Zákonom č. 530/2023 Z.z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií, sa okrem iných zákonov legislatívne upravil a doplnil aj zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) o ustanovenie, ktoré vymedzuje povinnosť daňovníka platiť sumu minimálnej dane, ktorej výška závisí od dosiahnutého zdaniteľného príjmu daňovníka, ale nie od vykázaného základu dane. To znamená, že sumu minimálnej dane je povinná platiť už za zdaňovacie obdobie 2024 podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2024 právnická osoba, ak spĺňa postavenie podnikateľa podľa § 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. (ďalej len „Obchodný zákonník“) a za podmienok uvedených v tomto novom ustanovení ZDP.
V priebehu roka 2024 bol schválený zákon č.
278/2024 Z.z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií,
v ktorom je okrem iných noviel zákonov v
Táto legislatívna úprava ZDP sa dotkla viacerých ust. ZDP vrátane
ust. § 46b o minimálnej dani právnickej osoby. Touto novelou ZDP sa doplnil § 46b v ods. 7 ZDP, v ktorom sú uvedení daňovníci, ktorí minimálnu daň neplatia, o ďalšieho daňovníka. Podľa doplneného písm. g) v ods. 7 minimálnu daň nebude platiť ani registrovaný sociálny podnik ako verejnoprospešný podnik,
ktorý dosahuje pozitívny sociálny vplyv napĺňaním verejného záujmu s odkazom na § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 112/2018 Z.z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.Ust. § 46b ods. 7 v znení účinnom od 1.1.2025 sa prvýkrát použije pri podaní daňového priznania po 31.12.2024. Pri podaní daňového priznania po 31.12.2024 sa registrovaný sociálny podnik považuje za daňovníka, ktorý neplatí minimálnu daň podľa § 46b ods. 7 ZDP.
Otázka č. 1:
Ktoré ustanovenia ZDP legislatívne upravujú inštitút minimálnej dane právnickej osoby po novele s účinnosťou od 1.1.2024 a od 1.1.2025?
Ide o nové ustanovenia, a to:
-
- Minimálna daň právnickej osoby
-
- Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1.1.2024 (týkajúce sa minimálnej dane)
-
- Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.2025 [týka sa ust. § 46b ods. 7 písm. g) ZDP neplatenia minimálnej dane po novele č. 278/2024 Z.z. za zdaňovacie obdobie 2024].
Otázka č. 2:
Vzťahuje sa povinnosť platiť minimálnu daň na všetky podnikateľské subjekty, t.j. tak fyzické osoby ako aj právnické osoby?
Nie, povinnosť platiť minimálnu sume dane sa nevzťahuje na podnikateľov, ktorí sú fyzickými osobami.
Už v samotnom názve ust. § 46b ZDP je uvedené, že ide o minimálnu daň právnickej osoby. To znamená, že povinnosť platiť minimálnu daň sa vzťahuje len na daňovníka, ktorý je právnickou osobou.
V § 46b ods. 7 ZDP sú uvedené vybrané právnické osoby, ktoré minimálnu daň neplatia, aj keď spĺňajú podmienky pre platenie minimálnej dane, ale sumu minimálnej dane neplatia.
Otázka č. 3:
Tlačivo daňového priznania k dani z príjmov právnických osôb platné pre zdaňovacie obdobie 2023 tabuľku o minimálnej dani neobsahuje. Bude vydané nové tlačivo daňového priznania k dani z príjmov právnických osôb platné pre zdaňovacie obdobie 2024?
Vo Finančnom spravodajcovi bolo uverejnené oznámenie MF SR č. MF/012482/2024-721 o vydaní vzorov tlačív daňových priznaní k dani z príjmov. Oznámenie je uverejnené pod poradovým číslom 14/2024 Finančného spravodajcu, ktorý je prístupný v elektronickej podobe na webovom sídle MF SR.
MF SR
podľa § 15 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) na zabezpečenie jednotného postupu pri podávaní daňových priznaní podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“)
oznamuje, že vydalo nové vzory tlačív daňových priznaní pre FO typu „A“ a typu „B“ ako aj daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby s označením MF/012481/2024-721.
Uvedené vzory tlačív daňového priznania sú súčasťou oznámenia MF SR č. MF/012482/2024-721 a použijú sa pri podávaní daňových priznaní u daňovníkov, ktorým posledný deň lehoty na podanie daňového priznania uplynie najskôr 31.12.2024.
______________________________
Poznámka: V prípade, že daňový subjekt použije a predloží správcovi dane za ZO 2024 iný vzor daňového priznania, napr. vzor z roku 2023, správca dane bude považovať toto daňové priznanie za neplatné a vyzve daňovníka na podanie daňového priznania, ktoré je plané pre ZO 2024, a to aj v prípade, že daňovému subjektu nevznikla povinnosť platiť minimálnu daň.
______________________________
Otázka č. 4:
V akom rozsahu bude potrebné vyplňovať v novom daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby údaje o minimálnej dani za zdaňovacie obdobie 2024 podaného po 31.12.2024?
Za zdaňovacie obdobie roku 2024 bude daňovník, ktorý je právnickou osobou bude podávať nové tlačivo daňového priznania právnickej osoby (ďalej len „DPPO“), v ktorom je prepracovaná
aj tabuľka K - Evidencia a zápočet minimálnej dane podľa § 46b ZDP.
______________________________
Poznámka: Ak daňovníkovi vznikla povinnosť platiť sumu minimálnej dane alebo jej pomernú časť, je povinný vyplniť všetky tabuľky týkajúce sa minimálnej dane a údaje v daňovom priznaní v súvislosti s minimálnou daňou. Daňovník, ktorý nemá povinnosť platiť minimálnu daň ani jej pomernú časť, je povinný vyplniť len údaje na strane 1 DPPO.
______________________________
S účinnosťou od 1.1.2004
sa v súvislosti so zavedením inštitútu minimálnej dane právnickej osoby podľa § 46b zákona dopĺňajú do tlačiva DPPO
tri nové zaškrtávacie polia,
ktoré vyznačuje:-
daňovník uplatňujúci si polovičnú výšku minimálnej dane podľa § 46b ods. 3 ZDP,
-
daňovník, ktorý neplatí minimálnu daň podľa § 46b ods. 7 ZDP a
-
daňovník, ktorý v príslušnom zdaňovacom období započítava minimálnu daň podľa § 46b ods. 5 ZDP.
II. časť DPPO - Výpočet základu dane a dane sa v súvislosti so zavedením minimálnej dane
Do výpočtu základu dane a dane sa dopĺňajú dve samostatné nové časti, a to:
1.
časť - Minimálna daň právnickej osoby podľa § 46b ZDP a
2.
časť - Zápočet minimálnej dane z predchádzajúcich zdaňovacích období.
