V podnikateľskej praxi nebýva ojedinelé, že podnikateľ uvažuje pretransformovať svoje podnikateľské aktivity z formy fyzickej osoby (FO) na formu právnickej osoby (PO). V počiatočnej fáze podnikanie formou FO v porovnaní s podnikaním niektorej z obchodných spoločností má viaceré výhody: FO nepotrebuje pre svoj vznik žiaden počiatočný vklad, môže viesť jednoduché účtovníctvo, čo väčšina podnikateľov aj využíva. K neskoršiemu rozhodnutiu o zmene formy podnikania prispieva predovšetkým priaznivý vývoj firmy, rozšírenie podnikateľských aktivít a vo vzťahu k obchodným partnerom zvýšenie dôveryhodnosti. V neposlednom rade zmenu formy podnikania ovplyvňuje aj skutočnosť, že podnikateľ – FO ručí za vzniknuté záväzky celým svojím majetkom.
V podnikateľskej praxi nebýva ojedinelé, že podnikateľ uvažuje pretransformovať svoje podnikateľské aktivity z formy fyzickej osoby (FO) na formu právnickej osoby (PO). V počiatočnej fáze podnikanie formou FO v porovnaní s podnikaním niektorej z obchodných spoločností má viaceré výhody: FO nepotrebuje pre svoj vznik žiaden počiatočný vklad, môže viesť jednoduché účtovníctvo (JÚ), čo väčšina podnikateľov aj využíva. K neskoršiemu rozhodnutiu o zmene formy podnikania prispieva predovšetkým priaznivý vývoj firmy, rozšírenie podnikateľských aktivít a vo vzťahu k obchodným partnerom zvýšenie dôveryhodnosti. V neposlednom rade zmenu formy podnikania ovplyvňuje aj skutočnosť, že podnikateľ – FO ručí za vzniknuté záväzky celým svojím majetkom.
Súčasné platné právne predpisy neumožňujú premenu podnikateľa – FO na niektorú z foriem obchodných spoločností, umožňujú iba premenu obchodných spoločností (spoločnosti s ručením obmedzeným, akciovej spoločnosti, verejnej obchodnej spoločnosti a komanditnej spoločnosti) na inú formu obchodnej spoločnosti alebo na družstvo v zmysle § 69b Obchodného zákonníka. V takýchto prípadoch však musí ísť o obchodnú spoločnosť, ktorá zaniká bez likvidácie a jej imanie prechádza na právneho nástupcu. Táto obchodná spoločnosť – PO, zapísaná v obchodnom registri, súčasne musí byť založená podľa Obchodného zákonníka buď spoločenskou, resp. zakladateľskou zmluvou (ak spoločnosť zakladajú viacerí zakladatelia) alebo zakladateľskou listinou (ak má spoločnosť jediného zakladateľa).
Keďže problematiku súvisiacu s transformáciou podnikania formou FO na formu PO v našich podmienkach neupravuje žiaden samostatný zákon, je nevyhnutné vychádzať pri tomto procese z nasledujúcich právnych predpisov bez ohľadu na skutočnosť, ktorý zo spôsobov transformácie si podnikateľ zvolí:
- Obchodný zákonník,
- zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)v znení neskorších predpisov,
- zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“),
- zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“),
- zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“),
- zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“).
V zásade je možné transformáciu uskutočniť niektorým z troch ďalej načrtnutých spôsobov.
Ukončenie podnikateľskej činnosti fyzickej osoby
Spočíva v zrušení živnostenského oprávnenia FO v súlade so všetkými právnymi predpismi a v následnom založení niektorej z foriem obchodnej spoločnosti, t. j. PO s použitím majetku bývalej FO – podnikateľa vkladom do základného imania.
Skončenie podnikania FO
Prvým krokom, ktorý podnikateľ musí urobiť, je úplné ukončenie podnikateľskej činnosti spolu so všetkými náležitosťami vyplývajúcimi z osobitných predpisov, ako zrušenie oprávnenia na podnikateľskú činnosť (zrušenie živnostenského listu, koncesnej listiny, príp. povolenia od rezortnej komory a pod.), výstup z evidencie platiteľa Sociálnej poisťovne a príslušnej zdravotnej poisťovne, splnenie oznamovacej povinnosti a daňovo-účtovného vysporiadania na miestne príslušnom daňovom úrade. Daňové vysporiadanie pozostáva z povinnosti, ktorá má charakter tzv. peňažného plnenia – úhrady všetkých nedoplatkov jednotlivých druhov daní a taktiež z plnenia povinnosti tzv. nepeňažnej povahy. Práve registračná a oznamovacia povinnosť daňového subjektu vyplývajúca z § 31 ods. 7 zákona o správe daní býva v praxi zo strany podnikateľov častokrát podceňovaná. Podnikateľ je povinný, najmä pri zániku jeho daňovej povinnosti pri niektorej dani, oznámiť túto skutočnosť správcovi dane do 15 dní odo dňa, kedy zmeny nastali.
Ešte pred zánikom oprávnenia na vykonávanie podnikateľskej činnosti podnikateľ, ak je registrovaný ako platiteľ DPH, je povinný požiadať o zrušenie registrácie. Daňový úrad pri zrušení registrácie pre daň určí platiteľovi dane posledné zdaňovacie obdobie. Jeho skončením platiteľ prestáva byť platiteľom a súčasne zaniká platnosť jeho osvedčenia o registrácii pre daň a platnosť identifikačného čísla pre daň, pričom je povinný odovzdať daňovému úradu do desiatich dní od skončenia posledného zdaňovacieho obdobia osvedčenie o registrácii. V poslednom zdaňovacom období v podľa § 81 ods. 6 zákona o DPH vzniká platiteľovi daňová povinnosť vzťahujúca sa na majetok, pri nadobudnutí alebo vytvorení ktorého vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítaná a na majetok, ktorý nadobudol
