Ing. Silvia Jambrichová

V súlade s § 15 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) daňové priznanie je povinný podať každý, komu táto povinnosť vyplýva z osobitných predpisov alebo ten, koho na to správca dane vyzve. Kedy vzniká fyzickej osobe povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov (ďalej len „daňové priznanie“) ustanovuje zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) v § 32.

Do konca roka 2005 sa výdavky (náklady) na vlastné stravovanie daňovníka s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) považovali za osobné výdavky daňovníka a ako také, neboli súčasťou daňových výdavkov. Tieto výdavky (náklady) daňovník s uvedenými príjmami mohol uplatniť do daňových výdavkov po prvýkrát za zdaňovacie obdobie roka 2006, a to v dôsledku toho, že zákonom č. 534/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. sa s účinnosťou od 1. 1. 2006 do § 19 ods. 2 ZDP doplnilo nové písmeno p). Na predmetné ustanovenie nadviazalo ustanovenie § 21 ods. 1 písm. i) ZDP, podľa ktorého daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady) na osobnú potrebu daňovníka, pričom však toto ustanovenie sa neuplatní, pokiaľ ide o stravné § 19 ods. 2 písm. p) ZDP.

Dotácie, podpory, resp. príspevky predstavujú finančné prostriedky, ktoré ich príjemca získava po splnení stanovených podmienok a sú určené na presne vymedzený účel. Účelom tohto článku je priblížiť ustanovenia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“), ktoré upravujú zdaniteľnosť predmetných plnení u príjemcu – fyzickej osoby s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (SZČ) podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, ktorá neúčtuje v sústave podvojného účtovníctva.

Platenie preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby (ďalej len „preddavky na daň“) daňovníkmi s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) upravuje ust. § 34 cit. zákona.

V súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARS-CoV-2 vláda SR na základe uznesenia č. 111/2020 z 11. 3. 2020 vyhlásila podľa § 8 zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v z. n. p. na území Slovenskej republiky 12. 3. 2020 mimoriadnu situáciu. Počas mimoriadnej situácie boli prijaté viaceré opatrenia zamerané nielen na zabránenie šíreniu korona vírusu, ale aj opatrenia, ktorých cieľom bolo zmierniť ekonomické dôsledky uvedenej situácie.

Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy. Tento zákon upravuje aj podmienky vzniku nároku na príspevok na rekreáciu a na športovú činnosť dieťaťa. V nasledujúcom texte si podrobnejšie rozoberieme problémy, ktoré vyplývajú z aplikačnej praxe, týkajúce sa týchto príspevkov nielen z hľadiska Zákonníka práce, ale aj z daňového hľadiska.

V zmysle § 34 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) daňovníci, ktorí sú fyzickými osobami, platia preddavky na daň z príjmov fyzickej osoby (ďalej len „preddavky na daň“) v priebehu preddavkového obdobia, ktorým je obdobie od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby (ďalej len „daňové priznanie“) za predchádzajúce zdaňovacie obdobie do posledného dňa lehoty na podanie daňového priznania v nasledujúcom zdaňovacom období.

Národná rada SR dňa 2. apríla 2020 schválila zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 (ďalej len „zákon č. 67/2020 Z. z.“), tzv. lex korona.

Platenie preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby (ďalej len „preddavky na daň“) upravuje ust. § 34 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“). Zákonom č. 301/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 301/2019 Z. z.“) s účinnosťou od 1. januára 2020 boli v tomto ustanovení vykonané dôležité zmeny.

Daňovník, ktorý po lehote na podanie daňového priznania zistí, že jeho daňová povinnosť sa odlišuje od tej, ktorú uviedol v daňovom priznaní, podáva dodatočné daňové priznanie.

