Doplnkové dôchodkové sporenie

Má kontrolór obce nárok na príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie v rámci III. piliera?

Je určená dolná hranica tohto príspevku do DDS od zamestnávateľa v sume 2 % alebo je percentuálna výška dobrovoľná? Zmluvu s DDS zamestnávateľ má a riadi sa vyššou kolektívnou zmluvou.

Zamestnávateľ chce uplatniť § 5 ods. 7 písm. o) zákona o dani z príjmov. V prípade príspevku zamestnávateľa do DDS sa u niektorých zamestnancov zmení základ dane pre nárok na plný daňový bonus.  Je možné, aby zamestnanec, ktorý nechce prísť o plný daňový bonus, mal možnosť výberu? Ako to môžeme urobiť - dať podpísať "Súhlas" s uplatnením tohto benefitu? Ak áno - ako by mal prosím vyzerať dokument, ktorí budú zamestnanci podpisovať.

Podľa ustanovenia § 15 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“), daňové priznanie je povinný podať každý, komu táto povinnosť vyplýva z osobitných predpisov, ktorým je aj zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“ alebo „zákon“). ZDP ďalej upravuje, ktorým daňovníkom, v akej lehote a za akých podmienok vzniká povinnosť podať daňové priznanie.

Môže zamestnávateľ v Kolektívnej zmluve dohodnúť výšku príspevku na DDS zamestnávateľa rozdielne pre zamestnancov, konkrétne odstupňovaním podľa dĺžky trvania pracovného pomeru u zamestnávateľa. Príklad: do 5 rokov trvania pracovného pomeru je príspevok zamestnávateľa 2 %, od 5 do 10 rokov 2,5 %, od 10 a viac 3 %. Môže to byť diskriminačné v zmysle zákona?

Ustanovenie § 43 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) vymedzuje príjmy plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky, z ktorých sa daň vyberá zrážkou bez ohľadu na to, či plynú daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezidentom) alebo daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou (rezidentom).

Zmeny v oblasti uplatňovania nezdaniteľných častí základu dane priniesol aj rok 2018. Počnúc týmto rokom bola zavedená nová nezdaniteľná časť základu dane voforme preukázateľne zaplatených úhrad súvisiacich s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami.

Starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok sú dôchodkové dávky, ktoré sa za podmienok ustanovených zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) poskytujú zo základného fondu starobného poistenia. Ich účelom je zabezpečiť poistencovi príjem v starobe.

Zamestnávateľ (RO obce s právnou subjektivitou) doposiaľ nikdy neprispieval zamestnancom na DDS, je alebo nie je povinný podľa KZVS uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu s nejakou DDS a prispievať min. 2 %, ak sa v KZ uvádza: "Výška príspevku zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie v zamestnávateľských zmluvách uzatvorených počas roka 2015 je najmenej 2 % z objemu zúčtovaných platov zamestnancov zúčastnených na doplnkovom dôchodkovom sporení. U zamestnávateľa, u ktorého sa v podnikovej kolektívnej zmluve uzatvorenej do 31. decembra 2014 dohodla určitá výška platenia príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie a u zamestnávateľa, ktorý uzatvoril zamestnávateľskú zmluvu s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou do 31. decembra 2014, zostáva dohodnutá výška platenia príspevkov zachovaná a v roku 2015 je najmenej 2 % z objemu zúčtovaných platov zamestnancov zúčastnených na doplnkovom dôchodkovom sporení. Ak zamestnávateľ má uzatvorenú zamestnávateľskú zmluvu, ale nemá uzatvorenú zamestnávateľskú zmluvu s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, s ktorou má uzatvorenú účastnícku zmluvu jeho zamestnanec, je povinný uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu s touto doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, a to do 30 dní odo dňa, v ktorom sa zamestnávateľ o tejto skutočnosti dozvedel." Zamestnávateľ si vysvetľuje uvedený článok KZ tak, že do roku 2015 nemal so žiadnou DDS uzavretú zamestnávateľskú zmluvu, nie je jeho povinnosťou uzatvárať zmluvu s DDS-kou o ktorej ho oboznámi zamestnanec. Pretože v KZ VS sa uvádza iba formulácia "ak zamestnávateľ má uzavretú zamestnávateľskú zmluvu... ." Je uvedený argument správny alebo nie? Ako môžu postupovať zamestnanci, ktorí oznámili zamestnávateľovi, že si dlhodobo prispievajú na DDS, no zamestnávateľ neuzatvoril zamestnávateľskú zmluvu so žiadnou DDS-kou? Neprispieva zamestnancom na DDS z dôvodu chýbajúcich finančných prostriedkov v rozpočte školy a potreby dofinancovania z MŠVVaŠ SR. Nie je tu rozpor v povinnosti uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, v ktorej uzatvoril účastnícku zmluvu zamestnanec, a to do 30 dní odo dňa, v ktorom sa zamestnávateľ o tejto skutočnosti dozvedel?

Druhá časť článku je zameraná na daň vyberanú zrážkou z príjmov, ktoré plynú rezidentom a nerezidentom Slovenskej republiky. Pôjde okrem iného o príjmy z výhier, úrokov, výnosy z vkladov, z cenných papierov a ďalších.

