Pri založení obchodnej spoločnosti sa väčšina spoločníkov zamýšľa nad tým, v akom postavení by mali v spoločnosti vystupovať a čo je pre nich ako aj pre spoločnosť najjednoduchšie a najmenej zaťažujúce z hľadiska daňových a odvodových povinností.
Pri založení obchodnej spoločnosti sa väčšina spoločníkov zamýšľa nad tým, v akom postavení by mali v spoločnosti vystupovať a čo je pre nich ako aj pre spoločnosť najjednoduchšie a najmenej zaťažujúce z hľadiska daňových a odvodových povinností.
Spoločníci obchodných spoločností môžu vystupovať voči obchodnej spoločnosti v rôznych postaveniach, či už ako zamestnanec, spoločník, ktorý je zároveň štatutárnym zástupcom a poberá odmenu za výkon svojej funkcie alebo ako spoločník, ktorému sa vypláca podiel na zisku dosiahnutý v obchodnej spoločnosti.
Tieto jednotlivé postavenia majú rôzne pravidlá z pohľadu daní, odvodov do fondov sociálneho a zdravotného zabezpečenia, ale aj z účtovného hľadiska.
Vychádzať budem najmä zo zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“), zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004 Z. z.) v z. n. p. (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“) a zo zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“).
Spoločník ako zamestnanec spoločnosti
Z hľadiska zákona o dani z príjmov a odvodov
Spoločník obchodnej spoločnosti sa môže rozhodnúť, že bude v obchodnej spoločnosti pôsobiť ako zamestnanec, to znamená, že má uzatvorený pracovný pomer podľa Zákonníka práce.
Z pohľadu ZDP a tiež z pohľadu odvodov vystupuje spoločník ako každý iný zamestnanec.
Ak sa spoločník obchodnej spoločnosti rozhodne byť zamestnancom, spoločnosť je teda jeho zamestnávateľ a je potrebné aby sa registrovala na daňovom úrade za platiteľa dane zo závislej činnosti, a to ku dňu, ku ktorému vznikla povinnosť vyplatiť príjem. Táto povinnosť musí byť splnená najneskôr do 15 dní od vzniku povinnosti zrážať daň alebo preddavky na daň.
Príjem spoločníka ako zamestnanca bude posudzovaný ako príjem zo závislej činnosti (§ 5 ZDP).
Postup pri zdaňovaní príjmov spoločníka je rovnaký ako u každého iného zamestnanca, tzn. spoločník podpíše v spoločnosti vyhlásenie, v ktorom uvedie, či si bude uplatňovať nezdaniteľnú časť základu dane, daňový bonus, či je poberateľom nejakého dôchodku a všetky ostatné skutočnosti uvedené vo vyhlásení.
Ďalej podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve, t. j. podľa dĺžky pracovného času a odmeny za vykonanú prácu, bude z hľadiska ZDP tento príjem posudzovaný pre odvod preddavkov na daň z príjmov, teda či pôjde o príjem zdanený zrážkovou daňou (§ 43 ZDP), alebo sa bude príjem posudzovať z hľadiska preddavkov podľa § 35 ZDP a za spoločníka sa budú odvádzať preddavky na daň z príjmu podľa tohto paragrafu.
Pokiaľ má spoločník podpísané vyhlásenie a uplatňuje si nezdaniteľnú časť základu dane, príjem sa bude vždy zdaňovať preddavkom na daň z príjmov (§ 35 ZDP). Pokiaľ spoločník vo vyhlásení uviedol, že si neuplatňuje nezdaniteľnú časť dane a jeho zdaniteľný príjem nepresiahne čiastku 165,97 € bude daň zo závislej činnosti vybraná zrážkou (§ 43 ZDP), pokiaľ je výška jeho zdaniteľného príjmu vyššia, zdaní sa preddavkom na daň z príjmov (§ 35 ZDP).
Okrem dohodnutej odmeny za vykonanú prácu v pracovnej zmluve môže spoločník - zamestnanec dostávať iné peňažné aj nepeňažné príjmy.
Z hľadiska zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p.(ďalej len „zákon o cestovných náhradách“) je spoločník posudzovaný tak isto ako ostatní zamestnanci, to znamená, že príjem cestovných náhrad pri pracovných cestách je pre neho príjmom, ktorý nie je predmetom dane z príjmov, a teda sa nezdaňuje.
Spoločník - zamestnanec má tiež podľa Zákonníka práce nárok na zabezpečenie stravy a pitného režimu zo strany zamestnávateľa. Takto poskytnutá hodnota stravy (v nepeňažnej forme a tiež nealkoholické nápoje na pracovisku) sú príjmy oslobodené od dane z príjmov, a teda sa tiež nezdaňujú.
Pokiaľ by sa príspevky na stravu z nižšie uvedených dôvodov vyplácali v rámci mzdy:
- ak povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku,
- ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení ani v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa a ani prostredníctvom gastrolístkov,
- ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom,
- pri výkone domácej práce alebo telepráce, ak zamestnancovi nezabezpečí stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení ani v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa a ani prostredníctvom gastrolístkov alebo ak takto zabezpečené stravovanie bolo v rozpore s povahou vykonávanej domáckej práce alebo telepráce.
Pre zamestnanca, a teda aj zamestnaného spoločníka je to nevýhodné aj z toho dôvodu, že finančný príspevok na stravovanie podlieha zdaneniu. Súčasne sa finančný príspevok na stravovanie (s výnimkou, ak by bol poskytnutý zo zdrojov sociálneho fondu) započítava do vymeriavacieho základu zamestnanca na zdravotné poistenie.
Pokiaľ by spoločník zamestnanec používal na vykonávanie svojej činnosti osobné motorové vozidlo zaradené v majetku spoločnosti a používal by ho aj na súkromné účely, je potrebné toto používanie brať ako nepeňažný príjem spoločníka. Nepeňažný príjem za používanie motorového vozidla aj na súkromné účely sa zdaňuje vo výške 1 % z obstarávacej ceny vozidla za každý aj začatý kalendárny mesiac používania. V prípade, žeby bolo spoločníkovi poskytnuté vozidlo, ktoré je z požičovne alebo nie je zaradené v majetku spoločnosti, výška nepeňažného príjmu pre účely zdanenia bude vyčíslená ako 1 % z ceny vozidla u pôvodného vlastníka alebo z bežnej ceny motorového vozidla.
Z hľadiska odvodov do fondov zdravotného a sociálneho zabezpečenia je spoločník v pracovnom pomere posudzovaný ako každý iný zamestnanec s príjmom zo závi