Vychádzajúc zo všeobecnej úpravy určovania základu dane pri dani z pridanej hodnoty (DPH) je pri dodaní tovaru a služby ním všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od svojho odberateľa – príjemcu plnenia alebo od inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Takúto základnú definíciu základu dane ustanovuje § 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“).
Pojem protihodnota
Protihodnotou za plnenie sa rozumie odplata, ktorá nemusí byť vždy platená v peniazoch, ale môže ísť aj o platenie inou formou, napr. v naturáliách, ktorú je možné vyjadriť v peniazoch. Protihodnota, ktorú dodávateľ má prijať alebo prijal za dodaný tovar alebo službu, ktoré podliehajú zdaneniu, obsahuje aj sumu dane a pri určení základu dane, z ktorého sa daň vypočítava, sa protihodnota zníži o sumu dane. DPH sa vypočíta podľa vzorca, kde v čitateli je cena vrátane DPH vynásobená príslušnou sadzbou dane a v menovateli súčet čísla 100 a príslušnej sadzby dane.
DPH = (cena vrátane DPH x príslušná sadzba dane) / (100 + príslušná sadzba dane)
DPH = (cena bez DPH x príslušná sadzba dane) / 100
DPH = odplata vrátane DPH x príslušná sadzba dane / 100 + príslušná sadzba dane
DPH = protihodnota x príslušná sadzba dane / 100
Za protihodnotu sa môže tiež považovať aj akýkoľvek tovar alebo služba, ktorých hodnotu je možné vyjadriť v peniazoch, čo vyplýva z definície základu dane. Zmluvy o výmene, v ktorých je protihodnota v zásade vyjadrená v naturáliách a plnenia, pri ktorých je protihodnota vyjadrená v peniazoch, z ekonomického a obchodného hľadiska predstavujú teda dve rovnocenné situácie. Podľa ustálenej súdnej judikatúry môže protihodnota za poskytnutie služieb alebo tovarov spočívať v dodaní tovaru alebo služby a na základe tohto predstavovať základ dane podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH, ak existuje priama a bezprostredná súvislosť medzi poskytnutými plneniami, a ak sa dá vzájomné plnenie vyjadriť v peniazoch.
Článok 73smernice 2006/112/ESa ani zákon o DPH nevyžadujú, aby sa na účely dodania tovaru alebo služby za protihodnotu získala protihodnota za toto dodanie priamo od osoby, ktorej sú určené. Zaplatenie protihodnoty za kupujúceho môže vykonať pri dodaní tovaru alebo poskytnutí služby aj tretia osoba.