Irena Bubeníková

Z miestnych daní je dôležitým príjmom obcí najmä daň z nehnuteľností, o zavedení ktorej na konkrétne zdaňovacie obdobie rozhoduje príslušná obec. Túto rozhodovaciu právomoc obciam zaviesť, vyrubovať a vyberať daň z nehnuteľnosti ustanovil zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. (ďalej len „zákon o miestnych daniach“). Ak obec podľa § 98 zákona o miestnych daniach všeobecne záväzným nariadením zaviedla na rok 2021 daň z nehnuteľnosti, alebo ak k všeobecne záväznému nariadeniu o dani z nehnuteľností platnému na rok 2020 vydala dodatok, že nariadenie platí aj na rok 2021, je povinná na rok 2021 v rámci vyrubovacieho konania každej fyzickej osobe ako aj právnickej osobe, ktorá je daňovníkom dane z nehnuteľností vyrubiť daň z nehnuteľností rozhodnutím. Daň z nehnuteľností sa vyrubuje v takej výške, aké sadzby dane z pozemkov, sadzby dane zo stavieb a sadzby dane z bytov konkrétna obec určila vo všeobecne záväznom nariadení platnom na rok 2021, ktoré oproti sadzbám dane z nehnuteľnosti, ktorými vyrubovala daň z nehnuteľností za predchádzajúce zdaňovacie obdobia môžu byť vyššie, ale aj nižšie.

Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom (podľa § 119 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. – ďalej len „Občiansky zákonník“), a na účely zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej len „zákon o miestnych daniach“) aj byty a nebytové priestory v bytových domoch, ktoré sa zdaňujú daňou z bytov.

Podľa § 103 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. (ďalej len „zákon o miestnych daniach“) obec mohla všeobecne záväzným nariadením zaviesť miestnu daň z nehnuteľností s účinnosťou od 1. januára 2020.

Miestne dane, ktoré spravujú obce upravuje zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. (ďalej len „zákon o miestnych daniach“). Ukladanie miestnych daní podľa tohto zákona je fakultatívne,okrem miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ktoré sú obce povinné vyberať.

Najvýznamnejším zdrojom príjmov obce z oblasti miestnych daní je daň z nehnuteľností. Od účinnosti zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. (ďalej len „zákon o miestnych daniach“) sa táto daň priznáva, vyrubuje, platí a vyberá len vtedy, ak ju správca dane zaviedol všeobecne záväzným nariadením platným k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia.

Občania obce dlhodobo preukázateľne užívajú obecné pozemky (majú ich ohradené, využívajú ich ako záhrady), ktoré sa nachádzajú za ich nehnuteľnosťami. Obec vyrubuje týmto občanom daň z nehnuteľností (pozemkov). Občania teraz namietajú, že obec im neoprávnene vyrubuje daň (a tým sa na nich obohacuje). Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 582/2004 Z. z. daňovníkom je aj osoba, ktorá pozemok skutočne užíva. Je teda tento postup obce zákonný?

Pri miestnych daniach upravených zákonom č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. (ďalej len „zákon o miestnych daniach“) správca dane rozhodnutím ukladá daňové povinnosti daňovníkom a priznáva ich práva vtedy, ak ich zaviedol všeobecne záväzným nariadením platným na rok 2019. Táto povinnosť je správcom dane určená zákonom o miestnych daniach ako aj zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene niektorých daňových zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“).

Daň z nehnuteľností môže obec na rok 2019 ukladať a vyrubiť, ak je správcom dane zavedená všeobecne záväzným nariadením platným k 1. januáru 2019. Keďže táto majetková daň je podstatnou položkou príjmovej základne obce, daň z nehnuteľností obce zavádzajú každoročne. V druhej časti článku sa čitatelia okrem iného dozvedia viac o spôsobe platenia dane, započítaní a vysporiadaní nedoplatkov, prípadne o sankciách pri nesplnení podmienok zákona.

Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami, pričom základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. Keďže obci možno ukladať povinnosti a obmedzenie len zákonom alebo na základe medzinárodnej zmluvy, zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. (ďalej len „zákon o miestnych daniach“) daniach umožnil obciam zvýšiť ich príjmovú základňu zavedením, platením a vyberaním tých miestnych daní, ktoré sa obec na svojom území rozhodne zaviesť. Druhy miestnych daní určuje ustanovenie § 2 ods. 1 zákona o miestnych daniach, ku ktorým patrí aj daň z nehnuteľností.

