Zmluvy

Nedávno v Národnej rade Slovenskej republiky schválená novela zákona o dani z pridanej hodnoty prináša, okrem iných významných zmien v oblasti dane z pridanej hodnoty (DPH), aj zásadnú zmenu v posudzovaní finančného lízingu v Slovenskej republike na účely DPH od 1. januára 2025.

Na základe ustanovenia § 50 ods. 1 zákona č. 440/2015 Z.z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej iba "zákon o športe") sa zmluvou o sponzorstve v športe sponzor zaväzuje poskytnúť priame alebo nepriame peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie (ďalej iba "sponzorské") športovcovi, športovému odborníkovi alebo športovej organizácii, ktorí sú členmi národného športového zväzu, národnej športovej organizácie alebo medzinárodnej športovej organizácie (ďalej len "sponzorovaný"), a sponzorovaný sa zaväzuje využiť sponzorské na dohodnutý účel súvisiaci so športovou činnosťou vykonávanou sponzorovaným. Tiež platí, že ak sú sponzorovaným športovec alebo športový odborník, ktorí sú členmi národného športového zväzu, národnej športovej organizácie alebo medzinárodnej športovej organizácie, cieľom sponzorského nesmie byť ich mzda alebo odmena za vykonávanie športu alebo inej športovej činnosti, ani úhrada nákladov na ich osobnú potrebu nesúvisiacich s vykonávaním ich športovej činnosti.

V kontexte s predmetnou problematikou je predovšetkým potrebné uviesť, že územnú pôsobnosť zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH") ustanovuje tento právny predpis v rámci § 2 ods. 2 a ods. 3.

Spoločnosť počas trvania pri svojej činnosti vytvára rôznu dokumentáciu, ktorú je potrebné aj uchovávať. V rámci tejto dokumentácie ide o rôzne druhy dokumentov týkajúcich sa založenia spoločnosti - napr. stanovy, spoločenská zmluva, rôzne zápisnice z valného zhromaždenia, či účtovné doklady, alebo aj o personálnu a mzdovú dokumentáciu, ak spoločnosť zamestnáva zamestnancov. Mnohé z týchto dokumentov obsahujú aj osobné údaje - či už zamestnancov, spoločníkov, akcionárov, štatutárnych zástupcov, klientov a pod.

V príspevku si priblížime účtovanie pohľadávok v účtovníctve podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva podľa opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z. n. p. (ďalej len "Postupy účtovania v PÚ").

Podnikatelia vstupujú počas svojej podnikateľskej činnosti do veľkého množstva záväzkov. Častý právny titul pre vznik veľkej časti z nich sú zmluvy. Vzhľadom na prevažujúcu otvorenosť svetovej ekonomiky a pevne etablovaný jednotný vnútorný trh Európskej únie s voľným pohybom tovaru, služieb, osôb a kapitálu existuje pre tuzemského podnikateľa veľký počet príležitostí ako uzatvárať kontrakty aj so zahraničnými subjektami. V tomto príspevku sa zameriame na niektoré aspekty cezhraničných zmluvných záväzkov.

Jednou z možností, ako môže spoločnosť rýchlo a jednoducho získať finančné prostriedky pre svoju aktuálnu potrebu, je pôžička od spoločníkov. Takýto spôsob náhrady vlastných zdrojov môže mať síce celkový nepriaznivý pohľad na takto zadlženú spoločnosť, sú však situácie, keď spoločníci nemajú inú možnosť, ako siahať po poskytovaní pôžičiek z vlastného vrecka.

Koncom júna 2023 Európsky súdny dvor (ďalej len „ESD“) rozhodol v prípade C-232/22 Cabot Plastics Belgium SA v. État belge, v ktorom sa zaoberal otázkou, či poskytovanie spracovateľských operácii pre výhradného zahraničného príjemcu týchto služieb právne nezávislým poskytovateľom služby zakladá prevádzkareň na účely DPH pre daného príjemcu služby v krajine poskytovateľa služby.

Verejná obchodná spoločnosť je právnickou osobou založenou za účelom podnikania. Právna úprava verejnej obchodnej spoločnosti je upravená v § 76 až § 92 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. (ďalej len „Obchodný zákonník“) a rovnako sa na ňu vzťahujú všeobecné ustanovenia o obchodných spoločnostiach v § 56 až § 75j Obchodného zákonníka.

Oba kódexy súkromného práva obsahujú výpočet zmluvných typov, ktoré sa podľa zákonodarcu v praxi vyskytujú najčastejšie. V kódexe občianskeho práva, teda v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. (ďalej len „Občiansky zákonník“), ale aj v kódexe obchodného práva, teda v zákone č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník v z. n. p. (ďalej len „Obchodný zákonník“) nájdeme medzi zmluvnými typmi výslovne upravenú aj zmluvu o sprostredkovaní.

Finančná zábezpeka, ktorá je definovaná ako „zábezpeka vo výške rovnajúcej sa súčtu trojmesačného základného nájomného podľa nájomnej zmluvy, odhadovaných poplatkov za služby, odhadovaných prefakturovaných poplatkov za služby a marketingového poplatku, odhadovaných poplatkov za služby pre foodcourt a odhadovaných poplatkov za riad všetko vrátane dane z pridanej hodnoty” bude fakturovaná nájomcovi.

Dňa 4. októbra 2022 Národná rada SR schválila zákon č. 350/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 350/2022 Z. z.“). Zákon nadobudol účinnosť 1. 11. 2022.

