Pri riešení daňových otázok vznikajúcich pri medzinárodných daňových vzťahoch v súvislosti s daňou z príjmov je potrebné vychádzať nielen zo zákonov platných na území SR, a to najmä zo zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) a zo zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“), ale aj z medzinárodných zmlúv, a to predovšetkým zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku (ďalej len „zmluvy o ZDZ“), ktorými je SR viazaná.
Tieto zmluvy o ZDZ vychádzajú predovšetkým z Modelovej zmluvy OECD a jej komentára. Aj keď táto právna norma nie je záväznou právnou normou vyjadruje vo všeobecnosti väčšinový názor členských štátov OECD, na základe ktorého sa vypracúva aktualizácia modelovej zmluvy a jej komentára a aplikuje sa jej výklad pri použití rozriešenia oprávnenosti dotknutých štátov na zdanenie jednotlivých príjmov. Samozrejme existujú určité oblasti, v ktorých niektoré členské aj nečlenské štáty OECD so znením jednotlivých článkov modelovej zmluvy a s ich výkladom uvedenom v komentári k tejto zmluve nesúhlasia. V takomto prípade môže každý členský i nečlenský štát OECD zaujať svoje stanovisko k záležitosti, s ktorou principiálne nesúhlasí. Svoj nesúhlas je potom vyjadrený pod označením „poznámka ku komentáru“ alebo „výhrada k článku“ v prípade členských a v prípade nečlenských štátov OECD je označený ako „stanovisko (resp. pozícia) k článku.... a ku komentáru k tomuto článku“.
Komentár je možné vo všeobecnosti použiť ako doplnkový prostriedok výkladu k zmluvám o ZDZ v súlade s článkom 32 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve č. 15/1988 Zb. (ďalej len „Dohovor“). Možno ho použiť, na potvrdenie významu konkrétnych ustanovení zmlúv o ZDZ, ktorý vyplýva na základe použitia všeobecných výkladových pravidiel upravených v článku 31 Dohovoru (t. j. interpretácie zmluvy o ZDZ dobromyseľne, v súlade s obvyklým významom, ktorý sa dáva výrazom v zmluve o ZDZ v ich celkovej súvislosti, a takisto s prihliadnutím na predmet a účel zmlúv o ZDZ) alebo ho možno použiť ako doplnkový prostriedok tam, kde význam podľa článku 31 Dohovoru je nejednoznačný, nejasný, zrejme protikladný alebo nerozumný.
Posudzovanie zdanenia umelcov a športovcov podľa Modelovej zmluvy OECD
V nadväznosti na modelovú zmluvu OECD je zdanenie umelcov a športovcov upravené v článku 17. V predmetnom článku je určený všeobecný princíp zdanenia tejto skupiny daňovníkov, a to, že umelci a športovci, ktorí sú rezidentami jedného zmluvného štátu môžu byť zdaňovaní v druhom zmluvnom štáte, v ktorom vykonávajú osobne svoju umeleckú a športovú činnosť, bez ohľadu na to, čije táto činnosť závislého alebo nezávislého charakteru.
Výraz „umelec“ zahŕňa hlavne javiskového umelca, filmového alebo rozhlasového herca, herca v televíznej reklame, speváka, hudobníka alebo tanečníka. Ustanovenia článku sa nevzťahujú na rečníkov (lektorov) konferencií, osoby poskytujúce rozhovor v televízii, na administratívny alebo pomocný (podporný) personál v umeleckom priemysle (napr. filmoví režiséri, kameramani, producenti, filmoví riaditelia, choreografi, technický personál, diaľničné osadenstvo (vodiči populárnych skupín a pod.).
Ak daňovník súčasne režíruje zábavný program, film alebo televízny program a účinkuje v ňom, alebo robí choreografiu v tanečnom súbore a zároveň v ňom tancuje, je nutné skúmať prevažujúcu (podstatnú) činnosť v štáte, v ktorom sa predstavenie (výkon) uskutočňuje. Ak jeho aktivity v tomto štáte majú prevažne charakter osobných umeleckých vystúpení, článok 17 sa bude aplikovať na všetky výsledné príjmy, ktoré poberá v tomto štáte. Ak umelecký výkon tvorí bezvýznamnú časť jeho celkových aktivít v tomto štáte, celý príjem nebude spadať do rámca článku 17. V iných prípadoch, čiže v prípadoch kedy je charakter príjmov zhruba v rovnakom pomere je nutné rozdelenie týchto príjmov a následné zaradenie do príslušných príjmov a potom posúdenie zdanenia samostatne pre každý príjem.
Článok presne nedefinuje ani výraz „športovec“. Zámerom bolo obsiahnuť športovcov v širšom význame. Preto sa výraz neobmedzuje len na športovcov štartujúcich na tradičných atletických podujatiach (napr. bežci, skokani, oštepári a pod.), ale zahŕňa tiež futbalistov, golfových hráčov, džokejov, hráčov kriketu a tenisu, či automobilových pretekárov. Ustanovenia článku sa aplikujú aj na ďalších účastníkov verejnej zábavy, ako sú napr. hráči biliardu alebo účastníci turnajov v šachu alebo bridži.
Článok presne nedefinuje výraz „umelec alebo športovec“, len napríklad uvá