Súdny dvor EÚ sa nedávno opätovne zaoberal otázkou práva na odpočítanie DPH, resp. povinnosťou odviesť odpočítanú DPH pri použití tovarov alebo služieb, ktoré sú určené zamestnancom.
V tomto vydaní časopisu sa budeme bližšie zaoberať:
- prepravou zamestnancov z miesta ich bydliska na pracovisko, ktorá je zabezpečovaná zamestnávateľom bezodplatne,
- poskytnutím tovarov a služieb zamestnancom, ktorí sú zamestnaní inou osobou, ale sú pridelení zdaniteľnej osobe, ktorá si uplatňuje právo na odpočítanie dane, ako aj
- bezodplatným poskytnutím stravy zamestnancom počas pracovných stretnutí.
Bezodplatné poskytnutie prepravy zamestnancom z miesta ich bydliska na pracovisko
- C-258/95 Julius Fillibeck Söhne GmbH & Co. KG proti Finanzamt Neustadt
Predmet sporu
Nemecká spoločnosť Julius Fillibeck Söhne GmbH & Co. KG (ďalej len „Julius Fillibeck“) podniká v oblasti stavebníctva. V rokoch 1980 až 1985 prepravovala niektorých svojich zamestnancov bezodplatne z miesta ich bydliska na staveniská, na ktorých mali pracovať. Počas tohto obdobia na požiadanie spoločnosti jeden z jej zamestnancov svojím vozidlom prepravoval iných zamestnancov z miesta ich bydliska na rôzne miesta výkonu práce.
Nemecký daňový úrad dospel k názoru, že v zmysle nemeckej legislatívy mala byť takáto preprava zamestnancov považovaná za dodanie služby za protihodnotu, s čím spoločnosť Julius Fillibeck nesúhlasila.
Predmetom sporu boli teda otázky, či bezodplatné poskytnutie prepravy zamestnancov z miesta bydliska na pracovisko:
- vôbec predstavuje dodanie služby za protihodnotu, keďže neexistuje priama súvislosť medzi poskytnutou prepravou a vykonanou prácou či prijatou mzdou (odplata nebola dohodnutá a dokonca ani vyčíslená) a či,
- hoci ide o zo strany zamestnávateľa zjavne o použitie hmotného majetku alebo bezodplatné poskytnutie služieb na účely jeho podnikania, ktoré ale zároveň slúžia aj na osobnú spotrebu zamestnancov, ide o dodanie služieb za protihodnotu.
Argumenty uvedené v rozsudku Súdneho dvora EÚ
- Súdny dvor EÚ v úvode rozsudku pripomenul, že dodanie služieb za protihodnotu predpokladá existenciu priamej súvislosti medzi poskytnutou službou a prijatou protihodnotou. Základ dane pritom predstavuje protihodnota skutočne prijatá, čiže subjektívna hodnota, a nie hodnota stanovená na základe objektívnych k