V príspevku sú uverejnené aktuálne zmeny Zákonníka práce, ktoré sú platné od 1. septembra 2011.
V tomto čísle uverejňujeme prvú časť komentára k zmenám v Zákonníku práce, ktoré sú platné od 1. septembra 2011. Príspevok obsahuje vždy zmenu pôvodného bodu a následne komentár ku konkrétnej zmene.
1. V článku 2 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Zamestnávateľ má právo na slobodný výber zamestnancov v potrebnom počte a štruktúre a určovať podmienky a spôsob uplatnenia tohto práva, ak tento zákon, osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika (SR) viazaná, neustanovuje inak.“
Pracovné právo je založené na zásade zmluvnosti. Základný obsahový rámec zmluvnej voľnosti v individuálnom pracovnom práve spočíva nielen v slobode uzavretia zmluvy, určenia obsahu zmluvy, skončenia zmluvy, v slobode výberu zmluvnej formy, ale aj v slobode výberu zmluvného účastníka.
Zákonník práce (ZP) v Čl. 1 Základných zásad ustanovuje právo zamestnanca na slobodný výber zamestnávateľa. Tým sa posilňuje zmluvný princíp v pracovnoprávnych vzťahoch. Zamestnávateľ je obmedzený pri výbere zamestnanca iba v prípadoch, ak to priamo vyplýva zo ZP, alebo ak to vyplýva z osobitných predpisov (obmedzenie veku, zdravotnej spôsobilosti, psychickej spôsobilosti, odbornej spôsobilosti, povinnosti mať povolenie na výkon práce cudzieho štátneho príslušníka a pod.) alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je SR viazaná. Zároveň sa výslovne ustanovuje, že zamestnávateľ má právo určiť si aj podmienky a spôsob, akým získa a vyberie si zamestnancov.
2. V § 1 ods. 4 sa vypúšťa slovo „tieto“ a za slová „právne vzťahy“ sa vkladajú slová „podľa odseku 1“.
Vzťah všeobecnej časti ZP je k Občianskemu zákonníku založený na princípe subsidiarity. ZP vo všeobecnej časti zakotvuje niektoré ustanovenia, ktoré sú špecifické len pre oblasť pracovného práva, napr. pracovnoprávna subjektivita, neplatnosť právneho úkonu, zabezpečenie práv a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov a pod. Tým, že novela ZP z roku 2007 zakotvila v § 1 ods. 2 a 3 právnu úpravu závislej práce, vznikol aplikačný problém, či spojenie „tieto právne vzťahy“ vykladať vo väzbe na prvú časť vety (právnych vzťahov v prvej časti) alebo vo väzbe na odsek 1 (individuálne pracovnoprávne vzťahy alebo kolektívne pracovnoprávne vzťahy).
3. V § 3 ods. 1 sa slová „verejnej služby“ nahrádzajú slovami „práce vo verejnom záujme“.
Legislatívno-technická úprava.
4. V § 3 ods. 3 sa za slová „medzinárodná zmluva,“ vkladajú slová „ktorou je SR viazaná,“
Legislatívno-technická úprava. Spresňuje sa určenie medzinárodnej zmluvy.
5. V § 8 ods. 2 sa slová „dovŕšením 18 rokov veku“ nahrádzajú slovom „plnoletosťou“.
Podľa doterajšieho právneho stavu spôsobilosť fyzickej osoby (FO) vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti v pracovnoprávnych vzťahoch ako zamestnávateľ vzniká dovŕšením 18 rokov veku. Dovtedy za ňu konal zákonný zástupca. Občiansky zákonník viaže nadobudnutie spôsobilosti na právne úkony, na dosiahnutie plnoletosti. Z tohto hľadiska mohol zamestnávateľ – FO, ak dosiahol plnoletosť pred dovŕšením 18. roku veku, robiť právne úkony (napr. uzatvárať občianskoprávne zmluvy a obchodnoprávne zmluvy) bez obmedzenia, pričom však v oblasti pracovnoprávnych vzťahov nemal spôsobilosť na právne úkony a musel byť zastúpený zákonným zástupcom (napriek svojej plnoletosti).
Z tohto dôvodu sa v § 8 ods. 2 ustanovuje, že spôsobilosť FO vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti v pracovnoprávnych vzťahoch ako zamestnávateľa vzniká plnoletosťou. Dovtedy za ňu koná zákonný zástupca. Týmto ustanovením sa vyriešili aj aplikačné problémy, ktoré vznikali najmä pri aplikácii § 30 ZP, v zmysle ktorého smrťou zamestnávateľa, ktorý je FO, prechádzajú na jeho dedičov práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov.
6. V § 9 ods. 1 prvej vete sa za slová „štatutárny orgán“ vkladajú slová „alebo člen štatutárneho orgánu“.
Podľa doterajšieho právneho stavu spôsobilosť konať v mene zamestnávateľa – právnickej osoby (PO) vo všetkých veciach sa priznáva štatutárnemu orgánu. Štatutárnym orgánom je ten vedúci zamestnanec, ktorý je zapísaný v obchodnom registri ako štatutárny orgán. Štatutárny orgán môžu určiť priamo stanovy spoločnosti alebo zákon. U PO, ktoré sa nezapisujú do obchodného registra, je štatutárny orgán určený buď zriaďovacou listinou, alebo zákonom. V aplikačnej praxi vznikali pochybnosti, či za zamestnávateľa – PO, najmä v obchodných spoločnostiach bude konať kolektívny štatutárny orgán ako celok alebo budú konať len niektorí členovia štatutárneho orgánu. Z uvedeného dôvodu sa v § 9 ods. l ustanovilo, že v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa, ktorý je PO, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu.
7. V § 9 odsek 3 znie: „(3) Vedúci zamestnanci zamestnávateľa sú zamestnanci, ktorí sú na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny.“
Okrem štatutárnych orgánov v mene zamestnávateľa – PO môžu právne úkony v pracovnoprávnych veciach robiť aj ďalší vedúci zamestnanci zamestnávateľa, ktorí sú oprávnení vykonávať v mene zamestnávateľa právne úkony len v