K najčastejšie riešeným problémom v súčasnej daňovej praxi v oblasti medzinárodného zdaňovania je otázka zdanenia príjmov zo závislej činnosti. Jednými z najpreferovanejších štátov na zamestnanie v zahraničí pre občanov SR sú, samozrejme, susedné štáty, hlavne Rakúsko a ČR. V SR zdaňovanie príjmov upravuje zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) ako hmotnoprávny predpis a nemenej dôležitý zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov ako procesnoprávny predpis.
K najčastejšie riešeným problémom v súčasnej daňovej praxi v oblasti medzinárodného zdaňovania je otázka zdanenia príjmov zo závislej činnosti. Jednými z najpreferovanejších štátov na zamestnanie v zahraničí pre občanov SR sú, samozrejme, susedné štáty, hlavne Rakúsko a ČR.
V SR zdaňovanie príjmov upravuje zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) ako hmotnoprávny predpis a nemenej dôležitý zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov ako procesnoprávny predpis.
Ustanovenie § 1 ods. 2 ZDP určuje, že medzinárodná zmluva, ktorá bola schválená, ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom (vyhlásená v Zbierke zákonov), má prednosť pred týmto zákonom, čiže má vyššiu právnu silu (nadradené postavenie) nad ZDP. Netreba však zabúdať, že medzinárodné zmluvy, v našom prípade zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, nesmú sprísniť daňový zákon, iba ho modifikujú. Medzi SR a ČR je uzavretá zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku publikovaná v Zbierke zákonov pod č. 238/2003 Z. z., ktorá je účinná od 1. 1. 2004. S Rakúskou republikou má SR uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia uverejnenú v Zbierke zákonov pod č. 48/1979 Zb. s účinnosťou od 1. 1. 1980.
Zdanenie príjmov zo závislej činnosti
Pri posudzovaní, ktorý štát má právo zdaniť príjem daňovníka zo závislej činnosti a akým spôsobom, vychádza sa predovšetkým zo zmluvy. Postup pri určení štátu oprávneného zdaňovať príjmy zo závislej činnosti, je ustanovený v Čl. 14 zmluvy s Českou republikou a v Čl. 15 zmluvy s Rakúskom.
Všeobecné pravidlo zdaňovania príjmov zo závislej činnosti stanovuje, že platy, mzdy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá z dôvodu zamestnania (s výnimkou miezd členov orgánov spoločností, dôchodkov, miezd a dôchodkov súvisiacich so štátnymi službami, ktoré sú riešené príslušnými článkami), podliehajú zdaneniu len v štáte rezidencie, ak sa zamestnanie nevykonáva v druhom zmluvnom štáte. Ak sa zamestnanie vykonáva v druhom zmluvnom štáte, príjem poberaný zo zamestnania je zdaňovaný (môže sa zdaniť) v štáte skutočného výkonu činnosti (zdroja), teda tam, kde zamestnanec fyzicky vykonáva závislú činnosť.Výraz „môže byť zdanený“ v žiadnom prípade neznamená pre daňovníka možnosť vybrať si štát, v ktorom bude jeho príjem zdanený, ale umožňuje (dáva právo) krajinám výkonu činnosti predmetný príjem zdaniť. Či sa toto pravidlo využije a do akej miery, závisí len od vnútroštátneho daňového práva toho-ktorého štátu.
Vykonávanie závislej činnosti v ČR a v Rakúsku
Ak je závislá činnosť daňovníka vykonávaná v ČR alebo v Rakúsku, môžu nastať prípady:
- príjem je zdaniteľný na území týchto štátov, alebo
- príjem nie je zdaniteľný na území týchto štátov.
A. Príjem daňovníka zo závislej činnosti je zdaniteľný na území ČR a v Rakúsku za podmienok, že:
- daňovník – slovenský rezident je zamestnaný na území týchto štátov a doba výkonu jeho práce počas jedného obdobia alebo viacerých období presahuje v úhrne 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období, ktoré sa začína alebo končí v príslušnom daňovom roku (do výpočtu 183 dní sa započítavajú všetky dni fyzickej prítomnosti vrátane dní príchodov a odchodov a dni strávené mimo štátu výkonu zamestnania, ako sú soboty a nedele, štátne sviatky, dovolenky a služobné cesty priamo spojené so zamestnaním príjemcu v tomto štáte, po uplynutí ktorých sa pokračovalo v činnosti na území tohto štátu), alebo
- odmeny sú vyplácané zamestnávateľmi so sídlom alebo bydliskom na území týchto štátov alebo v mene týchto zamestnávateľov (výraz zamestnávateľ označuje osobu, ktorá má právo na vykonanú prácu a nesie zodpovednosť a riziko spojené s výkonom práce, nejde teda len o vyplácanie odmien, ale o skutočného zamestnávateľa), alebo
- odmeny daňovníka slovenského rezidenta idú na ťarchu stálej prevádzkarne slovenského zamestnávateľa umiestnenej v ČR alebo v Rakúsku (činnosť daňovníka je prisúditeľná stálej prevádzkarni).
Príjem dosiahnutý rezidentmi SR zo závislej činnosti vykonávanej v ČR bude v tomto prípade zdaniteľný v ČR zo zdrojov na území ČR podľa daňových predpisov ČR a príjem dosiahnutý zo závislej