S účasťou miestnych daní, ktoré môžu obce ukladať podľa zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. (ďalej len „zákon o miestnych daniach“) je aj daň z nehnuteľnosti. Predpokladom jej vybratia je zavedenie tejto dane všeobecne záväzným nariadením, v ktorom obec podľa svojich miestnych podmienok určuje podmienky vyberania a upravuje len tie skutočnosti, na ktoré je zákonom o miestnych daniach splnomocnená.

V 90. rokoch minulého storočia boli niektorým občanom zo susednej obce Čata vymerané náhradné pozemky v našom katastrálnom území Pohronský Ruskov. Obec Pohronský Ruskov má k dispozícii Rozhodnutia o pridelení týchto náhradných pozemkov. Register obnovenej evidencie pozemkov v obci Pohronský Ruskov už máme a Projekt pozemkových úprav ešte neprebehol. Kto je v takýchto prípadoch vecne a miestne príslušným správcom dane?

Som starostom obce Lechnica, na ktorej katastrálnom území je okrem domov v správe obce postavených 11 rodinných domov, ktoré spravuje susedná obec Červený Kláštor. Deje sa tak od r. 1976, nakoľko v tom období bolo spoločné MNV a lokalita, kde je postavených týchto 11 domov bola bližšie k obci Červený Kláštor a taktiež sa do tejto lokality dalo prejsť po ceste len cez obec Červený Kláštor. Ako som uviedol územie, kde sa nachádza týchto 11 domov je kataster našej obce Lechnica, ale spravuje to obec Červený Kláštor a zároveň Červený Kláštor poberá z tohto územia všetky miestne dane, poplatky a taktiež podielové dane za občanov. V mojom záujme je, nakoľko som od novembra novozvolený starosta, uviesť túto situáciu do správnych koľají, avšak vzhľadom na to, že obec Červený Kláštor spravovala toto územie už dlhšiu dobu starosta obce "nechce pustiť" túto lokalitu. Totiž obidve obce sme malé obce a príjem cca 5 000 €/rok z daní atď. je značným percentom v našich rozpočtov. Naviac ani ľudia sa nechcú prehlásiť k nám do obce Lechnica napriek tomu, že bývajú v našom katastrálnom území. Čerešničkou na torte je to, že obec Červený Kláštor vydávala stavebníkom v tejto lokalite súpisné čísla a tak sa na katastrálnom úrade objavujú pod jedným súpisným číslom v katastri Lechnica dvaja rôzny majitelia. A moja otázka teda znie: 1. Keď odhliadneme od podielových daní - má obec Červený Kláštor právo vyberať miestne dane, poplatky, daň za psa atď. z katastrálneho územia našej obce? Pre príklad kúpim si byt v BA a dane predsa musím platiť BA, nakoľko je byt v k.ú. BA nie do iného mesta či obce. 2. Je možné pozastaviť výkon správy obci Červený Kláštor na danú lokalitu? 3. Môžem odňať súpisné čísla, vydané obcou Červený Kláštor stavbám na našom území, aby som tak dal do poriadku zdvojené súpisné čísla v jednom katastri? 4. Má obec Červený Kláštor právo si označiť naše územie svojimi značkami začiatok a koniec obce? Pre pozornosť len uvediem, že zástupcovia Červeného Kláštora stále hovoria o tomto území ako o svojom území, ale ak je niečo moje prečo si to chcem od niekoho iného kúpiť? - lebo obec Č. Kláštor nám zasielala viacero návrhov na odkúpenie tohto územia, čo viem aj podložiť písomnými žiadosťami od obce Č. Kláštor. Taktiež hneď vedľa týchto domov je rekreačný areál, ktorého stavby majú pridelené súpisné čísla našej obce a platia nám aj miestne dane.

Miestne dane, ktoré môže ukladať obec, určuje zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. (ďalej len „zákon o miestnych daniach“). Daň z nehnuteľností na rok 2014 mohli obce všeobecne záväzným nariadením zaviesť, zrušiť, zmeniť sadzby dane, určiť oslobodenie od dane alebo zníženie dane len k 1. januáru 2014.

