Tretie krajiny

Pojmom "samozdanenie" sa v podnikateľskej praxi označuje v rámci problematiky dane z pridanej hodnoty prenos daňovej povinnosti z dodávateľa na odberateľa. V princípe to znamená, že v prípade, ak dodávateľ prenesie svoju daňovú povinnosť na odberateľa (t.j. vyfakturuje dodaný tovar alebo službu bez DPH), odberateľ je povinný hodnotu nakúpených tovarov alebo služieb zdaniť tuzemskou DPH. Za predpokladu splnenia podmienok ustanovených zákonom č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH") sa samozdanenie uplatňuje aj pri prijatí služby zo zahraničia.

Samotná povinnosť ako aj podmienky a pravidlá podávania súhrnného výkazu sú predmetom ustanovenia § 80 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH"). Súhrnný výkaz v podstate predstavuje zákonom ustanovený prostriedok, prostredníctvom ktorého dochádza k výmene potrebných informácií medzi členskými štátmi, čím sa vytvárajú predpoklady na to, aby daňová správa členského štátu, v ktorom je daň z pridanej hodnoty splatná, mala k dispozícii nevyhnutné informácie o dodaniach tovaru v rámci spoločenstva.

Pri vrátení dane zahraničným osobám z tretieho štátu sa uplatňuje princíp reciprocity. Viete, čo predstavuje tento pojem?

Slovenská s. r. o. (platiteľ podľa § 4) dodáva Online kurz (spĺňa definíciu "elektronickej služby" v zmysle § 16 ods. 19 zákona o DPH, článku 7 ods. 1 a 2 vrátane prílohy 1 vykonávacieho nariadenia č. 282/2011) nezdaniteľným FO usadeným v USA (tretie krajiny). V tomto prípade miestom dodania týchto služieb je bydlisko týchto USA FO (§ 16 ods. 14), t. j. slovenská s. r. o. fakturuje bez DPH a OSS tiež nemusí riešiť, lebo OSS sa vzťahuje len na EÚ. Sú tieto úvahy správne?

Pri zamestnávaní cudzincov je podstatný výber práva, podľa ktorého sa bude spravovať pracovnoprávny pomer. Podľa ust. § 16 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom sa pomery z pracovnej zmluvy spravujú právom miesta, kde pracovník vykonáva prácu. Ak však pracovník vykonáva prácu v jednom štáte na základe pracovného pomeru s organizáciou, ktorá má sídlo v inom štáte, je rozhodujúce právo sídla organizácie, okrem prípadu ak by išlo o osobu, ktorá má bydlisko v štáte, kde sa práca vykonávala.

Zdaniteľné obchody, na ktoré sa uplatňuje daň z pridanej hodnoty, môžu byť zdaňované v rámci bežného mechanizmu DPH, alebo v rámci osobitného režimu, pri ktorom sa uplatňuje rozdielový spôsob zdanenia.

Zdaniteľné osoby, ktoré v EÚ dodávajú tovar alebo služby pre konečných zákazníkov, si môžu zvoliť uplatňovanie osobitnej úpravy jednotného kontaktného miesta podľa § 68a až § 68c zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) a daň súvisiacu s týmito transakciami priznať a odviesť iba v jednom členskom štáte (tzv. členskom štáte identifikácie) alebo sa registrujú pre DPH v každom členskom štáte, v ktorom im vzniká daňová povinnosť z dodania tovaru alebo služby týmto zákazníkom.

Problematika prevádzkarne je riešená vo viacerých rozhodnutiach Súdneho dvora Európskej únie. V príspevku sa zaoberáme prípadom, keď boli služby poskytnuté skupinou na účely dane z pridanej hodnoty pre pobočku člena skupiny, ktorá sa nachádzala v inom členskom štáte.

Prosím o informáciu, ako postupovať pri prefakturácii prepravy spojenej s vývozom tovaru do tretej krajiny. Slovenský výrobca – vývozca (platiteľ DPH) fakturuje tovar nemeckej spoločnosti (odberateľ registrovaný pre DPH v DE, nie v SK). Tovar je prepravený na účet vývozcu SK priamo zo Slovenska príjemcovi do tretej krajiny. Dopravca fakturoval vývozcovi Sk prepravu s oslobodením (§ 47 ods. 6 zákona o DPH). Leteckú prepravu slovenský vývozca následne prefakturuje nemeckému odberateľovi. Aký režim DPH použije vývozca SK na faktúre pri prefakturácii leteckej dopravy pre nemeckého odberateľa? Uvádza ju do riadkov 13 a 15 daňového priznania DPH?

