V tomto vydaní časopisu prinášame komentár k rozsudku Súdneho dvora EÚ k predbežnej otázke týkajúcej sa zamietnutia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) z reklamných služieb, ktoré daňový úrad posúdil ako neprimerane nákladné, neúčelné a nevedúce k zvýšeniu obratu – C‑334/20 Amper Metal Kft. proti Nemzeti Adó – és Vámhivatal Fellebbviteli Igazgatóság.
Predmet sporu
Maďarská spoločnosť Amper Metal Kft. (ďalej len "Amper Metal") pôsobí v odvetví elektrických zariadení. V roku 2014 uzavrela zmluvu so spoločnosťou Sziget-Reklám Kft. o poskytnutí reklamných služieb, ktoré spočívali v umiestnení reklamných nálepiek s obchodným menom spoločnosti Amper Metal na automobily počas majstrovstiev automobilových pretekov v Maďarsku. Spoločnosť Amper Metal si uplatnila odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe v súvislosti s týmito službami.
Na základe uskutočnenej daňovej kontroly maďarský správca dane toto odpočítanie dane zamietol, keďže sa domnieval, že náklady na sporné reklamné služby nesúviseli so zdaniteľnými plneniami generujúcimi príjmy spoločnosti Amper Metal. Správca dane sa pritom odvolal na znalecké posudky v oblasti daní a reklamy, podľa ktorých boli tieto reklamné služby príliš nákladné a v skutočnosti nemali pre spoločnosť Amper Metal nijaký prínos, najmä vzhľadom na typ jej zákazníkov, ku ktorým patrili výrobcovia papiera, dielne na tepelnú lamináciu a iné priemyselné zariadenia, na obchodné rozhodnutia ktorých nemohli mať nálepky na pretekárskych automobiloch žiaden vplyv. Správca dane tiež uviedol, že zmluva o reklamných službách nespĺňa požiadavky "rozumného hospodárenia" podľa maďarského
zákona o dani z príjmovprávnických osôb.
Spoločnosť Amper Metal namietala, že právo na odpočítanie DPH možno uplatniť, aj keď výdavky vynaložené zdaniteľnou osobou neboli primerané ani ekonomicky výno