Zdaňovanie stavebných pozemkov ako samostatného druhu pozemkov na účely zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. (ďalej len „ zákon o miestnych daniach“) je téma stále aktuálna.Stavebné pozemky sú ako samostatný druh pozemku zdaňované daňou z pozemkov už od 1. januára 1993, keď sa zaviedla daň z nehnuteľnosti zákonom č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v z. n. p. Definovanie stavebného pozemku bolo a je v daňovom zákone stanovené len na účely tejto dane, ktoré nebolo a nie je rovnaké s definovaním stavebného pozemku uvedeným v zákone č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v z. n. p. (ďalej len „stavebný zákon“), na ktorý daňový zákon ani neodkazuje. Kataster nehnuteľností „stavebné pozemky“, ktoré sa stanú stavebnými iba na určitú dobu osobitne neeviduje.

Výber najčastejšie sa vyskytujúcich prípadov z praxe a ich praktické odborné riešenia.

V katastrálnom území obce sa nachádza stavba hotela. Koncom roka 2008 boli na základe kúpnopredajnej zmluvy odpredané v stavbe hotela apartmány. K 1. januáru 2009 bola stavba hotela s odkúpenými apartmánmi evidovaná na liste vlastníctva ako „Hotel s apartmánmi" (popis stavby). Na liste vlastníctva je vyčlenená aj výmera podielu na spoločných častiach domu (hotela), spoločných zariadeniach domu (hotela) a pozemku pre nových vlastníkov, ktorí na základe kúpnej zmluvy odkúpili tieto apartmány v hoteli; vyčlenené boli aj nebytové priestory (garáže). Má sa táto stavba zdaňovať v režime dane zo stavieb ako podnikateľský objekt alebo v režime dane z bytov?

V obci sa nachádza stavba, ktorá bola pôvodným majiteľom vrátená v roku 1992 v rámci reštitúcie. Správca dane od roku 1993 túto stavbu nezdaňoval, pretože usúdil, že stavby vrátené reštitúciou boli na 15 rokov oslobodené od dane. Podľa správcu dane sa až v roku 2008 mala za tieto stavby platiť daň. V tejto stavbe bola niekedy internátna škola (detsky domov) a stavba je v katastri nehnuteľností doposiaľ evidovaná ako budova pre školstvo, na vzdelávanie a výskum, hoci už 20 rokov sa takáto činnosť v stavbe nevykonáva. Je táto stavba od roku 2008 oslobodená od dane zo stavieb podľa § 17 ods.1 písm. c) zákona č. 582/2004 Z. z. miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. alebo podlieha zdaneniu?

Samostatne hospodáriaci roľník podal na rok 2009 daňové priznanie za pozemky, ktorých výmera je určená podľa orthofotomáp. Mapa obsahuje presnú výmeru pozemkov, ktorú obhospodaruje, avšak v nájomnej zmluve uzavretej medzi samostatne hospodáriacom roľníkom a vlastníkom je okrem ornej pôdy uvedená aj výmera trvalých trávnych porastov (rôzne celky kríkov, trnie), ktoré nikto nevyužíva. Samostatne hospodáriaci roľník nechce za tieto pozemky platiť daň, nie je ako dlhodobý nájomca zapísaný v katastri nehnuteľnosti, aj keď ornú pôdu a časť trvalých trávnych porastov užíva. Kto je za tieto pozemky daňovníkom na rok 2009, užívateľ pozemkov alebo ich vlastník?

Urbárske spoločenstvo priznávalo a platilo daň za spoluvlastnícke podiely všetkých členov spoločenstva. Na rok 2009 obecné zastupiteľstvo všeobecne záväzným nariadením určilo hodnotu lesných pozemkov, ktorú uplatňuje pri výpočte základu dane z pozemkov u tých daňovníkov, ktorí nepredložili znalecký posudok a sadzbu dane z pozemkov, ktoré sú v porovnaní s rokom 2008 vyššie. Urbárske spoločenstvo odmieta platiť daň a súčasne žiada zaplatenú daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobia vrátiť. Postupovalo spoločenstvo správne?

Daňovník dane z nehnuteľností má vydané stavebné povolenie na stavbu rodinného domu už niekoľko rokov. Rodinný dom však nie je dokončený a nebolo vydané ani kolaudačné rozhodnutie. Parcely uvedené v stavebnom povolení sa zdaňovali ako stavebné pozemky. V roku 2008 daňovník všetky pozemky spolu s rozostavanou stavbou predal. Ako má nový majiteľ podať daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti na rok 2009? Majú sa mu naďalej zdaňovať parcely ako stavebné pozemky alebo podľa stavu na liste vlastníctva?