Pracovná neschopnosť

Starosta obce bude mať operáciu kolena, bude na PN. Neprítomnosť starostu bude cca 2 mesiace. V tom prípade bude spôsobilý na výkon funkcie starostu? Zástupca starostu bude vykonávať bežný chod činnosti obce. Zástupca starostu v určitom rozsahu má poverenie na zastupovanie, avšak nie na všetky úkony. Starosta obce môže doma počas pracovnej neschopnosti alebo vychádzky počas PN podpísať Rozhodnutie obce, alebo Kúpno-predajnú zmluvu obce nemá to vplyv na poberanie nemocenskej dávky, neporušíme liečebný režim a zákon?

Situácia je nasledovná: 1. začiatok pracovného pomeru 1. 1. 2024 (skúšobná doba teda do 31. 3. 2024) 2. nástup zamestnanca na PN 25. 3. 2024 (t.j. 6 dní pred koncom skúšobnej doby) - PN trvá do 31. 5. 2024. Otázka znie: Kedy (dátum) končí skúšobná doba zamestnanca?

Počet práceneschopných ľudí podľa štatistiky Sociálnej poisťovne v prvom polroku 2024 medziročne mierne vzrástol. Dĺžka obdobia práceneschopnosti (PN) sa medziročne skrátila o pol dňa. Najkratšie maródujú poistenci v Bratislavskom kraji a najdlhšie v Prešovskom kraji.

Zamestnávatelia, uľahčite si prehľad o práceneschopnosti vašich zamestnancov a jej ďalšie spracovanie. Využite elektronickú službu, ktorá umožňuje automatický prenos dát o elektronickej PN (ePN) z portálu eSlužieb Sociálnej poisťovne priamo do vášho mzdového sofvéru.

Zamestnávatelia, uľahčite si prehľad o práceneschopnosti vašich zamestnancov a jej ďalšie spracovanie. Využite elektronickú službu, ktorá umožňuje automatický prenos dát o elektronickej PN (ePN) z portálu eSlužieb Sociálnej poisťovne priamo do vášho mzdového sofvéru.

Od 1. júna 2022 zaviedla Sociálna poisťovňa do praxe elektronickú formu PN-ky. Tento nový systém vystavovania PN bol doteraz na dobrovoľnej báze. Lekári tak mali možnosť vyskúšať si túto novú formu a postupne sa pripojiť do systému ePN počas prechodného obdobia (do 31.5.2023).

Zamestnancovi, ktorý je odmeňovaný podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. zostala nevyčerpaná dovolenka jeden deň z roku 2021. Ročný nárok dovolenky podľa kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa je 6 týždňov. Zamestnanec v roku 2022 bol práceneschopný od 8. 4. do 30. 4. 2022 a od 11. 5. 2022 a práceneschopnosť stále trvá. Je možné dovolenku z roku 2021 preniesť do roku 2023, keďže ju nestihol vyčerpať z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti?

Zamestnancovi, ktorý je odmeňovaný podľa zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. zostala nevyčerpaná dovolenka jeden deň z roku 2021. Ročný nárok dovolenky podľa kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa je 6 týždňov. Zamestnanec v roku 2022 bol PN 8.4.-30.4.2022 a od 11.5.2022 a PN stále trvá. Je možné dovolenku z roku 2021 preniesť do roku 2023, keďže ju nestihol vyčerpať z dôvodu dlhodobej PN?

Starostka neuspela vo voľbách. Keďže funkciu vykonávala jedno funkčné obdobie, má nárok na odstupné vo výške trojnásobku priemerného mesačného platu. Ako vypočítam výšku odstupného na základe týchto skutočnosti? - starostka bola dlhodobo práceneschopná, a to od 16.11.2021 do 14.11.2022. - HM za 11/2021 – cca 900 Eur bez PN - predpokladaná HM za 11/2022 (po ukončení PN čerpá dovolenku) – 1 200 Eur - ak odstupné bude vyplatené v novembrovej výplate, čiže v decembri, tak priemerný mesačný plat sa vypočíta ako priemer platu za obdobie 11/2021 – 10/2022, čiže z HM cca 900 Eur/12 kal.mesiacov x 3 = 225 eur? (plat starostky k 1.1.2022 po valorizácii 1 999 €).

Aktívne zapájanie zamestnancov do riešenia úloh bezpečnosti a ochrany zdravia je jedným zo základných princípov prístupu, ktorý je právne zakotvený v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“). Zamestnancom bolo zákonom o BOZP priznané právo vyjadriť sa k výberu pracovných prostriedkov, technológii, organizácii práce a k zabezpečeniu pracovného prostredia a pracoviska, prerokovávať so zamestnávateľom všetky otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci súvisiace s ich prácou a zúčastňovať sa na ich riešení.

Zamestnanec je od 2. 2. 2021 práceneschopný (PN), čo pred rokom oznámil Sociálnej poisťovni aj zamestnávateľovi. Ale v priebehu minulého roka, a ani tento rok (2022) sa zamestnanec neozval ohľadne zdravotného stavu, nie je ochotný komunikovať písomne ani telefonicky. Lekárske potvrdenie o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti ani potvrdenie o predĺžení PN nedoručil. Aké možnosti má zamestnávateľ v tomto prípade, môže dať výpoveď zamestnancovi poštou? Aké iné možnosti má, keďže nevie so zamestnancom komunikovať? Dohoda o skončení pracovného pomeru neprichádza do úvahy, keďže zamestnanec je nekontaktný.