K 1. novej časti o minimálnej dani právnickej osoby podľa § 46b ZDP
1. časť o minimálnej dani právnickej osoby podľa § 46b ZDP vypĺňa daňovník, ktorý platí minimálnu daň nasledovne:
V riadku 810 DPPO
daňovník uvádza ustanovenú sumu minimálnej dane podľa § 46b ods. 2, 3 a 6 ZDP, pričom výška minimálnej dane závisí od výšky daňovníkom dosiahnutých zdaniteľných príjmov v príslušnom zdaňovacom období.Ak suma dane uvedená v
riadku 800 DPPO je nižšia
ako suma minimálnej dane uvedenej v
riadku 810 DPPO,
daňovník uvádza v
riadku 820 DPPO sumu minimálnej dane na úhradu.
Ak suma dane vyčíslenej v
riadku 800 DPPO je vyššia
ako suma minimálnej dane uvedenej v
riadku 810 DPPO
, daňovník uvádza v
riadku 820 DPPO nulu.
V riadku 830 DPPO
daňovník uvádza kladný rozdiel medzi minimálnou daňou uvedenou v
riadku 810 DPPO
a daňou vypočítanou v daňovom priznaní uvedenou v
riadku 800 DPPO,
ktorý je možné započítať na daňovú povinnosť v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach podľa podmienok uvedených v § 46b ods. 5 ZDP.Riadok 840 DPPO
vypĺňa daňovník, u ktorého došlo v kalendárnom roku 2024 k zmene zdaňovacieho obdobia z kalendárneho roka na hospodársky rok.Tento daňovník podľa § 52zzz ods. 7 zákona platí minimálnu daň za zdaňovacie obdobie ukončené dňom predchádzajúcim dňu zmeny spolu s minimálnou daňou za bezprostredne nasledujúce zdaňovacie obdobie.
Preto v riadku 840 DPPO
daňovník uvádza sumu minimálnej dane alebo kladný rozdiel medzi minimálnou daňou a daňovou povinnosťou za bezprostredne predchádzajúce zdaňovacie obdobie z
riadku 4 tabuľky L DPPO
podaného za zdaňovacie obdobie ukončené dňom predchádzajúcim dňu zmeny zdaňovacieho obdobia.V riadku 900 DPPO
sa uvádza suma minimálnej dane na úhradu z
riadku 820 DPPO
pričom, ak ide o daňovníka, ktorý menil v kalendárnom roku 2024 zdaňovacie obdobie z kalendárneho roka na hospodársky rok, tento daňovník uvádza v
riadku 900 DPPO
súčet minimálnej dane vypočítanej za aktuálne zdaňovacie obdobie uvedenej v
riadku 820
a minimálnej dane za bezprostredne predchádzajúce zdaňovacie obdobie uvedenej v
riadku 840 DPPO.
Zápočet minimálnej dane z predchádzajúcich zdaňovacích období
Túto novú doplnenú časť o zápočet minimálnej dane z predchádzajúcich zdaňovacích období
vypĺňa
daňovník, ktorý započítava minimálnu daň zaplatenú v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach a ktorý vyplnil údaje v tabuľke K -
Evidencia a zápočet minimálnej dane podľa § 46b ZDP.
______________________________
Poznámka: Vzhľadom na to, že inštitút minimálnej dane bol do ZDP zavedený s účinnosťou od 1.1.2024, daňovník môže započítavať minimálnu daň vyčíslenú za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1.1.2024.
______________________________
V riadku 910 DPPO
sa uvádza kladný rozdiel medzi sumou dane uvedenej v
riadku 800 DPPO
a minimálnou daňou uvedenou v
riadku 810 DPPO
, t.j. uvádza sa suma dane prevyšujúca sumu minimálnej dane určenú podľa ZDP.Kladný rozdiel medzi minimálnou daňou a daňou z predchádzajúcich zdaňovacích období, ktorý sa započítava na úhradu dane v príslušnom zdaňovacom období, daňovník uvádza v
riadku 920 DPPO,
pričom vychádza z údaja
uvedeného v riadku 5 stĺpci 4 tabuľky K DPPO.
V riadku 1000 DPPO
sa uvádza suma dane po zápočte minimálnej dane z predchádzajúcich zdaňovacích období ako údaj z
riadku 800 DPPO znížený o sumu uvedenú v riadku 920 DPPO.
V súvislosti s doplnením legislatívnej úpravy minimálnej dane právnickej osoby dochádza v ďalších nadpisoch a riadkoch tlačiva DPPO k doplneniu slov „minimálna daň“ v príslušných gramatických tvaroch (napr. v riadku 1050 - Daň alebo minimálna daň, v riadku 1100 Daň alebo minimálna daň na úhradu).
III. časť - Tabuľky pomocných výpočtov a doplňujúcich údaj
V súvislosti so zavedením inštitútu minimálnej dane sa do III. časti - Tabuľky pomocných výpočtov a doplňujúcich údajov dopĺňajú
dve samostatné nové tabuľky:
-
Tabuľka K - Evidencia a zápočet minimálnej dane podľa § 46b ZDP
-
Tabuľka L - Výpočet minimálnej dane podľa § 46b ZDP, ak v kalendárnom roku 2024 dochádza k zmene zdaňovacieho obdobia z kalendárneho roka na hospodársky rok v nadväznosti na § 52zzz ods. 7 ZDP.
Tabuľka K - Evidencia a zápočet minimálnej dane podľa § 46b ZDP
Tabuľku K - Evidencia a zápočet minimálnej dane podľa § 46b ZDP
vypĺňa daňovník, ktorý uplatňuje zápočet kladného rozdielu medzi minimálnou daňou a daňou z predchádzajúcich zdaňovacích období. Keďže tabuľka K obsahuje nielen zápočet, ale aj evidenciu minimálnej dane, túto tabuľku vypĺňa aj daňovník, ktorý v zdaňovacom období, za ktoré podáva
DP PO, neuplatňuje započítanie minimálnej dane, ale v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach mu vznikol nárok na zápočet kladného rozdielu medzi minimálnou daňou a daňou.
V stĺpci 1 tabuľky K
sa vymedzuje príslušné zdaňovacie obdobie, ktorého sa evidencia alebo zápočet minimálnej dane podľa § 46b ZDP týka.Výška kladného rozdielu
medzi minimálnou daňou a daňovou povinnosťou, ktorú je možné započítať na daňovú povinnosť v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, sa uvádza v
stĺpci 2 tabuľky K.
V stĺpcoch 3 až 5 tabuľky K
daňovník uvádza priebeh zápočtu kladného rozdielu medzi minimálnou daňou a daňovou povinnosťou, ktorý započítal v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, ďalej kladného rozdielu započítavaného na úhradu dane v zdaňovacom období, za ktoré podáva DPPO a vyčísľuje zostávajúcu časť určenú na zápočet v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach.Údaj o sume kladného rozdielu,
ktorý sa započítava na úhradu dane v zdaňovacom období, za ktoré daňovník podáva daňové priznanie,
uvedený v riadku 5 stĺpci 4 tabuľky K, sa prenáša do riadku 920 DPPO.
Tabuľka L - Výpočet minimálnej dane podľa § 46b ZDP, ak v kalendárnom roku 2024 dochádza k zmene zdaňovacieho obdobia z kalendárneho roka na hospodársky rok v nadväznosti na § 52zzz ods. 7 ZDP.
