nehnuteľnosť na Slovensku) by sa oddelila od SRO1 a zlúčila by sa už s existujúcou spoločnosťou SRO2 (takže novým vlastníkom nehnuteľnosti bude SRO2). Pôvodná spoločnosť SRO1 zostane zachovalá. Slovenský obchodný zákonník nepozná takýto pojem (pozná len rozdelenie, zlúčenie, splynutie). Podľa ustanovenia slovenského § 69 ods. 4 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. „Rozdelenie spoločnosti je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku spoločnosti, pričom imanie zanikajúcej spoločnosti prechádza na iné už jestvujúce spoločnosti, ktoré sa tým stávajú právnymi nástupcami zanikajúcej spoločnosti (ďalej len„rozdelenie spoločnosti zlúčením“), alebo na novozaložené spoločnosti, ktoré sa svojím vznikom stávajú právnymi nástupcami zanikajúcich spoločností.“ Pôvodná spoločnosť teda nemôže byť zachovaná v jej pôvodnej podobe. Ani SRO1, ani SRO2 nemá stálu prevádzkareň z hľadiska zákona o dani z príjmov, ani z hľadiska zákona o DPH na Slovensku. Tiež nemajú umiestnenú organizačnú zložku na Slovensku. V zmysle § 5 ods. 1 zákona o DPH, zahraničná osoba, je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň Daňovému úradu Bratislava pred začatím vykonávania činnosti, ktorá je predmetom dane okrem dovozu tovaru. Žiadosť o registráciu pre daň nie je povinná podať zahraničná osoba, ak dodáva len vymenované výnimky (v tomto prípade je relevantný §5/1g, tovar a služby oslobodené od dane podľa § 28 až 42). Otázkou je, či aj tomto prípade sa má postupovať podľa § 5 ods. 1 zákona o DPH, alebo hore uvedená transakcia (odštepenie nehnuteľnosti z SRO1 na SRO2) by nemala z pohľadu slovenského zákona o DPH žiadne dopady?

Česká spoločnosť SRO1 (CZ firma) v minulosti (rok 2017) kúpila (kúpna zmluva) rekreačný dom s pozemkami umiestnenú na Slovensku. V roku 2018 bolo vykonané na nehnuteľnosti technické zhodnotenie. Pri kúpe nehnuteľnosti, ani pri technickom zhodnotení nebola nárokovaná naspäť DPH. Trhová cena nehnuteľnosti je teraz cca. 400 000 EUR. Daňové odpisy boli v rokoch 2017 a 2018, následne daňové odpisy boli prerušené. SRO1 nie je obchodníkom s nehnuteľnosťami. SRO1 teraz chce predať nehnuteľnosť spoločnosti SRO2 (tiež CZ firma) alebo CZ fyzickej osobe. Ani SRO1, ani SRO2 nemá stálu prevádzkareň z hľadiska zákona o dani z príjmov, ani z hľadiska zákona o DPH na Slovensku. Tiež nemajú umiestnenú organizačnú zložku na Slovensku. Podľa článku 13 („Príjmy zo scudzenia majetku“) ods. 1 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskou republikou a Českou republikou (uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 238/2003) a § 16 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov zisky, ktoré poberá rezident Českej republiky zo scudzenia nehnuteľného majetku uvedeného v článku 6 tejto zmluvy a umiestneného v Slovenskej republike podliehajú zdaneniu v Slovenskej republike. Pri predaji nehnuteľnosti daňovníkom, ktorý je právnickou osobou (v tomto prípade SRO1), je príjem z predaja nehnuteľnosti súčasťou základu dane s výnimkou: predaja nehnuteľnosti rozpočtovou organizáciou, ak je tento príjem zahrnutý v rozpočte zriaďovateľa [§ 13 ods. 1 písm. b) ZDP], predaja nehnuteľností zahrnutých do konkurznej podstaty [§ 13 ods. 1 písm. d) ZDP], predaja nehnuteľnosti vo vlastníctve obcí a vyšších územných celkov [§ 13 ods. 1 písm. e) ZDP]. V tomto prípade podľa nás nejde o žiadnu výnimku, žiadne oslobodenie podľa § 13, takže SRO1 sa musí u nás registrovať prostredníctvom formuláru ŽIADOSŤ O REGISTRÁCIU, OZNÁMENIE ZMIEN... na daň z príjmov a podať DPPO priznanie. V registračnom formulári sa má označiť daň z príjmov a rubrika iné? (prevod nehnuteľnosti umiestnenej na území SR)? Sú hore uvedené úvahy ohľadom zdanenia nehnuteľnosti správne?

Česká spoločnosť SRO1 (CZ firma) v minulosti (rok 2017) kúpila (kúpna zmluva) rekreačný dom s pozemkami umiestnený na Slovensku. V roku 2018 bolo vykonané na nehnuteľnosti technické zhodnotenie. Pri kúpe nehnuteľnosti, ani pri technickom zhodnotení nebola nárokovaná naspäť DPH. SRO1 nie je obchodníkom s nehnuteľnosťami. SRO1 teraz chce predať nehnuteľnosť spoločnosti SRO2 (tiež CZ firma) alebo CZ fyzickej osobe. Ani SRO1, ani SRO2 nemá stálu prevádzkareň z hľadiska zákona o dani z príjmov, ani z hľadiska zákona o DPH na Slovensku. Tiež nemajú umiestnenú organizačnú zložku na Slovensku. V zmysle § 5 ods. 1 zákona o DPH, zahraničná osoba, je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň Daňovému úradu Bratislava pred začatím vykonávania činnosti, ktorá je predmetom dane okrem dovozu tovaru. Žiadosť o registráciu pre daň nie je povinná podať zahraničná osoba, ak dodáva len vymenované výnimky (v tomto prípade je relevantný § 5/1g, tovar a služby oslobodené od dane podľa § 28 až 42). Otázkou je, či zahraničná osoba SRO1 sa musí registrovať podľa § 5 zákona o DPH, ak: 1., Spĺňa podmienky uvedené v paragrafu 38 zákona o DPH pre oslobodenie predaja nehnuteľnosti? (Predpokladáme že v tomto prípade nie je potrebná registrácia, budú fakturovať z CZ IČ DPH čísla s oslobodením.) 2., Nespĺňa podmienky uvedené v paragrafu 38 zákona o DPH? (Predpokladáme, že v tomto prípade je potrebná registrácia a SRO1 má fakturovať z SK IČ DPH so slovenskou DPH podľa § 69/1 však?)

S uplatňovaním technického zhodnotenia majetku sa vyskytujú v praxi rôzne problémy. Účtovné predpisy nedefinujú pojem technického zhodnotenia, ale odkazujú na zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“). Opatrenie č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z. n. p. (ďalej len „Postupy účtovania v PÚ“) definuje len pojem opravy, z čoho možno pojem technického zhodnotenia definovať len odvodene.