Dobrý deň, vraciam sa ešte opäť k zadaniu našej otázky nášho zamestnanca s rezidenciou v ČR. Podľa Vašej novej odpovede /ID 3396/ uvádzate, že tento zamestnanec má nárok na nezdaniteľné časti základu dane, ak z jeho celosvetových príjmov bol podiel príjmov zo SR vo výške min.90% Ak dám do pomeru jeho príjem z ČR a jeho príjem zo SR v danom roku, tak v Čechách zarobil viac, čiže by na NČD nemal. Náš zamestnanec si v roku 2016 podával daňové priznanie len v ČR, keďže je rezidentom ČR a použil metódu vyňatia príjmov. To znamená, že si v Čechach vysporiadal prijmy len z ČR. Zo slovenskych prijmov v SR zaplatil len preddavky,nebolo mu vykonané ročné zúčtovanie a ani neposlal žiadne daňové priznanie na náš SR Daňový úrad,čiže k dnešnému dňu má za rok 2016 voči SR len uhradené preddavky. My sme chceli,že si podá dodatočné daňové priznanie za rok 2016 len za príjmy v SR a uplatní si NČD na tieto slovenské príjmy,keďže v ČR si príjmy vysporiadal a použil metódu vyňatia príjmov, V odpovedi ID 3391-27.2.19 ste uviedli, že má nárok na nezdaniteľnú čiastku základu dane bezohľadu na jeho celosvetové príjmy, avšak v odpovedi ID3396-7.3.19 ste uviedli, že má na NČD nárok len v prípade, ak jeho príjmy zo SR mali podiel na jeho celosvetových príjmoch aspoň 90%. Rada by som sa preto na ujasnenie opýtala: - či má napokon nárok na NČD, keď je rezidentom ČR bezohľadu na jeho celosvetové príjmy,ak je rezidentom ČR alebo nie a musíme sledovať pomer jeho celosvetových príjmov? (jeho príjmy v SR činili EUR 6013,64 brutto/čiastkový základ dane EUR 5.207,84 a príjmy z ČR činili CZK 726.276, základ dane CZK 685.000.) Pretože ak by napokon nemal predsa len nárok, tak sa mu neoplatí vysporiadať príjmy zo SR podaním daňového priznania,pretože tým nič nezíska. Ak by nárok na NČD predsa len mal, tak by sa mu to oplatilo /aj keby zaplatil pokutu za nepodanie DP/,pretože by mu vrátili daň z plnej sumy NČD. 

Máme zamestnanca s trvalým pobytom v ČR. Za rok 2016 mal príjmy zo závislej činnosti (žiadna živnosť) z ČR ako aj zo SR. Počet mesiacov v ČR-10 (január – október 2016), príjem brutto CZK 535 000. Počet mesiacov v SR-2 (november – december 2016), príjem brutto € 6 013, z ktorého uhradil zdravotné, sociálne odvody aj preddavky na DzP. Počas týchto dvoch mesiacov v SR si neuplatňoval u nás nezdaniteľnú časť a uhradil len preddavky na DzP. V Českej republike si podal daňové priznanie, kde si vysporiadal celosvetové príjmy a využil metódu vyňatia. V Slovenskej republike si nevykonal ani ročné zúčtovanie a ani nepodal daňové priznanie FO typ A. Je tento zamestnanec povinný podať daňové priznanie za rok 2016? Má nárok aj na nezdaniteľnú časť? Pretože, ak by podal DP za rok 2016, kde by uviedol len príjmy zo SR, keďže je daňovníkom s obmedzenou daň. povinnosťou, a mohol by si uplatniť NCD, vznikol by mu preplatok. Avšak, podľa definície nároku na NCD, ak nedosiahol zo SR 90 % celosvetových príjmov, vraj mu nárok zaniká. Je to správne pochopené?

Blíži sa mesiac marec, ktorý sa spája s termínom na podanie daňového priznania k dani z príjmov. Pre zdaňovacie obdobie roka 2018 Ministerstvo financií SR vydalo nové vzory tlačív daňových priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby, v príspevku dáme do pozornosti zmeny, ktoré sú v týchto nových tlačivách vykonané, oproti tlačivám, ktoré boli určené pre zdanenie príjmov za zdaňovacie obdobie roka 2017.