______________________________
Poznámka: Tabuľku L vypĺňa daňovník, ktorý zmenil v roku 2024 zdaňovacie obdobie z kalendárneho roka na hospodársky rok.
______________________________
V súlade s § 52zzz ods. 7 z ZDP daňovník, ktorý v kalendárnom roku 2024 mení zdaňovacie obdobie z kalendárneho roka na hospodársky rok, platí minimálnu daň podľa § 46b ZDP za zdaňovacie obdobie ukončené dňom predchádzajúcim dňu zmeny spolu s minimálnou daňou za bezprostredne nasledujúce zdaňovacie obdobie.
Ak posledný deň lehoty na podanie DPPO za zdaňovacie obdobie ukončené dňom predchádzajúcim dňu zmeny, pripadne takémuto daňovníkovi po 1.1.2025, výšku minimálnej dane vypočíta v tabuľke L (v takomto prípade nevypĺňa riadky 810 až 900 DPPO).
V riadku 1 tabuľky L
daňovník uvádza sumu dane z
riadku 800 DPPO
. V
riadku 2 tabuľky L
sa uvádza suma minimálnej dane podľa § 46b ZDP. Pomernú časť minimálnej dane za zdaňovacie obdobie do dňa predchádzajúceho dňu prechodu na hospodársky rok uvádza daňovník v
riadku 3 tabuľky L.
V riadku 4 tabuľky L
daňovník uvádza sumu minimálnej dane na úhradu v bezprostredne nasledujúcom zdaňovacom období. Ak je suma dane uvedená v
riadku 1 tabuľky L (prenesená z riadku 800 DPPO) vyššia ako suma pomernej časti minimálnej dane v riadku 3 tabuľky L, daňovník uvádza v riadku 4 tabuľky L nulu.
Ak daňovníkovi vznikne kladný rozdiel medzi minimálnou daňou a daňovou povinnosťou určený na zápočet v zdaňovacích obdobiach nasledujúcich po zdaňovacom období, za ktoré bude minimálna daň uhradená,
tento rozdiel uvádza v riadku 5 tabuľky L.
______________________________
Poznámka: Daňovník, ktorý vyplnil tabuľku L, nevypĺňa tabuľku K. Daňovník, ktorý vyplnil tabuľku K, nevypĺňa tabuľku L.
______________________________
Otázka č. 5:
Aká je výška minimálnej dane a výška zdaniteľných príjmov, ak daňovníkovi vznikne povinnosť platiť minimálnu daň?
Platenie minimálnej dane ustanovuje § 46b ods. 2 ZDP.
Ak daňovník dosiahne-
zdaniteľné príjmy
menej ako 50 000 €,
je povinný zaplatiť minimálnu daň vo výške
340 €,
-
zdaniteľné príjmy
viac ako 50 000 €, ale najviac do 250 000 €,
je povinný zaplatiť minimálnu daň vo výške
960 €,
-
zdaniteľné príjmy
viac ako 250 000 €, ale najviac do 500 000 €,
je povinný zaplatiť minimálnu daň vo výške
1 920 €,
-
zdaniteľné príjmy
viac ako 500 000 €
, je povinný zaplatiť minimálnu daň vo výške daň
3 840 €.
Výška minimálnej dane je naviazaná na dosiahnuté zdaniteľné príjmy, nie na vykázaný základ dane v daňovom priznaní. Pri minimálnej dani nie je ustanovená podmienka, aby právnická osoba na účely platenia minimálnej dani bola platiteľom dane podľa osobitného predpisu - zákon č. 222/2004 Z.z. dani z pridanej hodnoty v z. n. p.
Otázka č. 6:
Ako sa počíta suma minimálnej dane k úhrade podľa veľkostných kritérií minimálnej dane, ak dosiahol zdaniteľné príjmy vo výške 260 000 €?
Na tohto daňovníka sa vzťahuje veľkostné kritérium minimálnej dani vo výške 1 920 €, pričom môžu nastať nasledovné skutočnosti s dopadom na povinnosť platiť /neplatiť minimálnu daň. alebo len pomernú časť sumy minimálnej dane príslušného veľkostného kritéria.
Ak daňovník vykáže v daňovom priznaní:
-
daňovú stratu
vo výške 1 080 €; zaplatí minimálnu daň vo výške 1 920 €;-
základ dane a daň
vo výške 1 080 €; zaplatí pomernú časť minimálnej dane vo výške 840 € (1 920 - 1 080);-
základ dane po odpočítaní daňovej straty a daň
vo výške 1 920 €; nezaplatí minimálnu daň, nakoľko jeho vyčíslená daňová povinnosť v daňovom priznaní sa rovná sume minimálnej dane, ktorá je podľa veľkostnej kategórie podľa § 46b ods. 2 písm. b) ZDP vo výške 1 920 €;-
základ dane po odpočítaní daňovej straty a daň
vo výške 2 920 €; nezaplatí minimálnu daň, nakoľko jeho vyčíslená daňová povinnosť v daňovom priznaní je vyššia o 1 000 € ako je suma minimálnej dane, ktorá je podľa veľkostnej kategórie podľa § 46b ods. 2 písm. b) ZDP vo výške 1 920 €;-
základ dane a daň
vo výške 1 490,00 €; zaplatí pomernú časť minimálnej dane vo výške 430 €, ako rozdiel medzi sumu vykázanej dane a sumou minimálnej dane, t.j. 1 920 - 1 490 = 430 €;-
základ dane, z
ktorého daň po odpočítaní úľavy na daní podľa § 30a alebo 30b alebo § 52 ods. 3 ZDP a po zápočte dane zaplatenej v zahraničí podľa § 45 ZDP a po odpočítaní z vykázaného základu dane pomernú časť daňovej straty vykázanej za predchádzajúce zdaňovacie obdobia je 0,00 € (
nula
), ale zaplatí minimálnu daň podľa zaradenia do veľkostnej kategórie § 46b ods. 2 ZDP vo výške 1 920 €;-
základ dane, z ktorého daňová povinnosť
po odpočítaní úľavy na daní podľa § 30a alebo 30b alebo § 52 ods. 3 a 4 a po zápočte dane zaplatenej v zahraničí podľa § 45 ZDP je 557 €, čo je menšia suma dane ako je suma minimálnej dane, prislúchajúca tomuto daňovníkovi vo výške 1 920 €; daňovník zaplatí len pomernú časť minimálnej dane. Táto pomerná časť minimálnej dane predstavuje rozdiel medzi sumou minimálnej dane a sumou zaplatenej dane podľa daňového priznania vo výške 1 363 € (1 920 - 557).Otázka č. 7:
Aká bude suma minimálnej dane k úhrade, ak daňovník dosiahol zdaniteľné príjmy vo výške 568 000 € v prípade, ak daňovník vykáže l v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2024:
a)
základ dane a daň vo výške 1 785 € po úprave dane podľa § 46b ods. 1 ZDP,
b)
základ dane - stratu a daň vo výške nula.
Podľa dosiahnutej sumy zdaniteľných príjmov vo výške 568 000 € prislúcha na tohto daňovník veľkostné kritérium minimálnej dane podľa § 46b ods. 2 písm. d) ZDP vo výške 3 840 €.
Ak daňovník vykáže v podanom daňovom priznaní:
a)
základ dane a daň je vo výške 1 785 € a po úprave sumy dane podľa § 46 ods. 1 ZDP, zaplatí pomernú časť zo sumy minimálnej dane vo výške 2 055 €; táto suma minimálnej dane k úhrade sa vypočíta ako rozdiel medzi sumou minimálnej dane a sumou dane vykázanej v daňovom priznaní, t.j. 3 840 - 1 785.
b)
základ dane - daňová strata a daň je vo výške nula; zaplatí celú sumu minimálnej dane, ktorá pripadá na tohto daňovníka podľa veľkostného kritéria vo výške 3 840 € (3 840 - 0,00).
Otázka č. 8:
Ako sa vypočíta percentuálny priemerný počet zamestnancov so zdravotným postihnutím na účely uplatnenia zníženej minimálnej dane v príslušnom veľkostnej sume minimálnej dane na polovicu. Na základe ktorého predpisu je zamestnávateľ povinný zamestnávať fyzické osoby so zdravotným postihnutím a na základe ktorého vykazuje zamestnávateľ zamestnávanie zamestnancov - fyzické osoby so zdravotným postihnutím na štatistické účely?
Ust. § 46b ods. 3 ZDP umožňuje daňovníkovi zaplatiť po splnení stanovenej podmienky uvedenej tomto odseku minimálnu daň v polovičnej výške. Tou podmienkou je, že daňovník musí preukázať, že zamestnáva fyzické osoby so zdravotným postihnutím, ktorých priemerný evidenčný počet je najmenej 20 % z celkového priemerného evidenčného počtu zamestnancov za príslušné zdaňovacie obdobie.
Zamestnávanie fyzických osôb so zdravotným postihnutím upravuje zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“).
Podľa § 63 ods. 1 písm. d) cit. zákona je zamestnávateľ povinný zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona o službách zamestnanosti v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov.
Uplatnenie zníženej sumy minimálnej dane na polovicu podľa § 46b ods. 3 ZDP je možné len v prípade, ak priemerný evidenčný počet zamestnancov - fyzické osoby so zdravotným poistením je najmenej 20 % z celkového priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo fyzických osobách s odkazom na vyhlášku Štatistického úradu SR č. 425/2023 Z.z., ktorou sa vydáva Program štátnych štatistických zisťovaní za roky 2024 až 2026. Na základe tejto vyhlášky je spôsob výpočtu uvedeného ukazovateľa ustanovený v štvrťročnom výkaze o práci „Práca 2-04“, v ktorom zamestnávateľ z počtu všetkých zamestnancov vykazuje osobitne aj zamestnancov - fyzické osoby so zdravotným postihnutím.
Otázka č. 9:
Logistická spoločnosť zamestnáva v roku 2024 zamestnancov, ktorých celkový priemerný evidenčný počet za rok 2024 predstavoval 210 a z toho priemerný evidenčný počet zamestnancov so zdravotným postihnutím bolo 16. Zdaniteľné príjmy spoločnosť vykazuje vo výške 362 000 €. V podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2024 vykazuje daňovú stratu, t.j. nulovú daň. Má táto spoločnosť nárok na uplatnenie minimálnej sumy dane v polovičnej výške?
Podľa § 46b ods. 3 ZDP daňovník má nárok na uplatnenie minimálnej sumy dane v polovičnej výške (aj za zdaňovacie obdobie 2024), ak preukáže, že zamestnáva za príslušné zdaňovacie obdobie aj zamestnancov so zdravotným postihnutím, ktorých priemerný evidenčný počet je najmenej 20 % z celkového priemerného evidenčného počtu zamestnancov vykazovaných podľa výkazu o práci „Práca 2-04“ na účely štatistického vykazovania zamestnanosti.
Prepočet priemerného evidenčného počtu 16 zamestnancov so zdravotným postihnutím predstavuje 7,62 % z celkového priemerného počtu 210 zamestnancov. Daňovník dosiahol zdaniteľné príjmy vo výške 362 000 €, čo znamená, že veľkostné kritérium na platenie minimálnej dane podľa § 46b ods. 2 písm. c) ZDP predstavuje sumu 1 920 €.
V danom prípade daňovník vykazuje daňovú stratu a priemerný evidenčný počet zamestnancov so zdravotným postihnutím je 7,62 % z celkového priemerného počtu zamestnancov, čo je menej ako 20 % ako ustanovuje § 46b ods. 3 ZDP na uplatnenie platenia minimálnej sumy dane v polovičnej výške.
Daňovník je povinný zaplatiť sumu minimálnej dane podľa veľkostného kritéria dosiahnutých zdaniteľných príjmov v plnej výške, t.j. sumu 1 920 €. Na tohto daňovníka sa znížená suma minimálnej dane neuplatní.
Otázka č. 10:
Obchodná spoločnosť zamestnáva v roku 2024 zamestnancov, ktorých celkový priemerný evidenčný počet zamestnancov bol 6 a z toho priemerný evidenčný počet zamestnancov so zdravotným postihnutím bolo 1,5 zamestnanca. Výška zdaniteľných príjmov za zdaňovacie obdobie 2024 je vo výške 75 000 € a daň vykázaná v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2024 je vo výške 450 €. Má spoločnosť nárok na uplatnenie minimálnej sumy dane v polovičnej výške?
Prepočet priemerného evidenčného počtu 1,5 zamestnanca so zdravotným postihnutím predstavuje 25 % z celkového priemerného počtu 6 zamestnancov, čo je viac ako najmenej 20 % z celkového priemerného evidenčného počtu zamestnancov (pozri odpoveď č. 8 a 9) na účely uplatnenia minimálnej sumy dane v polovičnej výške.
Podľa veľkostného kritéria dosiahnutých zdaniteľných príjmov vo výške 75 000 €, je prislúchajúca suma minimálnej dane podľa § 46b ods. 2 písm. b) ZDP na tohto daňovníka vo výške 960 €. Nakoľko daňovník dosiahol priemerný evidenčný počet zamestnancov so zdravotným postihnutím viac ako 20 %, znižuje sa suma minimálnej dane zo sumy 960 € na polovicu, t.j. na sumu 480 €.
Daňovník vykázal v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2024 daň vo výške 450 €, čo je menej ako polovičná suma minimálnej dane, ktorá sa na daňovníka vzťahuje. Daňovník zaplatí len pomernú časť minimálnej dani, ktorá predstavuje rozdiel medzi sumou minimálnej dane v polovičnej výške a sumou zaplatenej dane podľa daňového priznania vo výške 30 € (480 - 450).
Ak napr. daňovník vykáže v podanom daňovom priznaní daň vo výške 550 € a platia ostatné údaje a podmienky ako sú uvedené, daňovník neplatí žiadnu sumu minimálnej dane z dôvodu, že suma dane vykázaná v podanom daňovom priznaní je vo výške 550 €, čo je viac ako je suma minimálnej dane v polovičnej výške 480 €, ktorá prislúcha na tohto daňovníka.