Zamestnanec je od 02.02.2021 na PN-ke, čo pred rokom oznámil Sociálnej poisťovni, ale aj zamestnávateľovi. Ale v priebehu minulého roka, ale tento rok (2022) zamestnanec sa neozval ohľadne jeho zdravotného stavu, nie je ochotný komunikovať, ani telefón nedvíha. Lekárske potvrdenie o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti sme od neho nedostali. Tiež sme nedostali potvrdenie o predlžení PN. Chceli by sme sa opýtať, že aké možnosti má zamestnávateľ v tomto prípade, môže dať výpoveď zamestnancovi poštou? Aké iné možnosti má, keďže nevie so zamestnancom komunikovať. Dohoda o skončení pracovného pomeru neprichádza do úvahy, keďže zamestnanec je nekontaktný.

V aplikačnej praxi sa pomerne často vyskytujú sporné situácie spočívajúce vo vzniku poškodenia zdravia zamestnanca mimo výkonu práce a mimo pracoviska (napr. na parkovisku zamestnávateľa, na pracovnej ceste alebo aj počas absolvovania lekárskej prehliadky). Do akej miery sa uplatňuje pracovnoprávna zodpovednosť zamestnávateľa za pracovný úraz zamestnanca pri odchode z pracoviska?

Dňa 30. 3. 2021 bola schválená novela č. 130/2021 Z. z. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „novela“), na základe ktorej sa práceneschopným poistencom môže od 1. 5. 2021 predĺžiť poberanie dávky nemocenské. Poistenci mohli doteraz túto dávku poberať maximálne 52 týždňov, po novom ju môžu dostávať dlhšie, najviac o ďalší rok.

Spoločnosť má zamestnancov, ktorí boli vyslaní na služobnú cestu do Srbska. Po návrate na Slovensko išli do povinnej karantény. Ich ošetrujúci lekári im však vystavili potvrdenie o práceneschopnosti už od dňa príchodu, kedy ešte cestovali domov. Majú v tomto prípade nárok na cestovné náhrady aj za tento deň?

Ako má postupovať zamestnávateľ v prípade, ak by mal zamestnanca na služobnej ceste v zahraničí, a tento je hospitalizovaný v nemocnici alebo nepracuje z dôvodu ochorenia? Ak by mal  zamestnanec na tie dni vystavenú v dochádzke práceneschopnosť, vzniká mu nárok za tieto dni na cestovné náhrady?

Zamestnanci boli  vyslaní na pracovnú cestu do Srbska. Po návrate nastúpili do povinnej karantény. Ich ošetrujúci lekári im vystavili doklad o práceneschopnosti už od dňa príchodu, kedy ešte cestovali domov. Majú v tomto prípade nárok na cestovné náhrady aj za ten deň?

Zdravotný stav zamestnanca je dôležitým faktorom ovplyvňujúcim zamestnancovu výkonnosť pri práci, ale aj kľúčovým aspektom ovplyvňujúcim pracovný vzťah ako celok. V určitých životných situáciách sa zdravotný stav zamestnanca môže zhoršiť natoľko, že zamestnanec nie je schopný pokračovať vo svojej práci. Zákon č. 311/2001 Z. z., Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) musí takýto stav adekvátne reflektovať.

Na niektoré inšpektoráty práce boli doručené záznamy o pracovnom úraze zamestnancov, ktorí sa pri práci nakazili ochorením COVID-19. Orgány inšpekcie práce odpovedali tiež na otázky, či v prípade týchto zamestnancov ide o ochorenie súvisiace s prácou a či je zamestnávateľ povinný splniť si povinnosti vyplývajúce z § 17 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Postupovala Sociálna poisťovňa pri výpočte denného vymeriavacieho základu (DVZ) pri výpočte nároku na PN správne, ak pri výpočte použila predpokladaný DVZ? Matka bola na svojej prvej rodičovskej dovolenke (predtým niekoľko rokov pracovala), ktorá sa jej skončila 13. júla 2020. Dňa 14. júla 2020 nastúpila do zamestnania po ukončení rodičovskej dovolenky Dňa 15. júla 2020 ukončila pracovný pomer dohodou. Za obdobie 14. – 15. júl 2020 dostala mzdu a odstupné, keďže došlo k rozviazaniu pracovného pomeru. Dňa 16. júla 2020 čerpala pandemickú OČR na dieťa. Sociálna poisťovňa pri výpočte DVZ na výpočet výšky nároku na ošetrovné vychádzala z pravdepodobného DVZ a nie zo skutočného DVZ. Postupovala správne? Podľa § 54 bod 8 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p., nárok na nemocenskú dávku vznikol v ochrannej lehote, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu sa zisťuje ku dňu zániku nemocenského poistenia. A podľa nášho názoru je týmto dňom, v uvedenej situácii 15. júl 2020. Samozrejme, ak by Sociálna poisťovňa počítala DVZ zo skutočného príjmu, DVZ by bol maximálny. Pravdepodobný DVZ je samozrejme nižší.