Internet je v súčasnosti považovaný za jeden z najefektívnejších pracovných nástrojov. Zamestnávatelia ho využívajú nielen pri vnútroorganizačnej komunikácii, ale aj pri komunikácii s dodávateľmi, klientmi, či úradmi. V neposlednom rade slúži ako zdroj informácií. Vďaka tomuto všetkému sa stal na mnohých pracoviskách nenahraditeľným pracovným nástrojom.
Internet zároveň ponúka zamestnancom aj príležitosť vyhnúť sa práci, pracovným úlohám, a to bez toho, aby opustili pracovisko.
V zahraničí sa na úmyselné vyhýbanie a zaháľanie zamestnanca, pri ktorom tento zamestnanec používa informačné technológie, ako napr. internet, označuje anglickým termínom „cyberslacking“ alebo aj „cyberloafing“.
Cyberslackingom je v podstate každý úmyselný akt zamestnanca, kedy tento počas pracovnej doby využíva firemný prístup na internet na také surfovanie po internete, ktoré nesúvisí s jeho prácou, alebo aj prijímanie a odosielanie súkromných e-mailov.
Viacerí zamestnávatelia sa proti cyberslackingu bránia tým, že blokujú zamestnancom prístup k vybraným internetovým stránkam (napr. stránkam sociálnych sietí, stránkam s počítačovými hrami, či pornografickým obsahom, ale aj k stránkam s dennými správami). Zamestnávatelia sa tak snažia brániť voči zníženiu produktivity ich zamestnancov.
Viacerí zamestnávatelia sa voči cyberslackingu bránia tým, že zákaz zneužívať internet na súkromné účely majú zakotvený v interných predpisoch. Absencia jasných pravidiel používania internetu u zamestnávateľa môže viesť nielen k strate produktivity jednotlivých zamestnancov, ale aj k vzniku bezpečnostných rizík a v neposlednom rade aj k právnym dôsledkom (napr. zodpovednosti za sťahovanie nelegálneho softvéru, či zasielanie dokumentov vykazujúcich šikanu kolegov a pod.).
Článok sa zaoberá tým, ako môže zamestnávateľ právne riešiť surfovanie zamestnanca na internete. Článok tiež poukazuje na judikatúru českých súdov ohľadne surfovania zamestnanca na internete a poukazuje na súvis s ustanoveniami slovenského Zákonníka práce.