Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) bol s účinnosťou od 1. 1. 2016 novelizovaný okrem iných aj zákonom č. 253/2015 Z. z. Hlavným zámerom novely, ktorý je premietnutý predovšetkým úpravami na strane fyzických osôb (FO), je podpora investovania na kapitálovom trhu. Novela ZDP reaguje aj na zmeny v iných zákonoch, predovšetkým v zákone č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p., v zákone č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“). Podnikateľskú a účtovnícku verejnosť upozorňujeme, že mnohé zmeny, predovšetkým spresnenia v oblasti odpisovania, sa podľa prechodných a záverečných ustanovení dotknú už podávania daňového priznania za rok 2015. Spresňujú sa tiež niektoré ustanovenia vo väzbe na legislatívu EÚ a cieľom úprav je aj zamedziť daňovým únikom a podporiť zlepšenie platobnej disciplíny daňových subjektov.
V predkladanom príspevku uvádzame aj zmeny zdanenia FO, ktoré s účinnosťou od 1. 1. 2016 priniesli rozsahom menšie novely ZDP, ktoré v roku 2015 predchádzali novele č. 253/2015 Z. z.
Termín podania daňového priznania v roku 2016
Daňové priznanie sa podľa § 49 ods. 2 ZDP podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak ZDP neustanovuje inak. V tej istej lehote, teda v lehote na podanie daňového priznania, je daňovník povinný daň aj zaplatiť, a to na číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, ktoré daňovníkovi oznámi správca dane. Ak správca dane číslo účtu daňovníkovi neoznámi do lehoty na podanie daňového priznania, je povinný daň zaplatiť do 8 dní od doručenia oznámenia.
Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, podľa § 27 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. platí, že posledným dňom lehoty je najbližší pracovný deň.
Uvedená situácia však v roku 2016 nenastane, keďže posledný deň lehoty na podanie daňového priznania pripadne na štvrtok 31. 3. 2016.
Predĺženie lehoty na podanie daňového priznania v roku 2016 a podmienka dosiahnutia zdaniteľných príjmov v zahraničí [§ 49 ods. 3 písm. b)]
Pri predĺžení lehoty na podanie daňového priznania, ktorého posledný deň lehoty na podanie pripadne na kalendárny rok 2016 (napríklad podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie od 1. 1. 2015 do 31. 12. 2015), sa postupuje podľa podmienok uvedených v § 49 ods. 3 ZDP. V tejto súvislosti ale upozorňujeme daňovníkov, ktorí si budú formou oznámenia predlžovať lehotu na podanie daňového priznania najviac o 6 kalendárnych mesiacov z dôvodu vykázania príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí, že podľa § 49 ods. 9 písm. b) ZDP musí ísť o zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí. Musí teda ísť o príjmy, ktoré sú v zahraničí predmetom dane a nie sú od dane oslobodené. Ak by príjmy neboli v zahraničí zdaniteľným príjmom, nie je dôvod na predlžovanie lehoty na podanie daňového priznania na území SR.
Zmeny v dani z príjmov zo závislej činnosti
Doplnenie a zmeny v okruhu príjmov zo závislej činnosti [§ 5 ods. 1]
V okruhu príjmov zo závislej činnosti (ďalej len „PZČ“) boli vykonané zmeny:
- Zákonom č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. sú príjmy podľa § 5 ods. 1 písm. j) ZDP (odmena za výkon funkcie predsedu, člena a zapisovateľa volebnej komisie, predsedu, člena a zapisovateľa komisie pre referendum a sčítacieho komisára) od roku 2016 oslobodené podľa § 5 ods. 7 písm. k) ZDP a teda nepodliehajú dani a nie sú ani vymeriavacím základom na platenie zdravotného a sociálneho poistenia.
- Zákonom č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím bol do § 5 ods. 1 písm. c) ZDP doplnený PZČ, ktorým je príjem komisára pre deti, komisára pre osoby so zdravotným postihnutím.
- Zákonom č. 61/2015 Z. z. o duálnom vzdelávaní boli z § 5 ods. 1 písm. a) ZDP vypustené príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania. Tieto príjmy sú aj naďalej posudzované ako PZČ, ale podľa § 5 ods. 1 písm. l) ZDP ako odmeny za produktívnu prácu žiaka strednej odbornej školy a príjmy študenta vysokej školy v čase odbornej praxe, ktoré nie sú vymeriavacím základom na zdravotné ani na sociálne postenie. (Podľa § 27 cit. zákona zamestnávateľ zo svojich prostriedkov vypláca žiakovi, ktorý vykonáva praktické vyučovanie na pracovisku zamestnávateľa alebo na pracovisku praktického vyučovania odmenu za produktívnu prácu vo výške 50 % až 100 % z hodinovej minimálnej mzdy.)
♦ Príklad č. 1:
Spoločnosť DOMA, s. r. o., je držiteľom osvedčenia o spôsobilosti na poskytovanie praktického vyučovania v systéme duálneho vzdelávania. Po uzatvorení zmluvných vzťahov (so školou a s dotknutými žiakmi), v rámci finančného zabezpečenia poskytla žiakom hodinovú odmenu za produktívnu prácu vo výške 2 € (hodnota hodinovej mzdy 2016 = 2,328 €). V mesiaci február 2016 odpracoval každý z týchto žiakov po 50 hodín.
