Úprava odpočítanej dane

Ministerstvo financií Slovenskej republiky predložilo návrh novely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v. z. n. p., ktorý má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2025, a niektoré...

Platiteľ dane, u ktorého v priebehu kalendárneho alebo hospodárskeho roku došlo k zmene účelu použitia investičného majetku, je povinný robiť úpravu odpočítanej dane. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) upravuje postup a podmienky úpravy odpočítanej dane v § 54, § 54a, § 54b, § 54c a § 54d.

Úprava dane z pridanej hodnoty odpočítanej pri investičnom majetku bola v Slovenskej republike zavedená s účinnosťou od 1. januára 2003. V zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) je samostatne upravený postup platiteľa dane pri úprave investičného majetku z dôvodu zmeny účelu jeho použitia v § 54 zákona o DPH a samostatne z dôvodu zmeny rozsahu jeho použitia na účely podnikania a na iný účel ako na podnikanie v § 54a zákona o DPH v období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom tento investičný majetok nadobudol alebo ho vytvoril na vlastné náklady, prípadne ho uviedol do užívania.

Platiteľ DPH môže v momente obstarania majetku odpočítať príslušnú vstupnú DPH iba v prípade, že dané vstupy použije v plnej miere na dodávky zdaňované daňou z pridanej hodnoty. Rovnako iba v prípade, že dané vstupy budú v plnej miere použité na podnikateľské účely. Ak sa však predpokladaný účel použitia, resp. použitie na dodávky podliehajúce/nepodliehajúce DPH v budúcnosti zmení, platiteľ DPH je povinný dodatočne odpočítanú DPH upraviť a rozdiel vysporiadať v daňovom priznaní k DPH. Povinnosť sledovať účel použitia v zmysle „podnikateľské vs. nepodnikateľské účely“ sa od 1. januára 2019 okrem nehnuteľností vzťahuje aj na hnuteľný investičný majetok.

Zákonom č. 369/2018 Z. z., ktorý mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“), bola s účinnosťou od 1. januára 2019 zavedená úprava odpočítanej dane pri investičnom majetku, ktorý používa platiteľ na podnikanie a aj na iný účel ako na podnikanie. Dôvodom úpravy odpočítanej dane je zmena rozsahu použitia investičného majetku definovaného v § 54 ods. 2 písm. a) zákona o DPH na podnikanie a na iný účel ako podnikanie.

S účinnosťou od 1. januára 2018 dochádza na základe zákona č. 334/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „novela zákona o DPH“) k zmenám zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“).

Platiteľ DPH má právo odpočítať si DPH zo vstupov, ktoré použije na svoje dodávky podliehajúce DPH. Nemôže si však odpočítať DPH zo vstupov použitých na dodávky oslobodené od DPH bez práva na odpočítanie DPH. V praxi však nastáva viacero situácií, kedy sa pôvodný účel použitia týchto vstupov zmení jedným alebo druhým smerom a niekedy dokonca viackrát za sebou. Pre tzv. „investičný majetok“ stanovuje zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. („ďalej len „zákon o DPH“) povinnosť v takýchto prípadoch dodatočne zmeniť pôvodne odpočítanú či neodpočítanú DPH. V článku si uvedieme základné pravidlá, postup a niekoľko príkladov.

Právo na odpočítanie dane, jeho rozsah a podmienky upravujú ustanovenia § 49 až § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). Podmienkou odpočítania dane pri nadobudnutí majetku je jeho použitie na účely podnikania s výnimkou, ak sa tento majetok použije na plnenia oslobodené od dane bez nároku na odpočítanie dane. Už pri obstaraní majetku musí byť zrejmé, na aké účely platiteľ dane tento majetok použije.

V predchádzajúcom čísle nášho časopisu sme uverejnili článok o úprave dane z pridanej hodnoty odpočítanej pri investičnom majetku. V tomto čísle časopisu prinášame jeho pokračovanie.

Firma zaradila do používania byty v r. 2013. Pri ich obstaraní si uplatnila 100 % odpočítanie DPH. V r. 2014 došlo k zmene účelu použitia bytov v dôsledku prenájmu FO (oslobodené od DPH). Koeficient DPH klesol z 1 na 0,79 % – došlo k zmene použitia. Firma k 31. decembru 2014 urobila úpravu DPH a vrátila rozdiel do štátnej pokladnice. V r. 2015 bol prepočítaný koeficient 0,85 %. Je potrebné urobiť úpravu DPH každý rok od roku, v ktorom došlo k zmene účelu použitia, t. j. 2014? Rozdiel je vo výške 0,06 %. V prípade predaja bytu došlo k zmene účelu požitia. Do novembra 2015 bol používaný na prenájom fyzickej osobe (oslobodený od DPH) a následne bol v novembri 2015 predaný s DPH. DPH bola v plnej výške odvedená pri predaji. Má firma nárok na vrátenie DPH, ktorá bola vrátená v dôsledku zmeny účelu použitia za r. 2014?

Investičný majetok je na účely DPH sledovaný prísnejšie ako ostatné druhy majetku nadobúdané platiteľom DPH. Súvisí to s vyššou sumou odpočítanej DPH v súvislosti s nadobudnutím tohto majetku, ktorú si platiteľ dane jednorazovo uplatňuje. Okrem toho, že pre odpočítanie dane pri investičnom majetku sa uplatnia všeobecné pravidlá platné pre odpočítanie DPH, ktorých podstatou je preukázanie väzby prijatého plnenia – v tomto prípade investičného majetku – na účely podnikania platiteľa, platiteľ má ďalšiu povinnosť. Zmenu účelu použitia investičného majetku oproti „pôvodnému plánu“ je povinný sledovať pri nehnuteľnostiach až po dobu 20 rokov. Zmena účelu použitia investičného majetku má vplyv na výšku daňovej povinnosti, resp. výšku nadmerného odpočtu platiteľa v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom ku zmene došlo.

Povinnosti platiteľov DPH na konci kalendárneho roka súvisia s odpočítaním DPH, prípadne s úpravou dane, ktorá bola už odpočítaná v priebehu kalendárneho roka alebo v prípade investičného majetku aj v predchádzajúcich rokoch. Úprava odpočítanej dane sa vykonáva v súvislosti s daňou na vstupe (prijaté dodania tovarov a služieb). Daň na výstupe súvisiaca s predajom (dodaním tovarov a služieb) nepodlieha úpravám v súvislosti s koncom roka.

Mechanizmus zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) umožňuje platiteľovi dane z pridanej hodnoty odpočítať daň z tovarov a služieb nakúpených za účelom realizácie jeho zdaniteľných obchodov a súčasne definuje, kedy si platiteľ dane nemôže odpočítať daň vôbec, resp. kedy si ju odpočíta v pomernej výške.