Otázka č. 11:
Daňovník má štyri predajné miesta a v roku 2024 vykázal celkový priemerný evidenčný počet zamestnancov v počte 24 zamestnancov a z toho priemerný evidenčný počet zamestnancov so zdravotným postihnutím boli 4 zamestnanci. Sumu zdaniteľných príjmov za zdaňovacie obdobie 2024 dosiahol vo výške 280 000 € a v daňovom priznaní daňovník vykazuje daňovú stratu vo výške 1 150 €. Má spoločnosť nárok na uplatnenie minimálnej sumy dane v polovičnej výške?
Prepočet priemerného evidenčného počtu 4 zamestnancov so zdravotným postihnutím predstavuje 16,67 % z celkového priemerného počtu 24 zamestnancov za rok 2024.
Sumu zdaniteľných príjmov za zdaňovacie obdobie 2024 dosiahol daňovník vo výške 280 000 € a v daňovom priznaní vykazuje daňovú stratu vo výške 1 150 €. Na daňovníka sa vzťahuje veľkostné kritérium sumy minimálnej dane podľa § 46b ods. 2 písm. c) ZDP v sume 1 920 €.
Ak spoločnosť vykázala daňovú stratu vo výške 1 150,0 € a zamestnala 16,67 % zamestnancov so zdravotným postihnutím z celkového počtu zamestnancov, čo je menej ako 20 % podľa § 46b ods. 3 ZDP, daňovník neuplatní sumu minimálnej dane na úhradu v polovičnej výške. Daňovník je povinný zaplatiť celú sumu minimálnej dane podľa ust. § 46b ods. 2 písm. b) ZDP vo výške 1 920 €, nakoľko vykazuje daňovú stratu vo výške 1 150 €.
______________________________
Poznámka: Zníženie sumy minimálnej dane na polovicu sumy uvedenej v ods. 2 sa vzťahuje na daňovníka, ktorý vykáže v daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období, napr. za zdaňovacie obdobie roku 2024 daňovú stratu alebo daň menšiu ako je suma minimálnej dane podľa veľkostnej kategórie, ktorá prislúcha k tomuto daňovníkovi a spĺňa najmenej 20 % priemerného evidenčného počtu zamestnancov so zdravotným postihnutím z celkového priemerného počtu zamestnancov za príslušné zdaňovacie obdobie.
______________________________
Otázka č. 12:
Kedy je suma minimálne dane splatná?
Splatnosť minimálnej sumy dane alebo jej pomernej časti je ustanovená § 46b ods. 4 ZDP. Minimálna suma dane je splatná rovnako ako daňová povinnosť vykázaná v daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie podané v lehote podľa § 49 ZDP.
Otázka č. 13:
Vzťahuje sa povinnosť platiť minimálnu daň aj na daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý je rezidentom iného členského štátu?
Ust. § 46b ZDP definuje povinnosť platiť minimálnu daň daňovníkovi, ktorý je právnickou osobou. Touto osobou je aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. e) ZDP, pričom treba rozlišovať právnické osoby zo zmluvných štátov, s ktorými má SR uzatvorenú platnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia (ďalej len „ZZDZ“) a právnické osoby z nezmluvných štátov, s ktorými nemá SR uzatvorenú platnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia.
To znamená, že uplatnenie minimálnej dane podľa § 46b ZDP nevylučuje z povinnosti platiť minimálnu daň daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou so sídlom v zmluvnom štáte alebo so sídlom v nezmluvnom štáte.
Ak ide o daňovníka z tzv. zmluvného štátu
a tomuto daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou plynú zdaniteľné príjmy zo zdrojov na území SR, tento daňovník daňovú povinnosť vysporiada podaním daňového priznania, ak zmluva o ZZDZ neustanovuje inak.Pri platení minimálnej dane sa tiež rozlišuje a posudzuje, či ide o organizačnú zložku zahraničnej právnickej osoby, či ide o stálu prevádzkareň alebo o organizačnú zložku, ktorá nezakladá stálu prevádzkareň nadväzne na platnú ZZDZ.
Ak ide o daňovníka z tzv. nezmluvného štátu
, tento je povinný po splnení podmienok vymedzených v § 46b ZDP platiť minimálnu daň, a to vždy, keď mu vznikne povinnosť podať daňové priznanie na území SR, pričom daňové priznanie je tento tzv. nezmluvný daňovník podať aj v prípade, že za zdaňovacie obdobie roku 2024 a nasledujúce zdaňovacie obdobia nedosiahol, resp. nedosiahne na území SR zdaniteľné príjmy, a to bez ohľadu na skutočnosť, či mu vznikne na našom území stála prevádzkareň.Podľa § 15 daňového poriadku je daňové priznanie povinný podať každý, komu táto povinnosť vyplýva z osobitných predpisov alebo koho na to správca dane vyzve. Tým osobitným predpisom je práve § 41 ZDP, podľa ktorého daňovník je povinný podať daňové priznanie v lehote podľa § 49 ZDP, a to aj v prípade, že za zdaňovacie obdobie, za ktoré podáva daňové priznanie nedosiahol zdaniteľné príjmy, t.j. daňovník je povinný podať aj nulové daňové priznanie.
Vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že ust. § 46b ZDP vo vzťahu k rezidentom (právnické osoby) iného členského štátu osobitne neupravuje povinnosť platiť minimálnu daň. Znamená to, že zriadenie a registrácia organizačnej zložky zahraničnej osoby na území SR nemá vplyv na povinnosť tejto osoby platiť minimálnu daň. Kritérium na povinnosť platiť minimálnu daň nerezidentom je podmienená zdaniteľnými príjmami plynúcich zo zdrojom zdrojov na našom území priradené organizačnej zložke zahraničnej osoby. Ak nerezidentovi takéto zdaniteľné príjmy prostredníctvom stálej prevádzkarne umiestnenej na našom území neplynú, minimálnu daň na území SR neplatí.
Otázka č. 14:
Organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby má na území SR zriadenú stálu prevádzkareň Vzniká tejto zahraničnej právnickej osobe za stálu prevádzkareň platiť minimálnu daň?
Vo všeobecnosti je príjem, ktorý je priradený stálej prevádzkarni umiestnenej na území SR, zdaniteľným príjmom v súlade so ZZDZ, pričom ZZDZ však nestanovuje spôsob, akým má byť tento príjem zdanený. V SR sa takýto príjem vysporiada cez daňové priznanie, ktoré zahraničná osoba za stálu prevádzkareň podáva správcovi dane v lehote podľa § 49 ZDP. Ak je daňová povinnosť stálej prevádzkarne nižšia ako výška minimálnej dane, po splnení podmienok ustanovených v § 46b ZDP, je zahraničná právnická osoba povinná zaplatiť minimálnu daň vo výške podľa veľkostného kritéria dosiahnutých zdaniteľných príjmov podľa § 46b ods. 2 ZDP priradených tejto stálej prevádzkarne.
Zahraničná právnická osoba je povinná platiť minimálnu daň na území SR po splnení podmienok ustanovených v § 46b ZDP z rovnakých dôvodov, ako je uvedené skôr. Na túto skutočnosť nemá vplyv, že zahraničná právnická osoba nemá na území SR registrovanú organizačnú zložku.
Otázka č. 15:
Vzniká zahraničnej právnickej osobe povinnosť platiť minimálnu daň v prípade, že tejto zahraničnej právnickej osobe plynú zdaniteľné príjmy zo zdrojov na území SR bez zriadenia organizačnej zložky alebo bez zriadenia stálej prevádzkarni na území SR?
Zahraničná právnická osoba dosahuje na našom území zdaniteľné príjmy, čo je podmienkou na platenie minimálnej dane, pričom platenie minimálnej dane alebo jej pomernej časti podľa § 46b ZDP nie je viazané na zriadenie organizačnej zložky alebo stálej prevádzkarne. Uvedený postup sa uplatní v prípadoch, keď si zahraničná právnická osoba vysporiada daňovú povinnosť na území SR prostredníctvom daňového priznania, ak ZZDZ neustanovuje inak.
Otázka č. 16:
Vzniká zahraničnej právnickej osobe so sídlom v tzv. nezmluvnom štáte (t.j. štáty, s ktorými SR nemá platnú a účinnú ZZDZ) povinnosť platiť minimálnu daň aj v prípade, že tejto zahraničnej právnickej osobe vznikla na území SR stála prevádzkareň?
Zahraničná právnická j osoba z tzv. nezmluvných štátov (t.j. štátov, s ktorými SR nemá platnú a účinnú ZZDZ) má povinnosť platiť minimálnu daň vždy, keď jej vznikne povinnosť podať daňové priznanie na území SR a bez ohľadu na skutočnosť, že na území SR tejto zahraničnej právnickej osobe vzniká stála prevádzkareň.
Otázka č. 17:
Daňovník „A“ sa v roku 2024 zrušuje bez likvidácie tak, že sa zlučuje s daňovníkom „B“, ktorý je jeho právnym nástupcom. Rozhodný deň bol stanovený na 16.5.2024 v súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“). Zdaňovacie obdobie pre zrušeného daňovníka „A“ trvá od 1.1.2024 do 15.5.2024. Za toto skrátené zdaňovacie obdobie podá daňové priznanie k dani z príjmov jeho právny nástupca - daňovník „B“ v lehote podľa § 49 ods. 6 ZDP, t.j. do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia; v tomto prípade do 31.8.2024. V tomto daňovom priznaní vykázal daňovník daňovú stratu vo výške 13 000 € a zdaniteľné príjmy vo výške 105 000 €.
Vzťahuje sa povinnosť platiť minimálnu daň za zrušeného daňovníka? Ak áno, akú výšku minimálnej dane zaplatí právny nástupca - daňovník „B“ za zrušeného daňovníka „A“ alebo nebude platiť minimálnu daň?
Vo všeobecnosti na daňovníka, ktorý sa zrušuje bez likvidácie formou zlúčenia s iným daňovníkom, ktorý sa stáva jeho právnym nástupcom, sa uplatní inštitút minimálnej dane za zdaňovacie obdobie pred zlúčením, ak bude za toto zdaňovacie obdobie vykázaná daňová strata alebo daň vo výške, ktorá je menšia ako je suma minimálnej dane podľa veľkostného kritéria pre tohto daňovníka. Podľa veľkostného kritéria dosiahnutých zdaniteľných príjmov vo výške 105 000 € a v daňovom priznaní vykázaná daňová strata vo výške 13 000 €, je suma minimálnej dane podľa § 46b ods. 2 písm. b) ZDP vo výške 960 €. Keďže zdaňovacie obdobie je kratšie ako 12 kalendárnych mesiacov, je
výška minimálnej dane k úhrade v pomernej časti za 5 mesiacov
(výpočet: 960/12 =,80 x 5 mesiacov)
vo výške 400 €.
Za zrušeného daňovníka podáva daňové priznanie jeho právny nástupca, v ktorom uvedie minimálnu daň k úhrade vo výške 400 €.Otázka č. 18:
Daňovník „A“ sa v roku 2024 zrušuje bez likvidácie splynutím s daňovníkom „B“, ktorý je jeho právnym nástupcom. Rozhodný deň bol stanovený na 21.9.2024 v súlade s § 4 ods. 3 zákona o účtovníctve. Zdaňovacie obdobie pre zrušeného daňovníka „A“ trvá od 1.1.2024 do 20.9.2024, za ktoré podá daňové priznanie k dani z príjmov jeho právny nástupca - daňovník „B“ v lehote podľa § 49 ods. 6 ZDP, t.j. do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia. V tomto prípade to bolo do 31.12.2024. V daňovom priznaní vykázal daňovník základ dane a daň vo výške 1 670 € a zdaniteľné príjmy vo výške 520 000 €.
Vzťahuje sa na zrušeného daňovníka platenie minimálnej dane, ak áno, aká bude jej výška?
Ako je uvedené v otázke č. 17 aj na daňovníka, ktorý sa zrušuje bez likvidácie splynutím s iným daňovníkom sa vzťahuje § 46b ZDP o minimálnej dani. Podľa veľkostného kritéria dosiahnutých zdaniteľných príjmov vo výške 520 000 € je prislúchajúca suma minimálnej dane podľa § 46b ods. 2 písm. d) ZDP vo výške 3 840 €. Keďže zdaňovacie obdobie je kratšie ako 12 kalendárnych mesiacov, kráti sa
výška minimálnej dane k úhrade na počet kalendárnych mesiacov za toto zdaňovacie obdobie, ktoré má 9 kalendárnych mesiacov
(výpočet podľa § 46b ods. 6 ZDP: 3 840/12 = 320 x 9 mesiacov)
vo výške 2 880 €
.Podľa daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie daňovník vykázal základ dane a daň vo výške 1 670 €, čo je menej ako je pomerná časť minimálnej dane za toto zdaňovacie obdobie vo výške 2 880 €. Rozdiel medzi týmito dvoma sumami je vo výške 1 210 € (2 880 - 1 670). Daňovník v daňovom priznaní vykáže sumu dane k úhrade vo výške 2 880 €.
Otázka č. 19:
Vzťahuje sa na daňovníka, ktorý platí minimálnu daň možnosť vyhlásiť poukázanie podielu zo zaplatenej dane ním určenému prijímateľovi? Ako sa postupuje pri výpočte poukázania podielu zaplatenej dane podľa § 50 ZDP v súvislosti so zaplatením príslušnej sumy minimálnej dane?
Podľa § 46b ods. 10 ZDP sa aj na daňovníka, ktorý platí minimálnu daň vzťahuje oprávnenosť poukázať podiel zaplatenej dane podľa § 50 ZDP. Tento podiel asignačnej dane sa vypočíta zo sumy zaplatenej minimálnej dane, ktorej suma je podľa § 50 ods. 2 písm. b) ZDP najmenej 8 € pre jedného prijímateľa.
Otázka č. 20:
Môže si započítať sumu zaplatenej minimálnej dane právny nástupca za daňovníka zrušeného bez likvidácie za zdaňovacie obdobie ukončené dňom predchádzajúcim rozhodnému dňu?
Nie, nárok na zápočet minimálnej dane alebo kladného rozdielu medzi daňou vypočítanou v daňovom priznaní a minimálnou daňou právny nástupca nemá nárok. Podľa § 46b ods. 8 písm. b) ZDP nárok na zápočet zaplatenej sumy minimálnej dane alebo jej kladného rozdielu zaniká ku dňu zrušenia daňovníka bez likvidácie za zdaňovacie obdobie ukončené dňom predchádzajúcim rozhodnému dňu.
Neplatenie minimálnej dane sa podľa § 46b ods. 7 písm. a) druhej časti znenia ZDP nevzťahuje na daňovníka, ktorý je právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie, ak tento zrušený daňovník vykázal daňovú stratu. Právne nástupníctvo nie je dôvodom na neplatenie minimálnej dane, ak právny nástupca vykazuje znaky na jej platenie aj po zlúčení s iným daňovým subjektom.
Otázka č. 21:
Je možné započítať sumu minimálnej dane, ktorú daňovník vykáže v podanom daňovom priznaní, ale túto sumu minimálnej dane daňovník nezaplatil v lehote jej splatnosti ani v nasledujúcom období?
Nie, započítať je možné len sumu minimálnej dane alebo jej časť, ktorá bola zaplatená v lehote jej splatnosti alebo aj v nasledujúcom období už ako daňový nedoplatok alebo tento daňový nedoplatok správca dane započítal s daňovým preplatkom alebo s nadmerným odpočtom. Podľa § 46b ods.5 ZDP daňovník si môže započítať sumu minimálnej dane alebo jej časť, ktorá bola zaplatená najneskôr v termíne na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom daňovník započítava sumu minimálnej dane alebo jej pomernú časť.
Otázka č. 22:
Daňovník zaplatil za zdaňovacie obdobie 2024 minimálnu daň vo výške 960 €. Za zdaňovacie obdobie 2025 daňovník dosiahne zdaniteľné príjmy vo výške 210 000 € a daňovú povinnosť dosiahne sumu 1 050 €. Akú sumu minimálnej dane z roku 2024 si môže daňovník započítať v zdaňovacom období 2025, ak vykáže základ dane a daň?
Podľa § 46b ods. 5 ZDP daňovník si môže započítať kladný rozdiel medzi minimálnou daňou a daňou vypočítanou v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2025, t.j. najskôr v zdaňovacom období nasledujúcom po zdaňovacom období, za ktoré bola táto minimálna daň zaplatená, ale najviac v troch zdaňovacích období nasledujúcich po sebe, t.j. zdaňovacie obdobie 2025 až 2027. Daňovník si môže v zdaňovacom období 2025 započítať 1/3 zo 960 €, čo predstavuje sumu 320 € zo zaplatenej minimálnej dane za zdaňovacie obdobie 2024, avšak po prepočte si daňovník môže započítať len 90 €. Je to z dôvodu, že výška daňovej povinnosti za zdaňovacie obdobie 2025 musí byť vo výške minimálnej dane platnej pre veľkostnú kategóriu zdaniteľných príjmov tohto daňovníka a tá je vo výške 960 €, t.j. daňová povinnosť je vo výške 1 050 - 90 = 960 €. Na započítanie minimálnej dane z roku 2024 v zdaňovacích obdobiach 2026 a 2027 ostáva suma zaplatenej minimálnej dane z roku 2024 vo výške 870 €.
Otázka č. 23:
Je možné započítať sumu zaplatenej minimálnej dane v troch zdaňovacích obdobiach aj naraz v jednom zdaňovacom období alebo len rovnomerne za každé jedno zdaňovacie obdobie samostatne?
Áno, je to možné, aby si daňovník započítal sumu zaplatenej minimálnej dane aj v jednom roku, ak vykáže sumu dane, ktorá prevyšuje sumu minimálnej dane, ktorú je daňovník povinný zaplatiť za zdaňovacie obdobie, v ktorom si započítava sumu zaplatenej minimálnej dane alebo jej pomernú časť v súlade s § 46b ods. 5 ZDP. Toto ustanovuje určuje len počet rokov po sebe nasledujúcich po zdaňovacom období, za ktoré bola minimálna daň zaplatená, a to najviac v troch rokov, ale neustanovuje jej započítanie rovnomerne v troch zdaňovacích obdobiach bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, ktoré nasledujú po zdaňovacom období, za ktoré bola táto suma minimálnej dane vykázaná a aj zaplatená. Podmienkou však je, že daňovník môže započítať len na tú časť daňovej povinnosti, ktorá prevyšuje sumu minimálnej dane, ktorú je daňovník povinný zaplatiť za zdaňovacie obdobie, v ktorom si započítava sumu minimálnej dane alebo jej pomernú časť. Nemôže si započítať sumu zaplatenej minimálnej dane, napr. v zdaňovacom období 2025, ak nevykáže takú sumu daňovej povinnosti, ktorá prevyšuje sumu minimálnej dane na započítanie (pozri otázku č. 22). Daňovník si môže započítať zaplatenú sumu minimálnej dane za zdaňovacie obdobie 2024 v zdaňovacích obdobiach 2025 až 2027. Ak daňovník za tieto zdaňovacie obdobia 2025 až 2027 nevykáže takú sumu daňovej povinnosti, ktorá prevyšuje sumu minimálnej dane, ktorá mu prislúcha podľa veľkostnej kategórie za zdaňovacie obdobie 2025 až 2027, stráca právny nárok na jej započítanie, t.j. uplynula lehota na jej započítanie za zdaňovacie obdobie 2024 a zaniká daňovníkovi nárok na jej započítanie.
Otázka č. 24:
Aká je evidencia a kontrola správností výpočtu minimálnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie na účely jej započítania s daňovou povinnosťou v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach správcom dane?
Kontrolu správnosti vykázania sumy minimálnej dane a následne kontrolu správnosti jej výpočtu a započítania s daňovou povinnosťou v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach vykonáva príslušný správca dane. Podkladom na účely kontroly správnosti výpočtu a započítania zaplatenej minimálnej dane slúži správcovi dane tabuľka K - Evidencia a zápočet minimálnej dane doplnená do tlačiva daňového priznania platného pre zdaňovacie obdobie 2024 ako je uvedené podrobne v otázke č. 4.
Tabuľku K vypĺňa daňovník, ktorý uplatňuje zápočet kladného rozdielu medzi minimálnou daňou a daňou z predchádzajúcich zdaňovacích období. Tabuľka K obsahuje nielen zápočet, ale aj evidenciu minimálnej dane, túto tabuľku vypĺňa aj daňovník, ktorý v zdaňovacom období, za ktoré podáva daňové priznanie neuplatňuje započítanie minimálnej dane, ale v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach mu vznikol nárok na zápočet kladného rozdielu medzi minimálnou daňou a daňou.
Otázka č. 25:
Ako postupuje daňovník pri platení minimálnej dane, ak v priebehu roka 2024 zmenil zdaňovacie obdobie z kalendárneho roka na hospodársky rok?
Postup platenia minimálnej dane daňovníkom, ktorý v priebehu kalendárneho roka 2024 zmenil zdaňovacie obdobie z kalendárneho roka na hospodársky rok upravuje prechodné ust. § 52zzz v ods. 7 ZDP. Podľa znenia tohto odseku, ak ide o daňovníka, ktorý v kalendárnom roku 2024 zmení zdaňovacie obdobie z kalendárneho roka na hospodársky rok, platí minimálnu daň za zdaňovacie obdobie ukončené dňom predchádzajúcim dňu zmeny spolu s minimálnou daňou za bezprostredne nasledujúce zdaňovacie obdobie. Znamená to, že prechod z kalendárneho roka na hospodársky rok uskutočnený v kalendárnom roku 2024 nemá vplyv na povinnosť platenia minimálnej dane. Minimálna daň za zdaňovacie obdobie ukončené dňom predchádzajúcim dňu tejto zmeny uhradí daňovník spolu s minimálnou daňou za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína dňom zmeny, t.j. sumu minimálnej dane za rok 2024 a 2025 uhradí daňovník spolu za zdaňovacie obdobie 2025.
______________________________
Poznámka: Daňovník, ktorý zmenil v roku 2024 zdaňovacie obdobie z kalendárneho roka na hospodársky rok vyplní v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2024 tabuľku L - Výpočet minimálnej dane podľa § 46b ZDP v nadväznosti na § 52zzz ods. 7 ZDP. Rovnako postupuje daňovník aj v ďalších o rokoch, ak zmení zdaňovacie obdobie z kalendárneho roka na hospodársky rok.
______________________________
Príklad:
Daňovník zmenil zdaňovacie obdobie z kalendárneho roka na hospodársky rok od 1.5.2024 do 30.4.2025. Za skrátené zdaňovacie obdobie v trvaní od 1.1.2024 do 30.4.2024 dosiahol zdaniteľné príjmy vo výške 150 000 € a vykázal daňovú stratu vo výške 1 100 € a veľkostná kategória platenia minimálnej dane prislúchajúca tomuto daňovníkovi je vo výške 960 €.
Keďže zdaňovacie obdobie ukončené dňom predchádzajúcim dňu zmeny je kratšie ako 12 kalendárnych mesiacov, kráti sa aj výška minimálnej dane k úhrade na počet kalendárnych mesiacov, ktoré má 4 kalendárne mesiace (960/12 = 80 x 4 mes. = 320 €), za ktoré zaplatí daňovník minimálnu daň vo výške 320 €. Túto sumu minimálnej dane vo výške 320 € zaplatí daňovník spolu s minimálnou daňou alebo daňovou povinnosťou za bezprostredne nasledujúce zdaňovacie obdobie, ktorým je hospodársky rok od 1.5.2024 do 30.4.2025 v lehote na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie. Ak za nasledujúce zdaňovacie obdobie, ktorým je hospodársky rok od 1.5.2024 do 30.4.2025 daňovníkovi nevznikne platiť minimálnu daň a vykáže daňovú povinnosť vyššiu ako je suma minimálnej dane prislúchajúca tomuto zdaňovaciemu obdobiu, zaplatí minimálnu daň za zdaňovacie obdobie ukončené dňom predchádzajúcim dňu zmeny vo výške 320 € spolu s daňou vykázanú v daňovom priznaní za bezprostredne nasledujúce zdaňovacie obdobie.
Otázka č. 26:
Daňovník vznikol zápisom do obchodného registra dňom 21.4.2024. V roku 2025 podá prvýkrát daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roku 2024, v ktorom dosiahol zdaniteľné príjmy vo výške 62 200 € a vykáže daňovú stratu vo výške 1 500 €. Daňovník zaplatí sumu minimálnej dane vo výške 960 € a vyplní aj tabuľku K - Evidencia a zápočet minimálnej dane podľa § 46b ZDP.
Aký je postup daňovníka, ktorý vznikol v priebehu roka 2024 a podá daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby, v ktorom vykáže daňovú stratu a zaplatí minimálnu daň podľa jeho veľkostnej kategórie, ktorú však nebol povinný platiť?
Ak ide o daňovníka, ktorý vznikol v priebehu roka 2024 a bude podávať daňové priznanie k dani z príjmov prvýkrát za zdaňovacie obdobie 2024, t.j. za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol, daňovník podľa § 46b ods. 7 písm. a) ZDP minimálnu daň neplatí aj napriek tomu, že splní podmienky na jej platenie. V takomto prípade, ak nastane, a to aj v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, daňovník podľa § 16 ods. 4 daňového poriadku podá dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie 2024, v ktorom vyčísli zaplatenú sumu minimálnej dane ako preplatok a zároveň vyplní žiadosť o vrátenie daňového preplatku.
Tento daňovník bude prvýkrát platiť minimálnu daň za zdaňovacie obdobie 2025, ktorý je druhým rokom jeho podnikania podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2025 v kalendárnom roku 2026, ak splní podmienky na platenie minimálnej dane právnickej osoby.
Otázka č. 27:
Aké sú očakávania zo zavedenia minimálnej dane zo strany ministerstva financií počnúc rokom 2024?
Podľa dôvodovej správy k znovuzavedeniu minimálnej dane pre právnické osoby, ktorej predchádzala daňová licencia do roku 2017 (len zmena základného pojmu), je jedným z opatrení tzv. konsolidačného balíčka s cieľom ozdraviť štátny rozpočet. a tiež zlepšiť daňovú spravodlivosť rovnomernejším rozdelením daňového bremena aj medzi daňové subjekty, ktoré dlhodobo neplatia daň z príjmov. Tak ako zavedenie daňovej licencie prispelo k tzv. vyčisteniu obchodného registra od neaktívnych subjektov, aj zavedenie minimálnej dane prispeje opäť k zníženiu počtu neaktívnych subjektov zánikom. Ministerstvo financií očakáva aj pozitívny prístup daňových subjektov k zavedeniu tohto inštitútu zlepšením daňovej disciplíny, že daňové subjekty začnú vykazovať zisky, ktoré by bez zavedenia minimálnej dane nevykazovali a platiť aj daň alebo minimálnu daň.
Podľa analýzy ministerstva financií zavedenie minimálnej dane sa dotkne celkovo 200 000 daňových subjektov (podnikatelia - právnické osoby), ktoré zaplatia minimálnu daň podľa prislúchajúcej veľkostnej kategórie. Minimálna daň prinesie do štátneho rozpočtu za rok 2024 približne 120 000 000 €, v nasledujúcich rokov 2025 a 2026 po 100 000 000 €. Skutočná suma zaplatenej minimálnej dane bude známa na konci roka 2025 a bude vyčíslená z podaných daňových priznaní dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2024. Nakoľko zavedenie minimálnej dane je jedno z konsolidačných opatrení na ozdravenie verejných financií, verejnosť očakáva v priebehu roka 2025 informáciu o sume príjmu z minimálnej dane za rok 2024 do štátneho rozpočtu.