Predstavenstvo je obligatórnym orgánom družstva a zo zákona jeho jediným štatutárnym orgánom. Úprava predstavenstva je obsiahnutá v ustanovení § 243 Obchodného zákonníka. Predstavenstvo riadi činnosť družstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva. Z tohto pohľadu treba rozlišovať dve právomoci predstavenstva, a to právomoc predstavenstva riadiť činnosť družstva a rozhodovať o všetkých záležitostiach družstva, pričom ich môžeme označovať ako obchodné vedenie družstva a právomoc predstavenstva vykonávať činnosť štatutárneho orgánu družstva, to znamená, konať v mene družstva a uskutočňovať právne úkony navonok voči tretím osobám.
Medzi obchodným vedením družstva a oprávnením predstavenstva konať navonok voči tretím osobám je značný rozdiel, pretože pod obchodným vedením družstva je možnosť si predstaviť rozhodovanie o vnútorných záležitostiach družstva. Pod obchodným vedením treba rozumieť riešenie vnútroorganizačných a personálnych problémov, vytváranie podnikateľských zámerov a cieľov, riešenie technicko-materiálneho zabezpečenia družstva, vedenie účtovníctva družstva. Môžeme konštatovať, že obchodným vedením družstva je hlavne organizovanie a riadenie podnikateľskej činnosti vrátane rozhodovania o podnikateľských zámeroch. Naopak, oprávnením uskutočňovať právne úkony v mene družstva navonok voči tretím osobám je oprávnenie štatutárneho orgánu zaväzovať družstvo a vstupovať do zmluvných vzťahov s tretími osobami. Takéto oprávnenie družstva sa vo všeobecnosti označuje ako konateľské oprávnenie.
Zákon č. 90/2012 Sb. výslovne stanovuje, že predstavenstvo je štatutárnym orgánom družstva a taktiež plní obchodné vedenie družstva, pričom obchodné vedenie družstva bližšie špecifikuje v ust. § 707, keď uvádza, že predstavenstvo zabezpečuje riadne vedenie účtovníctva, predkladá členskej schôdzi ku schváleniu účtovnú závierku a v súlade so stanovami taktiež návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát.
Štatutárne orgány obchodných spoločností, či už konatelia pri spoločnosti s ručením obmedzeným alebo predstavenstvo pri akciovej spoločnosti môžu byť orgánmi monokratickými, ako aj kolektívnymi. Z gramatického výkladu ustanovenia § 243 ods. 3 Obchodného zákonníka vyplýva, že zákonodarca koncipoval predstavenstvo družstva ako kolektívny orgán. Tento záver vyvodzujem z gramatického výkladu ustanovenia § 243 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého, za predstavenstvo koná navonok predseda alebo podpredseda. V prípade, ak ide o právny úkon, pre ktorý je predpísaná písomná forma, tak je potrebný na uskutočnenie takéhoto úkonu podpis aspoň dvoch členov predstavenstva. Predmetné ustanovenia je dispozitívne, z čoho vyplýva, že stanovy môžu upraviť konanie predstavenstva navonok inak. To však neplatí v prípade, ak ide o písomný právny úkon, v takom prípade sa vždy bude vyžadovať podpis aspoň dvoch členov predsta