Dňa 1. októbra 2020 vydal Súdny dvor Európskej únie (ďalej len "Súdny dvor EÚ") rozsudok vo veci C-405/19 Vos Aannemingen BVBA proti Belgische Staat, v ktorom sa zaoberal otázkou možnosti odpočítania DPH uplatnenej na služby, z ktorých mala popri zdaniteľnej osobe prospech aj tretia osoba.
Predmet sporu
Belgická spoločnosť Vos Aannemingen BVBA (ďalej len "Vos Aannemingen") vykonávala činnosť v oblasti výstavby a predaja bytových domov. Keďže tieto nehnuteľnosti boli postavené na pozemkoch patriacich tretím osobám, podiely na pozemkoch zodpovedajúce bytom, ktoré predávala uvedená spoločnosť, predávali samotní vlastníci pozemkov.
Spoločnosť Vos Aannemingen znášala náklady na reklamu, administratívne náklady, ako aj provízie realitných maklérov a z týchto prijatých plnení si v plnej výške uplatňovala odpočítanie DPH.
Na základe daňovej kontroly belgický daňový úrad dospel k záveru, že uvedená spoločnosť môže za kontrolované obdobie odpočítať DPH len v rozsahu, v akom sa týka predaja budov, ktoré postavila. Uvedený úrad teda obmedzil rozsah prípustného práva na odpočítanie DPH v prospech tejto spoločnosti tým, že odpočítateľnú DPH vyčíslil ako súčin zaplatenej DPH a podielu, v ktorého čitateli bola cena budovy a v ktorého menovateli bol súčet ceny budovy a ceny pozemku.
V dôsledku toho daňový úrad dorubil spoločnosti Vos Aannemingen príslušnú výšku DPH, ku ktorej pripočítal úroky, ako aj pokuty.
Predmetom sporu boli otázky, či z hľadiska článku 17 ods. 2 písm. a) šiestej smernice Rady č. 77/388/EHS: