Závislá činnosť

V druhej časti sa autorky venujú, okrem iného, nepeňažnému plneniu vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov, lekárskym prehliadkam a mnohým iným benefitom, ktoré zamestnávatelia poskytujú svojim zamestnancom z daňového aj účtovného hľadiska.

V súčasnosti sa stáva praxou, že zamestnávatelia poskytujú svojim pracovníkom rôzne peňažné a nepeňažné príspevky nad rámec štandardnej mzdy za vykonávanú závislú činnosť. Tieto plnenia, ktoré často presahujú základné požiadavky stanovené predpismi, môžu obsahovať napríklad príspevky na dopravu na pracovisko, ubytovanie či parkovanie. Tento článok sa zaoberá otázkami, ako sú takéto plnenia účtované a aká je ich daňová úprava z hľadiska zamestnanca i zamestnávateľa, pričom zohľadňuje aktuálnu legislatívnu úpravu. Ďalej sa zameriava na definíciu zamestnanca a zamestnávateľa na účely dane z príjmov, poukazuje na špecifiká vymedzenia a zdaňovania rôznych druhov príjmov zo závislej činnosti a reflektuje aj ďalšie daňové aspekty súvisiace s poskytovaním zamestnaneckých benefitov.

Sociálny fond je nástrojom realizácie sociálnej politiky zamestnávateľa a jedným zo zdrojov jej financovania. Tvorbu a použitie sociálneho fondu upravuje zákon č. 152/1994 Z.z. o sociálnom fonde v z. n. p. (ďalej len "zákon o SF"). Tvorbu fondu, výšku fondu, použitie fondu, podmienky poskytovania príspevkov z fondu zamestnancom a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovým orgánom v kolektívnej zmluve alebo upraví vo vnútornom predpise, ak u neho nepôsobí odborová organizácia. Tvorbu sociálneho fondu a predovšetkým poskytovanie príspevkov zo sociálneho fondu je nevyhnutné posúdiť aj z hľadiska zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP").

Občan ČR má na území ČR príjem zo závislej činnosti. Zároveň má táto osoba zriadenú s.r.o. na území SR. Chce sa vo vlastnej s.r.o. so sídlom v SR zamestnať, čo by znamenalo, že by mal súčasne príjem zo závislej činnosti aj v SR aj v ČR. Je niečo takéto vôbec legislatívne možné? Ak áno, tak ako je to v takomto prípade s platením odvodov do Sociálnej a zdravotnej poisťovne a s platením dane zo mzdy?

Ako sa vyhnúť bežným chybám v daňových priznaniach? V prípade daní môže aj malá chyba viesť k veľkým problémom. Zistite, na ktoré podrobnosti si dávať pozor pri príprave daňového priznania fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roka 2023.

Z hľadiska zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP") sú riešené pracovné cesty z hľadiska: - zamestnávateľa, ktorý je povinný zabezpečiť svojim zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu cestovné náhrady určené osobitným predpisom, ktorým je napr. zákon č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v z. n. p.(ďalej len "zákon o CN") a - podnikateľa, ktorý dosahuje príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, a ktorý vykonáva svoju činnosť mimo miesta svojho pravidelného vykonávania činnosti.

Vo Finančnom spravodajcovi (2023) v príspevku č. 31, bolo uverejnené oznámenie Ministerstva financií SR č. MF/013999/2023-721 o určení vzorov tlačív podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP") v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti.

Typ dôchodku, ktorý poberá zamestnanec výrazne ovplyvňuje nielen daňové povinnosti, ale aj odvodové povinnosti zamestnanca (dôchodcu) a tiež jeho zamestnávateľa. V tomto článku vás oboznámime s osobitosťami, ktoré platia pri zamestnaní starobného a invalidného dôchodcu.

Zamestnávateľ chce uplatniť § 5 ods. 7 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“). V prípade príspevku zamestnávateľa do DDS sa u niektorých zamestnancov zmení základ dane pre nárok na plný daňový bonus. Je možné, aby zamestnanec, ktorý nechce prísť o plný daňový bonus, mal možnosť výberu?

Dobrý deň prajem, mal by som otázky ohľadom medzinárodného prenájmu pracovnej sily. Slovenská spoločnosť zamestnáva zamestnancov, pre ktorí momentálne nie je schopná zabezpečiť prácu. Z tohto dôvodu plánuje ich prenajímať maďarskej spoločnosti. Teda prenájom pracovnej sily nie je hlavnou činnosťou spoločnosti, ani nie je uvedená táto činnosť medzi predmetmi podnikania. Otázky: 1. Môže spoločnosť vykonávať horeuvedenú činnosť aj bez toho, aby bola definovaná medzi predmetmi podnikania? 2. Je možné realizovať medzinárodný prenájom pracovnej sily aj medzi závislými osobami, alebo existujú nejaké obmedzenia? 3. Čo sa týka dane z príjmov, podľa stanoviska finančnej správy SR je potrebné prekvalifikovať osobu zamestnávateľa. Napriek tomu, že z právneho hľadiska bude naďalej formálnym „právnym“ zamestnávateľom slovenský poskytovateľ pracovnej sily, na daňové účely sa skutočným („ekonomickým“) zamestnávateľom stane zahraničný (maďarský) objednávateľ (užívateľ) pracovnej sily, u ktorého bude daňovník (rezident SR) vykonávať činnosť podľa jeho pokynov a príkazov, resp. v jeho mene a na jeho zodpovednosť. Ak je v zmysle uvedeného skutočným ekonomickým zamestnávateľom maďarský užívateľ pracovnej sily, príjmy zo závislej činnosti vykonávanej na území HU sú podľa zmluvy zdaniteľné na území HU bez ohľadu na dĺžku výkonu tejto činnosti. Je horeuvedený predpoklad platný aj v našom prípade? Môžete to potvrdiť, prosím? Za odpoveď Vám vopred a veľmi pekne ďakujem!

Doktorandské štúdium je tretím stupňom vysokoškolského štúdia zamerané na získanie poznatkov založených na súčasnom stave vedeckého a umeleckého poznania a najmä na vlastnom príspevku študenta k nemu, ktorý je výsledkom vedeckého bádania a samostatnej tvorivej činnosti v oblasti vedy alebo techniky alebo samostatnej teoretickej a tvorivej činnosti v oblasti umenia. Podľa zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o vysokých školách“) štandardná dĺžka pre doktorandský študijný program v dennej forme štúdia je tri alebo štyri akademické roky, v externej forme štúdia štyri alebo päť akademických rokov. Doktorand je uchádzač o udelenie doktorského titulu, s ukončeným vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa, pripravujúci sa na vykonanie skúšok a obhajobu kandidátskej dizertačnej práce.

Zamestnávateľ dal benefit pre zamestnancov – dovolenku v rozsahu 30 dní pre každého zamestnanca t. j. zamestnanec do 33 rokov bude mať dovolenku nad rámec zákona v dĺžke 10 dní a zamestnanec nad 33 rokov v dĺžke 5 dní. Prosím o vyjadrenie k dovolenke nad rámec zákona a taktiež o postup ohľadom zdaňovania, či už dane z príjmov zo závislej činnosti, ale taktiež dane z príjmov právnickej osoby.

Za zdaňovacie obdobie kalendárneho roka 2022 podávajú daňovníci dane z príjmov právnických aj fyzických osôb daňové priznanie na novom tlačive, ktoré je aktualizované v nadväznosti na zmeny v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“).

Spoločnosť nakúpila pre svojich zamestnancov vianočné darčeky (salónky) zo sociálneho fondu. Akým spôsobom má spoločnosť tieto darčeky pre vlastných zamestnancov vysporiadať v súlade so zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“), ide v tomto prípade o oslobodené nepeňažné plnenie, keďže ide o sumu a jedného zamestnanca do 500 €? Má spoločnosť nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty?

Spoločnosť s r. o. chce darovať odpísané osobné vozidlo, ktorého trhová cena je približne 10 000 € synovi konateľa, ktorý je zamestnaný v spoločnosti. Aké povinnosti má spoločnosť z hľadiska DPH a z hľadiska dane z príjmov? Má fyzická osoba, zamestnanec povinnosť zaplatiť daň z trhovej ceny darovaného vozidla?

Daňovník, ktorý je fyzickou osobou (ďalej len „FO“) si môže o nezdaniteľné časti základu dane (ďalej iba „NČZD“) uvedené v § 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) znížiť (čiastkový) základ dane zistený z aktívnych príjmov, t. j. z príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP a z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP.

Každá osoba, ktorá je zamestnávateľom, si musí plniť viacero povinností. Jednou z nich je, že zamestnávateľ pre svojich zamestnancov vedie mzdový list, v ktorom eviduje údaje o jednotlivých zamestnancoch za každý kalendárny mesiac, resp. za celé zdaňovacie obdobie. Mzdový list je zamestnávateľ povinný viesť v súlade s § 39 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“).

Daná je talianska spoločnosť (banka), ktorá plánuje odmeňovať svojich zamestnancov / riaditeľov nasledujúcimi spôsobmi: Bezplatné postúpenie opcií, ktoré oprávňujú príjemcom získať kmeňové akcie banky v prípade ich uplatnenia. Príjemcovia budú mať možnosť uplatniť si opcie v takzvanom „bezhotovostnom“ spôsobe, v čase uplatnenia (po období nadobudnutia/udržania) príjemca dostane počet akcií rovnajúci sa celkovej trhovej hodnote akcií zodpovedajúcich uplatneným opciám bez sumy realizačnej ceny a príslušnej zrážkovej dane, vydelených trhovou hodnotou jednej akcie. Bezplatné postúpenie nástrojov spojených s akciami príjemcom, ktorí tak získajú právo prijať (v deň uplatnenia) platbu v hotovosti vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi trhovou hodnotou určitého počtu akcií banky (referenčná cena) a vopred stanovenou realizačnou cenou. Aké sú daňové a odvodové dôsledky uvedených benefitov z hľadiska medzinárodného zdaňovania a slovenského daňového práva v prípade, ak ich príjemcom je rezident Slovenskej republiky?

Fyzická alebo právnická osoba, ktorá vypláca fyzickej osobe príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“), sa na účely tohto zákona považuje za zamestnávateľa. Osoba poberajúca príjmy zo závislej činnosti sa na účely ZDP považuje za zamestnanca. Za právnickú osobu sa na účely osobitných predpisov a zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) považuje aj organizačná jednotka združenia, ktorá koná vo svojom mene (napr. § 11a zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení zákona č. 346/2018 Z. z.).  

Spoločnosť, ktorá má sídlo v štáte uvedenom v zozname štátov, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia alebo medzinárodnú zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní [nie je štátom podľa § 2 písm. x) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. – ďalej len „ZDP“]. Spomínaná spoločnosť vypláca pravidelne odmeny spoločníkovi, ktorý je rezidentom Slovenskej republiky (má trvalý pobyt na území SR). Táto odmena je predmetom dane v štáte zdroja, ale uplatňuje sa nulová sadzba dane z príjmov. Podľa názoru spoločnosti, uvedený príjem je príjmom zo závislej činnosti daňovníka podľa § 5 ods. 2 ZDP. Z tohto dôvodu spoločnosť uplatňuje článok Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorý sa týka zdanenia príjmov zo závislej činnosti. Podľa tohto článku, ak rezidentovi jedného zmluvného štátu plynú také príjmy z druhého štátu, príjmy sa môžu zdaniť v tom druhom štáte. V tomto prípade však sú spomínané príjmy predmetom dane, ale sadzba dane je nulová. Môže daňovník uplatniť metódu vyňatia na taký druh príjmov, ak disponuje nejakým dokumentom, ktorý potvrdzuje, že tieto príjmy boli predmetom dane v štáte zdroja aj napriek tomu, že sadzba dane bola nulová? Je tento predpoklad správny?