Americká firma so sídlom v Amerike doviezla z tretieho štátu na Slovensko tovar, ktorý bude prepustený do voľného obehu na území Slovenska a následne bude predaný slovenským zdaniteľným osobám (§ 69 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. – ďalej len „zákon o DPH“). Musí sa zahraničná osoba (americká firma) registrovať pre DPH (podľa ustanovenia § 5 zákona o DPH) v Slovenskej republike? Dôležitá informácia je, že zahraničná osoba nebude zastúpená daňovým zástupcom. Môže americká firma bez zástupcu a bez slovenského IČ DPH nejak precliť tovar?

Americká firma so sídlom v Amerike doviezol z tretieho štátu na Slovensko tovar, ktorý bude prepustený do voľného obehu na území Slovenska a následne bude predaný slovenským zdaniteľným osobám (§ 69 / 2). Musí sa zahraničná osoba (americká firma) registrovať pre DPH (paragraf 5) v SR? Ešte dôležitá informácia je, že zahraničná osoba nebude zastúpená daňovým zástupcom. Môže americká firma bez zástupcu a bez slovenského IČ DPH nejak precliť tovar?

V reakcii na aktuálnu situáciu na Ukrajine, prijal slovenský parlament zmeny vo viacerých zákonoch, ktoré by mali zjednodušiť príchod a fungovanie utečencov z Ukrajiny na Slovensku. Prinášame vám prehľad najrelevantnejších zmien v súvislosti so zamestnaním, poistením a legálnym pobytom na Slovensku.

Občan tretej krajiny s prechodným pobytom na Slovensku má pridelené slovenské IČO aj DIČ. Na Slovensku je zriadená stála prevádzkareň od októbra 2021, pracuje cez americkú platformu Upwork (počítačové ilustrácie). Keďže má tento občan zatiaľ príjmy len z Upwork (USA, India) musí sa registrovať pre DPH podľa § 7a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“)? Alebo mu táto povinnosť vzniká len v prípade, ak by miestom dodania jeho služieb bola EÚ? Ak áno, tak s akým dátumom? Má zároveň povinnosť sledovať svoje príjmy za dodané služby odberateľom na Slovensku pre prípadnú registráciu podľa § 4 zákona o DPH?

Spoločnosť dostala faktúru od neplatiteľa DPH z Poľska za nákup použitého nákladného vozidla. Má v tomto prípade nárok na odpočet DPH na vstupe pri samozdanení, alebo to nepodlieha samozdaneniu?

(pokračovanie) Pravidelne v tejto rubrike uverejňujeme na pokračovanie komentár k novele zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). Novela je obsiahnutá v zákone č. 344/2020 Z. z. Štvrtá časť článku sa zaoberá, okrem iného, oslobodením od dane pri dovoze zásielok s nízkou hodnotou. Samozrejmosťou sú aj praktické príklady.

Národná rada SR schválila zákon č. 344/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. s účinnosťou od 1. 1. 2021, resp. 1. 7. 2021 (www.nrsr.sk; tlač 198). Táto rešerš prináša stručný prehľad vybraných zmien, v praxi je potrebné používať úplné znenie zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“).

V tomto vydaní časopisu prinášame komentár k rozsudku Súdneho dvora EÚ k predbežnej otázke týkajúcej sa existencie DPH prevádzkarne spoločnosti so sídlom v treťom štáte prostredníctvom jej dcérskej spoločnosti usadenej v členskom štáte EÚ – C‑547/18 Dong Yang Electronics sp. z o.o. proti Dyrektor Izby Administracji Skarbowej we Wrocławiu.

Slovenská výrobná spoločnosť (platiteľ DPH) vystavila faktúru za výrobky pre rakúskeho odberateľa (AT IČ DPH) podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). Dodacia adresa uvedená na faktúre je Japonsko. Prepravu zabezpečuje tretia krajina, teda Japonsko. Rakúsky odberateľ nemá na Slovensku registráciu podľa § 5 zákona o DPH. Na dokumente o vývoze je uvedený ako odosielateľ rakúsky odberateľ a miesto určenia je Japonsko. Ako deklarant je uvedený rakúsky odberateľ. Ide v tomto prípade o oslobodenie tovaru od dane podľa § 47 ods. 2 zákona o DPH?

Predmetom dane v súlade s § 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) je aj dodanie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

Vývoz tovaru do miesta určenia na území tretieho štátu je oslobodený od DPH. Rovnako sú od DPH oslobodené colno-deklarantské, prepravné a iné služby spojené s vývozom tovaru zo SR do tretích krajín, a to s právom na odpočítanie vstupnej DPH. Súdny dvor EÚ však v rozsudku C-288/16 z 29. júna 2017 rozhodol, že takéto služby sú oslobodené iba v prípade, ak sú poskytnuté priamo odosielateľovi alebo príjemcovi predmetného tovaru.