Stavebná spoločnosť je platiteľ dane z pridanej hodnoty (DPH). Na základe zmluvy o nájme dopravného prostriedku plánuje prenajať automobil inej spoločnosti, ktorá bude pre prenajímanú spoločnosť vykonávať stavebné práce v rámci Slovenskej republiky. Môžu sa zmluvné strany dohodnúť na paušálnom mesačnom nájomnom, v ktorom bude zahrnutá aj suma za spotrebované pohonné látky (PHL)? Prenajímateľ automobilu bude platiť nájomcovi celú sumu za zakúpené / spotrebované PHL. Prenajímateľ náklady vo svojej spoločnosti za spotrebované PHL bude účtovať v pomere 80:20, lebo nebude viesť knihu jázd. Môže takto prenajímateľ postupovať a do nákladov si zahrnúť 80 % a 20 % budú nedaňové náklady? Nájomca bude prenajaté auto používať pri presunoch na stavbách a prevoze materiálu podľa potreby. Nájomca má všetky náklady v cene mesačného paušálu. Môže takto postupovať a účtovať spotrebované PHL?

Spoločnosť s r. o. zo základným imaním 5 000 € bola založená v roku 2021 a za uvedený rok dosiahla zisk. Po schválení účtovnej závierky spoločnosť zo zisku tvorila 5 % rezervný fond a nerozdelený zisk. Problém je, že tých 5 %, ktorým vytvorila rezervný fond je suma 627 €, čo je viac ako maximálna čiastka 10 % zo základného imania. Rezervný fond mal byť tvorený len do sumy 500 €. Následne nerozdelený zisk vyplatila spoločníkovi, samozrejme s odvedením zrážkovej dane. Ako opraviť chybne vytvorený rezervný fond? Môžeme preúčtovať prevyšujúcu časť 127 € na nerozdelený zisk?

Zmluva o dielo patrí po kúpnej zmluve medzi najčastejšie sa vyskytujúce zmluvné typy. Jej duplicitnú právnu úpravu nájdeme jednak v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. (ďalej len „Občiansky zákonník“), ale aj v zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. (ďalej len „Obchodný zákonník“). V Občianskom zákonníku je zmluva o dielo prispôsobená predovšetkým právnym vzťahom založeným medzi nepodnikateľmi, pričom v danom zákone nájdeme aj osobitné ustanovenia o zhotovení veci na zákazku, ako aj osobitné ustanovenia o zmluve o oprave a úprave veci. Vzhľadom na to, že tento príspevok je primárne zameraný na zmluvu o dielo uzatváranú medzi podnikateľmi, nebudeme sa viac zaoberať občianskoprávnou úpravou zmluvy o dielo, ale v ďalšom sa zameriame na úpravu tohto zmluvného typu v Obchodnom zákonníku.

V zákone o dani z motorových vozidiel je ustanovené, že daňovníkom je vždy fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je ďalej podrobnejšie špecifikovaná nielen v závislosti od druhu zápisu v dokladoch vozidla ale aj podľa vzťahu k vozidlu.

Zákazkovou výrobou sa rozumie vytvorenie jednotlivého hmotného majetku, alebo kombinácie hmotných majetkov, ktoré spolu súvisia, alebo sú navzájom závislé vzhľadom na ich dizajn, technológiu, účel alebo použitie na základe zmluvy (napr. budova, cesta, čerpacia stanica PHL a podobne). Zákazková výroba je charakteristická najmä pre stavebnú výrobu, v ktorej takmer vždy ide o zhotovenie a dodávku individuálneho diela, pri ktorej objednávateľ určuje hlavné konštrukčné prvky alebo architektonicko-stavebné riešenie, preto nejde o štandardizovanú výrobu. Zmluva na zhotovenie stavebného diela uzatvorená medzi dodávateľom a odberateľom (investorom) je vždy individuálna, uzatvorená na zhotovenie konkrétnej zákazky. Dodávateľ a odberateľ o zákazke vopred rokovali a dohodli sa na špecifických parametroch zhotovovaného diela a podmienkach jeho realizácie.

Intrastat – predstavuje štatistický systém, prostredníctvom ktorého sa sledujú tovarové obchodné operácie medzi členskými štátmi Európskej únie. V podmienkach Slovenskej republiky to znamená štatistické zisťovanie o dovozoch a vývozoch tovarov uskutočnených medzi Slovenskou republikou a členskými štátmi na základe mesačných hlásení v štatistickom zisťovaní Intrastat-SK podľa Prílohy č. 1 kódu 2103 Vyhlášky Štatistického úradu SR č. 292/2020 Z. z., ktorou sa vydáva Program štátnych štatistických zisťovaní na roky 2021 až 2023.

Spoločnosť s ručením obmedzeným je najrozšírenejším typom obchodnej spoločnosti v Slovenskej republike. Jej obľúbenosť spočíva najmä v jej jednoduchosti. Pri výkone podnikateľskej činnosti v rámci s. r. o. však nemožno podceňovať vnútorné vzťahy medzi vlastníkmi, ako aj medzi osobami participujúcimi na konaní v mene spoločnosti. Preto aj zdanlivo jednoduchá štruktúra orgánov spoločnosti nemusí zabrániť vzniku konfliktov, ktoré môžu dlhodobo paralyzovať podnikateľskú činnosť spoločnosti. V tomto príspevku sa bližšie pozrieme na to, aké kontrolné právomoci má valné zhromaždenie v spoločnosti s ručením obmedzeným a do akej miery dokáže riešiť vzniknuté spory medzi jednotlivými subjektmi.

Obchodnoprávne vzťahy môžu zanikať na základe rôznych právnych skutočností. Ideálne je, ak daný právny vzťah zanikne splnením záväzku riadne a včas. Právny poriadok však predpokladá aj zánik nesplneného záväzku, pričom najčastejšie pôjde o skutočnosti ako odstúpenie od zmluvy, ale napríklad aj dohodu.