Mesačná odmena za produktívnu prácu tak bola 100 € a je zdaniteľným PZČ podľa § 5 ods. 1 písm. l) ZDP. Pri jej zdanení sa postupuje podľa § 35 až § 40 ZDP, vrátane uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a nepodlieha povinnému zdravotnému ani sociálnemu povinnému.
* * *
Oslobodené hmotné zabezpečenie žiakov v rámci duálneho vzdelávania [§ 9 ods. 2 písm. u)]
Podľa § 26 zákona o duálnom vzdelávaní, ak žiak vykonáva praktické vyučovanie na pracovisku zamestnávateľa alebo na pracovisku praktického vyučovania, zamestnávateľ je povinný zabezpečiť pre žiaka na svoje náklady:
- osobné ochranné pracovné pomôcky a
- posúdenie zdravotnej, zmyslovej a psychologickej spôsobilosti na výkon praktického vyučovania, ak je to na výkon práce potrebné.
Okrem toho môže žiakovi v rámci duálneho vzdelávania zo svojich prostriedkov uhrádzať aj náklady na:
- stravovanie žiaka do výšky ustanovenej v Zákonníku práce,
- ubytovanie v školskom internáte,
- cestovné náhrady za dopravu z miesta trvalého bydliska do SOŠ, miesta výkonu praktického vyučovania a školského internátu a späť.
Podľa § 9 ods. 2 písm. u) ZDP je v nadväznosti na aktualizáciu poznámky pod čiarou k odkazu 59c od dane oslobodené hmotné zabezpečenie žiakov stredných odborných škôl a žiakov odborných učilíšť poskytované podľa zákona o duálnom vzdelávaní.
Oslobodené štipendiá žiakov v rámci duálneho vzdelávania [§ 9 ods. 2 písm. j)]
Od dane sú podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZDP od dane oslobodené aj štipendiá poskytované žiakom podľa § 27 ods. 3 a 6 zákona o duálnom vzdelávaní:
- motivačné štipendium (zo štátneho rozpočtu sa poskytuje žiakovi, ktorý sa pripravuje na povolanie, skupinu povolaní alebo odborných činností v študijnom odbore alebo v učebnom odbore zaradenom do zoznamu študijných odborov a učebných odborov s nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce),
- podnikové štipendium (zamestnávateľ zo svojich prostriedkov môže žiakovi mesačne vyplácať podnikové štipendium, najviac do sumy štvornásobku sumy životného minima).
Legislatívna skratka „zamestnávateľ“ a „zamestnanec“ [§ 2 písm. aa), § 5 ods. 2]
Do ustanovenia § 2 ZDP sa presunula definíciu zamestnanca, ktorá bola obsiahnutá v znení § 5 ods. 2 ZDP. Zamestnancom je aj naďalej na účely ZDP daňovník s príjmami podľa § 5 ZDP, prijatými od platiteľa týchto príjmov (zamestnávateľ). V nadväznosti na túto úpravu bolo upravené aj znenie § 5 ods. 2 ZDP.
Medzinárodný prenájom pracovnej sily [§ 5 ods. 4 a § 48 ods. 2]
Zamestnávateľom je na účely ZDP aj daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou, pre ktorého zamestnanec vykonáva prácu podľa jeho pokynov a príkazov alebo v jeho mene a na jeho zodpovednosť, aj keď sa príjem za túto prácu na základe zmluvného vzťahu vypláca prostredníctvom osoby so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí. Pri tomto vzťahu sa uplatňuje tzv. daňová fikcia príjmu, t. j., ak v úhradách zamestnávateľa osobe so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí nie je preukázaná skutočná výška príjmov zamestnancov, považuje sa za príjem zamestnancov celá úhrada. V tomto prípade nie je platiteľom dane FO s bydliskom v zahraničí alebo právnická osoba (PO) so sídlom v zahraničí. Podľa nového znenia však takto nebudú postupovať osoby so sídlom alebo bydliskom v zahraničí, ktoré majú na území SR organizačnú zložku. To znamená, že pri tzv. prenájme pracovnej sily sa budú PZČ prenajatých zamestnancov zdaňovať prostredníctvom osoby so sídlom alebo bydliskom v zahraničí, ktorá sa stáva platiteľom dane, ak má na území SR organizačnú zložku.
Nové oslobodenie príjmu zo sociálneho fondu pre zamestnancov [§ 5 ods. 7 písm. m), § 52zg ods. 12]
Od dane je oslobodená sociálna výpomoc, poskytnutá zamestnávateľom svojmu zamestnancovi z dôvodu mimoriadnych udalostí (úmrtie blízkej osoby, odstraňovanie následkov povodne, víchrice, úderu blesku, požiaru, zosuvu pôdy alebo skál, dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca, trvajúca nepretržite viac ako 183 dní) z prostriedkov sociálneho fondu do v