Medzi najvýraznejšie zmeny, ktoré zaviedla novela zákona o miestnych daniach a poplatkoch patrí napr. zavedenie jedného spoločného priznania k štyrom miestnym daniam, ktoré majú ročné zdaňovacie obdobie, zavedenie tzv. čiastkového daňové priznania v prípade zmien daňovej povinnosti oproti minulému obdobiu, zrušenie povinnosti výpočtu dane daňovníkom v daňovom priznaní, zníženie stropu sadzieb dane z nehnuteľností, možnosť podať dodatočné a opravné daňové priznanie a pod.

Účastník zmenil v priebehu roka 2010 doplnkovú dôchodkovú spoločnosť spôsobom, že uzatvoril novú zmluvu, na základe ktorej sa presunuli peniaze do novej spoločnosti bez toho, aby sa uskutočnil výber peňazí. Pôvodná spoločnosť si za prevod strhla poplatok 2 % hodnoty zostatku na osobnom účte účastníka ku dňu predchádzajúcemu dňu prestupu. Ide v danom prípade o porušenie podmienok s následkom úpravy základu dane o uplatnenú nezdaniteľnú časť základu dane v predchádzajúcich rokoch?

Podľa v § 7 zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení starostov obcí a primátorov miest v z. n. p. starosta obce nesmie byť pre výkon svojej funkcie ukrátený na právach ani nárokoch vyplývajúcich z pracovného pomeru. Toto ustanovenie sa zdá byť v rozpore s niektorými usmerneniami, v ktorých sa uvádza, že starostovi nemožno poskytovať také plnenia zo strany obce ako ostatným zamestnancom obce. Ide hlavne o to, či starosta má nárok na: dovolenku tak, ako ostatní zamestnanci obce, teda zvýšenú o päť dní na základe uzatvorenia kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, ako aj podnikovej kolektívnej zmluvy, ktorá obsahuje toto ustanovenie, čerpanie prostriedkov zo sociálneho fondu ako ostatní zamestnanci obce; predpokladáme, že ak z platu starostu tvoríme sociálny fond, nekonáme v rozpore s platným právnym stavom, stravovanie, jednak na príspevok na stravovanie zo sociálneho fondu, ako aj príspevok obce na stravovanie v rovnakej výške, ako obec prispieva zamestnancom obce, na stravné, ako jednu z náhrad pri pracovnej ceste, na doplnkové dôchodkové sporenie, ak máme v kolektívnej zmluve dohodnuté, že zamestnancom obec prispieva na doplnkové dôchodkové sporenie.

Vo firme sa stal pracovný úraz – dlhodobá záležitosť. Pracovník je práceneschopný asi 5 mesiacov, preto mu zamestnávateľ neprispieva na doplnkové dôchodkové poistenie. Pracovník sa príspevku domáha. Spoločnosť nemá so svojimi zamestnancami uzatvorenú kolektívnu zmluvu . Má spoločnosť povinnosť vyplatiť mu príspevok?

Pracovník, ktorému sa stal pracovný úraz, je práceneschopný 5 mesiacov. Zamestnávateľ mu v tomto čase neprispieval na DDP. Kolektívnu zmluvu medzi zamestnávateľom a zamestnancami v podniku uzavretú nemajú. Má zamestnávateľ povinnosť prispievať na DDP za takýchto podmienok?

Obchodná spoločnosť prispieva svojim zamestnancom na doplnkové dôchodcovské sporenie (DDS), príspevky účtuje na ťarchu nákladov. Za zdaňovacie obdobie je výška zúčtovaných príspevkov 391 512 €. Zúčtované mzdy a náhrady miezd zamestnancov za obdobie, keď boli zamestnanci poistencami, budú vo výške 6 330 000 €.

Rozpočtová organizácia podľa zásad tvorby a použitia sociálneho fondu prispieva zamestnancom na doplnkové dôchodcovské sporenie (DDS) sumou 6 € mesačne. Samotný zamestnanec platí dôchodkovej spoločnosti sumu 12 € mesačne.

Za roky 2005 a 2006 si zamestnanec uplatnil u zamestnávateľa nezdaniteľnú časť základu dane na doplnkové dôchodcovské sporenie (DDS). V roku 2007 porušil podmienky.

Doplnkové dôchodkové sporenie (DDS) je súčasťou tretieho piliera dôchodkového zabezpečenia, ktorý je založený na princípe dobrovoľnosti. Doplnkovým dôchodkovým sporením je zhromažďovanie príspevkov na DDS od účastníkov a zamestnávateľov. Jeho účelom je umožniť účastníkom získanie doplnkového dôchodkového príjmu v starobe a doplnkového dôchodkového príjmu v prípade skončenia výkonu prác.

Článok je praktickou aplikáciou ustanovení noviel zákonov prijatých v súvislosti s prechodom na menu euro v SR. V tomto príspevku rozoberiem pravidlá pre zaokrúhľovanie peňažných hodnôt po zavedení meny euro a uvediem príklady na výpočet čistej mzdy zamestnanca v eurách od 1. 1. 2009.