JUDr. Peter Strapáč, PhD.

Obec daňovníkovi vyrubila daň z nehnuteľností na rok 2015 riadne rozhodnutím. Daňovník rozhodnutie prevzal bez odvolania. Rozhodnutie riadne prevzal dňa 11. 9. 2015 a až dňa 26. 2. 2016 zaplatil časť vyrubenej dane. Po zaslaní druhej výzvy na zaplatenie daňového nedoplatku, daňovník podal podnet na okresnú prokuratúru s návrhom na podanie protestu proti VZN obce ako aj proti rozhodnutiu na zaplatenie dane. Prokuratúra listom v mesiaci október 2016 nás upozornila, resp. vydala protest, že časť VZN nie je v súlade so zákonom. Vo VZN v časti obce bola zvýšená sadzba dane o 5-násobok základnej sadzby, avšak časť netvorí ucelený pozemok, na tento rozpor so zákonom - § 17a zákona č. 582/2004 Z. z. - nás upozorňuje prokuratúra. Nás by zaujímalo, či na celý prípad nemá vplyv, že daňovník sa neodvolal v stanovenej lehote proti vydanému rozhodnutiu na zaplatenie dane? Poznamenávame, že obec každoročne prijíma a vydáva VZN na ďalší rok, resp. na ďalšie zdaňovacie obdobie. V prípade, keď daňovník podal podnet na prokuratúru, už VZN na rok 2015 bolo neplatné, nakoľko po vydaní nového VZN na rok 2016 toto bolo zrušené. Chceli by sme vedie, aký je postup obce pri riešení prípadu. Môže obec argumentovať s tým, že daňovník sa neodvolal proti rozhodnutiu o zaplatenie dane, rozhodnutie tým bolo prijaté a akceptovateľné?

Novelou obchodného zákonníka uskutočnenou zákonom č. 389/2015 Z. z. došlo k vytvoreniu nového typu obchodnej spoločnosti a jeho zaradeniu do Obchodného zákonníka pod názvom jednoduchá spoločnosť na akcie. Článok sa snaží poukázať na najpodstatnejšie odlišnosti a charakteristické črty tohto typu obchodnej spoločnosti.

Chcem kúpiť pozemok (trvalý trávnatý porast, parcela E) od štyroch spoluvlastníkov. Jeden zo spoluvlastníkov je neznámy vlastník a jeho podiel spravuje Slovenský pozemkový fond. Je možné kúpiť spoluvlastnícky podiel tohto neznámeho vlastníka? V prípade, ak je to možné, aký je postup? (Poznámka: Traja podieloví vlastníci s predajom súhlasia.)

V obci pôsobí detský ľudový súbor. Počas prestávky na nácviku dvaja členovia súboru (15, 11) vymýšľali a ten 15-ročný sotil mladšieho pričom ten spadol a zlomil violončelo jedného z členov. Nástroj bol zabalený originálnom tvrdenom obale a bol na mieste pri ostatných nástrojoch. Čiže nebol iba tak niekde položený. Vedúci súboru oznámil deťom, že vzniknutú škodu budú musieť rodičia nahradiť. Ospravedlnenie za vzniknutú škodu a sľub náhrady napísali v SMS komunikácii obidvaja chlapci. Otec staršieho chlapca sa však v telefonickom rozhovore vyjadril, že on na opravu nedá ani cent a nejaký zlámaný nástroj ho nezaujíma. Ako sa majú rodičia domôcť uznania škody a ako majú postupovať aby si vymohli náhradu vzniknutej škody. Cena nástroja bola 1.050,- € na čo však rodičia dieťaťa nemajú doklad, pretože ho kupovali cez vedúceho súboru od člena filharmónie (čiže z druhej ruky). Stačilo by v tomto prípade svedectvo vedúceho súboru, alebo majú mať aj nejaké cenové ohodnotenie od nejakého výrobcu nástrojov, prípadne predajne nástrojov? Odborník na výrobu a opravu nástrojov sa vyjadril, že bude potrebné vymeniť celú prednú dosku violončela (čo môže úplne zmeniť zvuk nástroja), čo môže stáť takmer toľko ako stál nástroj. Ako majú poškodení rodičia postupovať? Majú si opravu zaplatiť sami a vymáhať náhradu škody? Čo v prípade, keď si rodičia detí nechcú priznať vinu svojich detí na spôsobení škody na majetku iného dieťaťa? Môžu si rodičia vymáhať škodu od súboru?

Chcem kúpiť pozemok (trvalý trávnatý porast, parcela E) od štyroch spoluvlastníkov. Jeden zo spoluvlastníkov je neznámy vlastník a jeho podiel spravuje Slovenský pozemkový fond. Je možné kúpiť spoluvlastnícky podiel tohto neznámeho vlastníka ? V prípade, ak sa bude dať, aký je postup ? (traja podieloví vlastníci s predajom súhlasia).

Z hľadiska funkcie ­premlčania právna úprava odzrkadľuje vplyv súkromnoprávnej zásady „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým prináležia práva, ktorá predpokladá iniciatívne správanie subjektov právnych vzťahov pri realizácií svojich subjektívnych práv.