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) vo vzťahu k zdaňovaniu príjmov fyzických osôb rozlišuje niekoľko druhov príjmov, ktoré sú predmetom dane z príjmov. Cieľom príspevku je prostredníctvom praktických príkladov oboznámiť čitateľa s niektorými špecifikami pri zisťovaní základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP, príjmov z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu podľa § 6 ZDP a ostatných príjmov podľa § 8 ZDP, príp. aj so zmenami, ku ktorým došlo v zdaňovaní príjmov fyzických osôb od 1. januára 2018.

Kedy je príjem zo sociálneho fondu (ide o sociálnu výpomoc v hodnote do 2 000 €) oslobodený od dane? Bude musieť daňovník príspevok na liečenie ťažko postihnutej manželke zdaniť a platiť odvody z tohto príjmu?

Sociálny fond - sociálna výpomoc do 2 000 € sú tam len 3 možnosti, kedy je tento príjem oslobodený od dane. Príspevok na liečenie ťažko postihnutej manželke budem musieť zdaniť (samozrejme aj odvody)?

Cieľom príspevku je pomôcť čitateľom pri vyplnení daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2017 a tým pri výpočte daňovej povinnosti za toto zdaňovacie obdobie.

Čoskoro musím podať daňové priznanie typu B, pretože mám príjmy zo závislej činnosti-§ 5 zákona a tiež aj príjmy podľa § 8 zákona - ostatné príjmy na základe zmluvy o dielo (príležitostná činnosť). Z príjmu (podľa § 8) si odpočítam 500,00 € (viem, že do tejto sumy je príjem od dane oslobodený). V časti výdavky týchto príjmov (§ 8) uvediem sumu, ktorú mi zdravotná poisťovňa poslala v ročnom zúčtovaní ZP za r. 2016 ako nedoplatok ZP (vzniknutý z príležitostného príjmu-§ 8)? Aj minulý rok som podávala takéto daň. priznanie, lebo som malá prvýkrát aj príjem podľa § 8. Prosím Vás, neviem, či mám dať do výdavkov celú preukázateľnú sumu nedoplatku ZP z ročného zúčtovania, alebo mám túto sumu nedoplatku prepočítať pomerne k príjmom (keďže príjmy boli znížené o 500,00 €) ? Ak v roku 2018 už nebudem mať príjem podľa § 8 a ZP mi za rok 2017 vyčísli v ročnom zúčtovaní nedoplatok na ZP z titulu príjmu podľa § 8, ako tento nedoplatok daňovo vysporiadam, ak budem mať už len príjem zo závislej činnosti (§ 5) ? Aké daňové priznanie podám?

Prostredníctvom praktických príkladov odpovieme daňovníkom na vybrané otázky týkajúce sa aplikácie zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) pri zdaňovaní príjmov fyzickými osobami. Venovať sa budeme zdaniteľnosti dosiahnutých príjmov, spôsobu zisťovania základu dane ako aj povinnostiam v súvislosti so skončením podnikania.

Preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie (ďalej len „preddavky na poistné“), ktoré zamestnancovi zráža zamestnávateľ v priebehu kalendárneho roka zo mzdy a rovnako aj preddavky na poistné, ktoré je povinný platiť daňovník s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) v súvislosti s dosahovaním uvedených príjmov sú výdavkami, ktoré pri výpočte základu dane z príjmov fyzickej osoby znižujú dosiahnuté zdaniteľné príjmy podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 ZDP. Pri ročnom zúčtovaní poistného na verejné zdravotné poistenie (ďalej len „ročné zúčtovanie poistného“) zdravotná poisťovňa vypočíta skutočnú výšku poistného na verejné zdravotné poistenie (ďalej len „poistné“) a po zohľadnení zaplatených preddavkov na poistné vypočíta sumu preplatku alebo nedoplatku na poistnom.