Škola jednoduchého účtovníctva (I.) – Začatie podnikania

Najpočetnejšiu skupinu podnikateľov predstavujú fyzické osoby (FO) podnikajúce na základe živnostenského oprávnenia (živnostenský list alebo koncesná listina), ďalej osoby podnikajúce na základe iného než živnostenského oprávnenia osobitných predpisov, napr. lekári, veterinárni lekári, advokáti, notári, znalci, tlmočníci a pod. a FO vykonávajúce poľnohospodársku výrobu, vodné a lesné hospodárstvo.

Po získaní oprávnenia na vykonávanie podnikateľskej činnosti patrí k základným povinnostiam podnikateľa viesť účtovníctvo. Povinnosť viesť účtovníctvo má každý podnikateľ, ktorý sa rozhodol preukazovať na účely zistenia základu dane (ZD) výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Ust. § 35 Obchodného zákonníka ukladá podnikateľom povinnosť viesť účtovníctvo v rozsahu a spôsobom ustanoveným osobitným zákonom. Pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, podnikatelia, ktorí nie sú zapísaní v obchodnom registri, účtujú v sústave jednoduchého účtovníctva (JÚ) o príjmoch a výdavkoch, obchodnom majetku, ako aj o záväzkoch tak, aby bolo možno zistiť čisté obchodné imanie a výsledok hospodárenia (pozri § 37 Obchodného zákonníka). Podnikatelia nezapísaní v obchodnom registri majú možnosť účtovať aj v sústave podvojného účtovníctva (počas celého účtovného obdobia), avšak túto možnosť využívajú v praxi v minimálnej miere. Osobitný zákon, ktorý upravuje podmienky účtovania, je zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“). Podnikatelia účtujúci v sústave JÚ sú pri účtovaní povinní postupovať v súlade s opatrením MF SR č. 23 586/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatne zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia ZD z príjmov v z. n. p. (ďalej len „Postupy účtovania v JÚ“).

Účtovná jednotka podľa § 5 zákona o účtovníctve môže poveriť vedením svojho účtovníctva aj inú FO alebo právnickú osobu (PO), pričom sa nezbavuje zodpovednosti za vedenie účtovníctva, zostavenie a predloženie účtovnej závierky a za jeho preukázateľnosť.

Ak podnikateľ, ktorý nie je platiteľom DPH, resp. je platiteľom tejto dane len časť zdaňovacieho obdobia a neuplatní si preukázateľné daňové výdavky, má možnosť v zmysle § 6 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) uplatniť výdavky vo výške 40 % z úhrnu dosiahnutých príjmov, u remeselných živností až vo výške 60 % z úhrnu z dosiahnutých príjmov. V takomto prípade podnikateľ sa nestáva účtovnou jednotkou, nevzťahuje sa na neho zákon o účtovníctve a nemá teda ani povinnosť viesť účtovníctvo. Počas uplatňovania paušálnych výdavkov je daňovník povinný viesť evidenciu o príjmoch, zásobách a pohľadávkach. V tejto súvislosti je potrebné ešte upozorniť, že ZDP neumožňuje podnikateľom kombinovaný spôsob uplatňovania výdavkov pri dvoch alebo viacerých druhoch podnikateľskej činnosti v jednom zdaňovacom období.

V zmysle § 5 Postupov účtovania v JÚ sa člení hmotný majetok, nehmotný majetok a finančný majetok na:

Podnikatelia využívajú pri podnikateľských aktivitách predovšetkým dlhodobý hmotný majetok. Podľa § 5 ods. 3 až 5 Postupov účtovania v JÚ ako dlhodobý hmotný majetok sa účtujú najčastejšie pozemky, stavby, byty a nebytové priestory a samostatné hnuteľné veci, resp. súbory hnuteľných vecí so samostatným technicko-ekonomickým určením s dobou použiteľnosti dlhšou ako jeden rok. Pri hmotnom majetku, ktorého ocenenie je 30 000 Sk alebo nižšie s dobou použiteľnosti dlhšou ako jeden rok, podnikateľ má možnosť voľby zaradiť do dlhodobého hmotného majetku alebo o ňom účtovať ako o zásobách (pozri § 5 ods. 6 Postupov účtovania v JÚ).

Ako dlhodobý nehmotný majetok sa účtuje v zmysle § 5 ods. 7 a 8 Postupov účtovania v JÚ taký majetok nehmotnej povahy, ktorý spĺňa kritériá v zmysle § 22 ods. 7 ZDP. V podnikateľskej praxi patria k najčastejšie využívanému nehmotnému majetku najmä počítačové programy (softvéry), databázy, projekty, výrobné a technologické postupy, technické a hospodársky využiteľné znalosti (know-how), pričom ich vstupná cena je vyššia ako 50 000 Sk a majú prevádzkovo-technické funkcie alebo použiteľnosť dlhšiu ako jeden rok.

K dlhodobému nehmotnému majetku sa zaraďujú aj výdavky súvisiace so začatím podnikania, tzv. zriaďovacie výdavky (napr. súdne a notárske poplatky, výdavky spojené s daňovým a finančným poradenstvom, výdavky na nákup odbornej literatúry, na pracovné cesty a pod.), ktorých celková čiastka je vyššia ako 50 000 Sk.

Dlhodobým majetkom je aj technické zhodnotenie vykonané na prenajatom majetku a odpisované počas doby nájmu a technické zhodnotenie úplne odpísaného dlhodobého majetku.

Ako dlhodobý finančný majetok podľa § 5 ods. 13 Postupov účtovania v JÚ sa účtujú cenné papiere a termínované vklady, ktoré budú v majetku podnikateľa dlhšie ako jeden rok, ako aj pôžičky poskytnuté účtovnou jednotkou s dobou splatnosti dlhšou ako jeden rok.

Dôležitú súčasť majetku podnikateľa predstavujú zásoby. V zmysle § 7 Postupov účtovania v JÚ zásoby sa členia na: