Dočasné pridelenie zamestnanca

Dňom 1. augusta 2024 nadobudla účinnosť novela zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p., ktorou sa upravujú pravidlá spoluzodpovednosti subjektov za vyplatenie mzdy zamestnancom v subdodávateľských reťazcoch. Touto právnou úpravou sa odstraňuje nesúlad doterajšej právnej úpravy Slovenskej republiky s čl. 12 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ z 15. mája 2014 o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb. S účinnosťou od 1. augusta 2024 sa teda subdodávateľská zodpovednosť vzťahuje nielen na cezhraničné, ale aj na vnútroštátne situácie. Nové pravidlá vyplatenia mzdy v osobitných prípadoch v subdodávateľských vzťahoch upravuje nové ustanovenie § 130a Zákonníka práce.

Slovenská stavebná spoločnosť s r. o. má uzatvorenú zmluvu s inou stavebnou firmou v Rakúsku. Svojich zamestnancov bude vysielať na 10 dní do Rakúska a potom budú pracovať 5 dní doma na Slovensku a opäť 10 dní v Rakúsku. Vyplácať ich bude slovenská spoločnosť s r. o. Rakúska spoločnosť bude vyplácať za každého zamestnanca slovenskej spoločnosti s r. o. na základe vystavenej objednávky faktúrou. V Rakúsku pracovníci nemôžu pracovať na základe subdodávky, ale rakúska spoločnosť si požičia na prácu zamestnancov požičia. Ide o celkovú dobu trvania na 4 mesiace. Ako treba posudzovať tento prípad, ide tu o: agentúry dočasného zamestnávania, personálnu agentúru, agentúru podporovaného zamestnávania? Aký je rozdiel medzi týmito formami zamestnania? Slovenská spoločnosť s r. o. potrebuje požiadať o licenciu a nevie určiť, o ktorú ide.

Agentúrne zamestnávanie predstavujeflexibilnú formu zamestnávania, pri ktorej dochádza k dočasnému prideleniu zamestnancov k inému, tzv. užívateľskému zamestnávateľovi. Užívateľský zamestnávateľ s dočasne umiestnenými zamestnancami neuzatvára pracovnú zmluvu, ale si zamestnancov „prenajíma“ od iného zamestnávateľa alebo agentúry dočasného zamestnávania.

Od 1. januára 2015 mala do účinnosti vstúpiť novela Zákonníka práce, čo sa však nestalo. Novelu do parlamentu vrátil prezident. Národná rada SR preto dňa 28. 1. 2015 opakovane schválila novelu zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“), ktorá nadobudne účinnosť dňa 1. 3. 2015.

Od 1. marca 2010 nadobudol účinnosť zákon č. 574/2009 Z. z., ktorým sa novelizoval Zákonník práce. Dôvodom prijatia tejto novely bola najmä snaha zákonodarcu dosiahnuť zladenie našej právnej úpravy Zákonníka práce s aktuálnou európskou legislatívou upravujúcou problematiku pracovných pomerov na určitú dobu, pracovných pomerov s kratším pracovným časom a pracovných pomerov agentúrnych zamestnancov.

V podnikateľskej praxi dochádza k tzv. prefakturácii miezd v súvislosti s dočasným pridelením zamestnancov podľa § 58 Zákonníka práce. Podľa cit. ustanovenia zamestnávateľ sa môže so zamestnancom písomne dohodnúť, že ho dočasne pridelí na výkon práce k inému, tzv. užívateľskému zamestnávateľovi. Užívateľský zamestnávateľ môže teda využívať na realizáciu svojich úloh okrem svojich kmeňových zamestnancov aj zamestnancov iného zamestnávateľa. V bežnej praxi sa tieto prípady nazývajú ako nájom alebo personálny lízing.

V praxi vzniká niekedy problém, akým spôsobom vyslať zamestnanca na výkon práce do iného miesta, ako je jeho miesto výkonu práce, resp. pravidelné pracovisko, v rámci územia SR, ako aj do zahraničia. Problematické je, aký právny úkon treba aplikovať na daný prípad predovšetkým pri následnom posúdení jeho nárokov na náhradu výdavkov.

Dňa 1. septembra 2007 nadobúda účinnosť zákon č. 348/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Právny úkon dočasné pridelenie zamestnanca na výkon práce k inej fyzickej osobe alebo právnickej osobe upravuje v § 58 Zákonník práce a nadväzne na to zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov upravuje problematiku poskytovania cestovných náhrad zamestnancovi počas dočasného pridelenia na výkon práce k inej FO alebo PO.