Finančný derivát

Futurita predstavuje pevný termínový kontrakt, ktorý je vo svojej podstate veľmi príbuzný forwardu. Zásadný rozdiel spočíva v mieste obchodovania, kým forward je mimoburzový derivát, futurita patrí do skupiny burzových derivátov, obchodovaných na špecializovaných futuritných a opčných burzách.

Futurita patrí medzi deriváty aktívneho (verejného) trhu, kde hlavným organizátorom transakcií je špecializovaná burza, ktorá okrem stanovenia základných podmienok fungovania týchto finančných nástrojov realizuje aj prijímanie príkazov, párovanie a vysporiadanie obchodov, vedenie účtov klíringového centra a informačné služby pre členov burzy, maklérov a širokú odbornú verejnosť.

Cieľom začínajúceho seriálu je naznačiť základnú filozofiu štyroch skupín derivátov – forwardy, futurity, opcie a swapy – a prostredníctvom praktických príkladov poukázať na ich účtovné zachytenie a prípadné problémy, ktoré môžu vznikať počas ich životnosti.

Forward na menu predstavuje dohodu partnerov o budúcej konverzii domácej meny za zahraničnú (kontraktnú, hlavnú) menu, pričom rozhodujúce podmienky konverzie sú dohodnuté k termínu podpisu forwardu.

Cieľom príspevku je analýza uplatňovania reálnej hodnoty ako oceňovacej veličiny v účtovníctve podnikateľskej účtovnej jednotky účtujúcej a vykazujúcej podľa slovenských právnych predpisov podľa stavu k 1. januáru 2009.

V poslednej časti seriálu sa autori zaoberajú účtovaním zmeny reálnej hodnoty zabezpečovacích derivátov, pričom problematiku vysvetľujú na príkladoch.

Táto časť článku sa venuje forwardom, futuritám, swapom a opciám, ďalej zloženému finančnému derivátu a nakoniec prvotným a nasledujúcim oceneniam derivátu a účtovacím predpisom na účtovanie o derivátoch.

Oblasť derivátov je jedna z najkomplikovanejších oblastí finančného riadenia podniku. Ich existencia súvisí predovšetkým so snahou zmierňovať riziká, s ktorými sa podniky v trhovej ekonomike stretávajú pri vykonávaní činnosti a rozhodovaní. Na zmierňovanie rizík sa používajú rôzne finančné nástroje, o ktorých sa za určitých okolností účtuje, resp. sa zaznamenávajú na podsúvahových účtoch, alebo evidujú ako iné, k dátumu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, oceniteľné aktíva a pasíva, podmienený majetok alebo podmienené záväzky, prípadne aj nie presne oceniteľné iné aktíva a iné pasíva.

Menové riziko je po úrokovom riziku druhým najvýznamnejším rizikom, ktorému podnik musí venovať adekvátnu pozornosť. Pri uskutočňovaní zahraničných transakcií s kapitálom alebo výrobkami podnik musí stabilizovať svoje peňažné toky v záujme eliminácie kurzových strát. V súčasnosti ponúka náš finančný trh celý rad produktov umožňujúcich riadenie menového rizika. V príspevku sa sústredím na základné typy menových derivátov vo forme forwardov, opcií a swapov.

Koniec účtovného obdobia je podľa § 16 ods. 4 písm. b) a ods. 6 písm. a) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o účtovníctve“) deň, ku ktorému sa povinne uzatvárajú účtovné knihy. K tomuto dňu je účtovná jednotka (ÚJ) povinná oceňovať majetok a záväzky spôsobmi zohľadňujúcimi § 25 ods. 2, § 26 a § 27 zákona o účtovníctve.

Súčasná účtovná prax takmer denne bojuje s rôznymi problémami, pri ktorých okrem základnej zručnosti je potrebná aj veľká dávka teoretických poznatkov. Finančné deriváty alebo derivátové kontrakty podľa vyjadrenia mnohých účtovníkov a audítorov patria medzi komplikované finančné nástroje, ktorým sa treba vyhýbať. Keďže tento postoj sa nedá vždy uplatniť, treba hľadať spôsob, ako účinne zachytiť a prezentovať deriváty nielen v účtovnej závierke podniku, ale aj priebežne počas ich životnosti.