Registrácia

Nová daň má charakter nepriamej dane zo spotreby. Platiť do štátneho rozpočtu ju budú podnikateľské subjekty, ktoré uskutočňujú prvé tuzemské dodanie sladeného nealkoholického nápoja. Daň sa odrazí v konečnej cene pre spotrebiteľa.

Nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie je jedným z najčastejšie sa vyskytujúcich zdaniteľných obchodov, ktoré sú predmetom DPH podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znaní neskorších predpisov (ďalej iba "zákon o DPH"). Podrobne je tento typ zdaniteľného obchodu bližšie špecifikovaný v rámci § 11 a § 11a spomínaného právneho predpisu.

Parlament nedávno schválil kľúčovú novelu zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH"), ktorá prináša rozsiahle zmeny s cieľom...

Problematiku úkonov správcu dane (daňový úrad, colný úrad, obec), ktorá súvisí so správou daní upravuje procesný zákon, ktorým je zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "daňový poriadok"). Správou daní sa podľa § 2 ods. 1 daňového poriadku rozumie postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady a ďalšie činnosti podľa daňového poriadku alebo osobitných predpisov.

Spoločnosť s ručením obmedzeným považujeme za tzv. kapitálovú spoločnosť, nakoľko spoločnosť disponuje svojim majetkom. Tento majetok je oddelený od majetku jej spoločníkov, resp. zakladateľa, ak ide o spoločnosť, ktorú založila jedna osoba. Túto formu spoločnosti môže založiť jedna osoba, či už fyzická alebo právnická. Najviac môže mať spoločnosť 50 spoločníkov.

Slovenská spoločnosť, ktorá nie je platiteľ dane z pridanej hodnoty (ďalej len "DPH") je na Slovensku registrovaná len podľa ustanovenia § 7a zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH") dodáva služby zahraničným subjektom so sídlom v Českej republike. Niektoré zahraničné subjekty pochádzajúce Českej republiky za účelom fakturácie služieb poskytujú v rámci fakturačných údajov len číslo IČO. To znamená, že zahraničný subjekt pravdepodobne nemá k dispozícii alebo nevie poskytnúť číslo IČDPH (alebo tzv. VAT number). Preto slovenská spoločnosť (registrovaná podľa ustanovenia § 7a zákona o DPH) vystaví faktúru subjektu pochádzajúcemu z Českej republiky, na ktorej je uvedené len číslo IČO. Predpokladá sa, že slovenská spoločnosť si nie je vedomá daňových povinností zahraničných subjektov, preto vystavuje faktúry spĺňajúce podmienky určené slovenskými zákonmi. Je v súlade so zákonom, ak zahraničný subjekt z Európskej únie nevie poskytnúť číslo IČDPH (VAT number) a slovenský neplatiteľ DPH vystaví faktúru danému českému subjektu len s finálnou sumou (bez informácii o výpočtoch DPH)?

Občianske združenie so sídlom v Slovenskej republike organizuje školenie-seminár. Prednášajúca (lektorka) je podnikateľka z Českej republiky. Hlavným cieľom občianskeho združenia podľa stanov je sociálna a edukačná práca s postihnutými deťmi vrátane organizácie školení a seminárov v oblasti starostlivosti a práce s deťmi so špeciálnymi potrebami. Predmetný seminár je určený nielen pre členov združenia, ale aj pre verejnosť (rodičov detí so špeciálnymi potrebami) a podmienkou účasti je zaplatené vstupné. Považuje sa občianske združenie za zdaniteľnú osobu podľa § 3 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH"), a teda má povinnosť registrovať sa pre DPH podľa § 7a zákona o DPH?

Problematika postupu a spôsobu podania v súvislosti so správou daní je upravená v zákone č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "daňový poriadok"). Daňový poriadok neupravuje osobitne definíciu "podania". Inštitút podania úzko súvisí s právom a povinnosťami daňového subjektu v súvislosti so správou daní.

V predchádzajúcom príspevku boli rozobraté nielen všeobecné povinnosti pri dani vyberanej zrážkou, spôsob jej vybratia, sadzby dane, sťažnosť na nesprávne zrazenú daň, ale aj vzťah zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia (ďalej len „zmluvy o ZDZ“) na vybratie dane zrážkou a v tejto súvislosti aj koncept konečného príjemcu/skutočného vlastníka príjmu.

Nezisková organizácia so sídlom v SR dosahuje príjmy z činností, na ktoré bola zriadená. Okrem týchto príjmov dosiahla aj príjmy z nájmu a k 31. 8. 2022 prekročila hranicu príjmu (príjem z nájmu) na registráciu DPH. Má táto organizácia povinnosť podať oneskorenú žiadosť o registráciu ak od 1. 1. 2023 sa príjmy z nájmu už nezapočítavajú do obratu na registráciu DPH? Ak áno, ako má postupovať, aké budú sankcie a bude podávať DP k DPH aj v roku 2023, alebo registráciu ukončí?

