Právny vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom vykazuje v porovnaní s ostatnými súkromnoprávnymi vzťahmi isté špecifiká. Je to dané jednak tým, že zamestnávateľ disponuje fakticky silnejším postavením, ktoré je však na druhej strane vyvažované mnohými ustanoveniami zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) chrániacimi slabšie postaveného zamestnanca. Spomedzi mnohých povinností strán pracovnoprávneho vzťahu sa pomerne malá pozornosť venuje povinnosti mlčanlivosti.
Povinnosť mlčanlivosti je pritom pomerne bežne sa vyskytujúcou povinnosťou naprieč rôznorodými právnymi odvetviami. Má svoje miesto v súkromnom práve (napríklad v rámci pracovného práva, obchodného práva), ako aj v rámci verejného práva (trestné právo, v rámci výkonu jednotlivých právnických profesií alebo pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti). Význam povinnosti mlčanlivosti spočíva v ochrane informácií, ktoré považuje dotknutý subjekt za relevantné a ktorých prezradenie by mohlo spôsobiť porušenie alebo ohrozenie jeho subjektívnych práv.
Povinnosť mlčanlivosti na strane zamestnanca
Elementárnym predpisom upravujúcim povinnosť mlčanlivosti v rámci pracovnoprávnych vzťahov je Zákonník práce. Medzi základné povinnosti zamestnanca, ktoré sú demonštratívne formulované v § 81 písm. a) až g) Zákonníka práce patrí aj povinnosť zachovávať mlčanlivosť. Povinnosť zamestnanca stanovená pod písm. f) sa vzťahuje na skutočnosti, o ktorých sa zamestnanec dozvedel pri výkone svojho zamestnania a ktoré nemožno oznamovať iným osobám, lebo je to