Národná rada Slovenskej republiky prijala zákonupravujúci krátkodobý nájom bytu, pričom cieľom tohto zákona je riešiť a rozvíjať otázku súkromného trhového nájomného bývania v SR, pričom v tomto smere je potrebné podotknúť, že zákon dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p.

Dňa 18. 10. 2013 bol schválený vládny návrh, ktorý mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení schváleného doplňujúceho návrhu. Ide o zákon č. 357/2013 Z. z. 18. októbra 2013.

Členovia predstavenstva sú povinní vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami družstva a všetkých jej členov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo družstvu spôsobiť škodu alebo ohroziť jeho záujmy, alebo záujmy jeho členov a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých členov alebo záujmy tretích osôb pred záujmom družstva. 

Chcela by som Vás poprosiť o odbornú podporu k správnemu aplikovaniu  ustanovenia § 116 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje definíciu pojmu „blízka osoba“. Dostala som od poslancov úlohu posúdiť a preveriť prevod nehnuteľností vo vlastníctve obce na iné osoby, konkrétne na synovca pána starostu. Prevod sa uskutočnil v druhej polovici r. 2010. Ja som do svojej správy z kontroly uviedla, že syn brata pána starostu je blízkou osobou voči starostovi a preto nadobudnutie  obecného majetku bol v rozpore s § 9a ods. 6 písm. g). zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Podľa môjho názoru synovec starostu mohol nadobudnúť majetok obce len na základe obchodnej verejnej súťaže.

Predstavenstvo je obligatórnym orgánom družstva a zo zákona jeho jediným štatutárnym orgánom. Úprava predstavenstva je obsiahnutá v ustanovení § 243 Obchodného zákonníka. Predstavenstvo riadi činnosť družstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva. Z tohto pohľadu treba rozlišovať dve právomoci predstavenstva, a to právomoc predstavenstva riadiť činnosť družstva a rozhodovať o všetkých záležitostiach družstva, pričom ich môžeme označovať ako obchodné vedenie družstva a právomoc predstavenstva vykonávať činnosť štatutárneho orgánu družstva, to znamená, konať v mene družstva a uskutočňovať právne úkony navonok voči tretím osobám.

V praxi sa často stretávame s tým, že dopravcovia vykonávajúci medzinárodnú kamiónovú prepravu uplatňujú svoje pohľadávky príliš neskoro, a to z dôvodu vlastnej nevedomosti.

Spoločnosť menila spoločníka a konateľa spoločnosti. Aké povinnosti vyplývajú spoločnosti z tejto činnosti, kam ma nahlásiť túto zmenu?

V článku nazvanom členská schôdza – zvolávanie a pôsobnosť sa budem venovať všeobecne členskej schôdzi, jej postaveniu a vymedzeniu, spôsobu jej riadneho zvolávania v súlade s Obchodným zákonníkom, náležitosťami a formou pozvánky, ako aj pôsobnosťou členskej schôdze.

Obchodný zákonník vymedzuje orgány družstva v ustanovení § 237 Obchodného zákonníka, pridržiavajúc sa klasického rozdelenia na orgány obligatórne a fakultatívne. Medzi obligatórne orgány družstva zaradzujeme členskú schôdzu, predstavenstvo a kontrolnú komisiu. Družstva však okrem týchto obligatórnych orgánov môže vytvárať aj orgány fakultatívne, ktorých úprava a štruktúra musí byť obsiahnutá v stanovách družstva.

Na príplatok na stravné majú občania pracujúci na základe dohody o menších obecných službách nárok, ak pracujú denne na základe tejto dohody v rozsahu 4 dni v týždni po 5 hodín denne?

Počas pobytu detí materskej školy vonku  došlo k poškodeniu (poškriabaniu) motorového vozidla zaparkovaného na priestranstve pri materskej škole. Učiteľky na toto priestranstvo zobrali deti a tie sa tam cca hodinu bez riadneho dozoru učiteliek  (výpoveď svedka)  „hrali“. Poškriabali pritom auto zástupkyne materskej školy, a tá sa domáha škody od učiteliek. Ako postupovať, má na to zástupkyňa nárok? Je zjavné aj porušenie pracovnej disciplíny učiteľkami. Zástupkyňa bola v tom čase na porade vedenia školy.

V čísle 5/2013 čitateľom prinášame prvý zo série článkov venovaných družstvu, prostredníctvom ktorých sa oboznámia s fungovaním družstva, jeho orgánov, spôsobom ich kreovania, zodpovednosťou členov obligatórnych orgánov družstva (členská schôdza, predstavenstvo, kontrolná komisia), vznikom a zánikom ich funkcie. V seriály sa autor bude venovať aj malým družstvám. Články sú orientované na situácie, ktoré v praxi bežne nastávajú a čitateľom poskytujú ucelený prehľad o dianí v družstve. Sú doplnené o rozhodovaciu prax slovenských a českých súdov.

Môžu notári v Českej Republike overovať dokumenty vydané na Slovensku?