Správny poplatok, v tomto prípade tzv. registračný poplatok, je jednorazová platba, ktorú je potrebné uhradiť za vykonanie úkonu, ktorým je prihlásenie držiteľa vozidla do evidencie vozidiel v Slovenskej republike. Suma správneho poplatku sa vypočítava podľa položky 65 v VI. časti sadzobníka správnych poplatkov s názvom „Doprava“, ktorý tvorí prílohu zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v z. n. p. (ďalej len „zákon o správnych poplatkoch“).

Fyzická osoba (Slovensko) poskytla službu v inom členskom štáte (ČR). Je registrovaná podľa § 7a zákona o DPH. Po dohode s odberateľom služby (česká spoločnosť) fakturuje nielen poskytnutie služby (programátorské práce) ale česká spoločnosť jej "preplatí " náklady na ubytovanie počas školenia v Českej republike, ktoré si hradila z vlastných finančných prostriedkov. Otázka: Ako správne fakturovať (z hľadiska DPH) "refakturáciu" ubytovania ? Službu neposkytla fyzická osoba, teda by mala byť vyčlenená z celkovej fakturovanej sumy za poskytnuté služby a nemala by byť ani uvádzaná v súhrnnom výkaze. Môže byť vystavená jedna faktúra? Je tento náš názor správny? 

Dňa 6. decembra 2022 bola v parlamente schválená novela zákona o dani z pridanej hodnoty (DPH), ktorá s účinnosťou od 1. januára 2023 prináša legislatívne zmeny týkajúce sa dočasného zníženia sadzby DPH pre gastro sektor, vleky, lanovky a akvaparky, opravy základu dane pri neuhradených záväzkoch, odpočítanej dane pri nevymožiteľných pohľadávkach, pri krádeži zákonom vymedzeného tovaru a registrácie pre DPH po prekročení obratu. Primárnym cieľom novely zákona o DPH bola oblasť nákupu tovarov a služieb prostredníctvom  e-shopov alebo digitálnych platforiem, ktoré zažívajú aktuálne veľký rozmach. Táto legislatívna úprava bude účinná až od roku 2024.

EORI (Economic Operators' Registration and Identification system) je jedinečný systém registrácie a identifikácie hospodárskych subjektov a iných osôb, ktoré podnikajú na území EÚ, ako je ustanovené vo vykonávacom nariadení (ES) č. 2447/2015. Číslo EORI je maximálne 17 znakový alfanumerický kód. Počiatočné písmená sú kód členského štátu EÚ, v ktorom je subjekt zaregistrovaný. V prípade slovenských subjektov je to kód „SK“.

Dňa 27. 10. 2021 parlament schválil vládny návrh zákona, ktorým sa novelizuje okrem iných zákonov aj Daňový poriadok. Príslušný zákon dňa 8. 11. 2021 podpísala aj prezidentka SR a dňa 12. 11. 2021 bol zverejnený v Zbierke zákonov SR pod číslom 408/2021 Z. z.

Možnosť skupinovej registrácie pre daň z pridanej hodnoty vyplýva z článku 11 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a umožňuje jednoduchšie uplatňovanie dane z pridanej hodnoty pre zdaniteľné osoby. Uvedený článok smernice bol implementovaný do ustanovení § 4a a 4b zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“).

Skupinová registrácia umožňuje jednoduchšie uplatňovanie dane z pridanej hodnoty pre zdaniteľné osoby. Možnosť takejto registrácie vyplýva z článku 11 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Podľa citovaného článku smernice môže členský štát považovať za jednu zdaniteľnú osobu osoby usadené na území členského štátu, ktoré sú síce právne nezávislé, ale súčasne sú vzájomne úzko prepojené finančnými, ekonomickými a organizačnými väzbami. Uvedený článok smernice bol implementovaný do ustanovení § 4a a 4b zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“).

V druhej časti článku si prejdeme registrácie zdaniteľných osôb, ktoré sa nestávajú platiteľmi DPH a vzťahujú sa na ne iba niektoré povinnosti zo zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) vo vybraných situáciách obchodovania so zahraničím. Ide o registrácie podľa § 7a, § 7 a ich zmeny na registráciu za platiteľa DPH v zmysle § 4 zákona o DPH.

Slovenská spoločnosť s r. o., neplatiteľ dane z pridanej hodnoty vykonáva sprostredkovanie investícií pre slovenských aj českých občanov aj podnikateľov do podielových fondov, ktoré spravuje Česká právnická osoba. Ide o sprostredkovanie nákupu akcií a rôznych cenných papierov. Výnosy sú provízie za sprostredkovania od českej právnickej osoby. Berie sa takýto obrat slovenskej spoločnosti s r. o. do obratu na účely DPH?

Zmeny, ktoré priniesla posledná novela zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“), nadobúdajú účinnosť v dvoch termínoch. Vo februárovom vydaní časopisu sme uverejnili príspevok o zmenách zákona o DPH, ktoré nadobudli účinnosť od januára 2021. V tomto príspevku sa zameriame na zmeny, ktoré nadobudnú účinnosť od 1. júla 2021.