O stravovaní zamestnancov

Vydáno: 32 minút čítania

Povinnosť zamestnávateľa zabezpečovať stravovanie zamestnancov je všeobecná. Aj keď zamestnávateľ zamestnáva len jediného zamestnanca v pracovnom pomere a tento zamestnanec plní zákonom ustanovenú podmienku pre vznik nároku na stravu, zamestnávateľ je povinný zabezpečiť mu stravovanie. Zamestnávateľ má v tomto smere dve základné povinnosti a to, zabezpečovať stravovanie zamestnancov za podmienok ustanovených Zákonníkom práce a prispievať zamestnancom na stravu formou príspevku na jedlo sumou v rozpätí ustanovenom Zákonníkom práce.

Povinnosti zamestnávateľa pri zabezpečení stravovania zamestnancov, ktorých pracovnoprávne nároky upravuje Zákonník práce a podmienky, ktoré musia byť splnené, aby zamestnancovi vznikol nárok na poskytnutie stravy, upravuje § 152 Zákonníka práce.

Zamestnávateľ má v tomto smere dve základné povinnosti:

  • zabezpečovať stravovanie zamestnancov za podmienok ustanovených Zákonníkom práce a
  • prispievať zamestnancom na stravu formou príspevku na jedlo sumou v rozpätí ustanovenom Zákonníkom práce.

Vzhľadom na princíp zmluvnej voľnosti, na ktorom sú koncipované ustanovenia Zákonníka práce, aj v oblasti stravovania sú vymedzené len základné minimálne povinnosti zamestnávateľa a právne nároky zamestnancov. Zákonník práce však umožňuje zamestnávateľovi vytvárať aj priaznivejšie podmienky zabezpečovania stravovania zamestnancov, a to:

  • možnosťou rozšírenia okruhu stravovaných osôb na iné fyzické osoby,
  • poskytnutím stravy aj v prípadoch, kedy zamestnanec nesplnil podmienku vzniku právneho nároku na stravu,
  • rozhodnutím o poskytovaní ďalšej stravy v prípade tzv. 12-hodinových zmien,
  • prispievaním na stravovanie zamestnancov vyššími ako minimálnymi sumami v rámci stanoveného rozpätia.


Povinnosť zabezpečovať stravovanie zamestnancov

Povinnosť zamestnávateľa zabezpečovať stravovanie zamestnancov je všeobecná. Ak zamestnávateľ zamestnáva hoci aj len jediného zamestnanca v pracovnom pomere a tento zamestnanec plní zákonom ustanovenú podmienku pre vznik nároku na stravu, zamestnávateľ je povinný zabezpečiť mu stravovanie.

Zo znenia prvej vety § 152 ods. 1 Zákonníka práce jednoznačne vyplýva, že zamestnávateľ je povinný zabezpečovať stravovanie:

  • zodpovedajúce zásadám správnej výživy,
  • zamestnancom vo všetkých pracovných zmenách,
  • priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti.

Posúdiť, či je stravovanie zabezpečené v dostatočnej blízkosti pracoviska zamestnanca je možné len podľa skutočných podmienok stravovania. Zariadenie spoločného stravovania, v ktorom má zamestnanec možnosť zakúpiť a skonzumovať teplé hlavné jedlo vrátane nápoja by malo byť v takej vzdialenosti od pracoviska, aby sa zamestnanec po opustení pracoviska a skonzumovaní stravy stihol vrátiť v časovom intervale, ustanovenom podľa § 91 Zákonníka práce ako prestávka v práci na odpočinok a jedenie.

Zariadenia spoločného stravovania vymedzuje § 26 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z. z.“) ako zariadenia, ktoré poskytujú stravovacie služby spojené s výrobou, prípravou a podávaním pokrmov a nápojov nielen v prevádzkach verejného stravovania a rôznych zariadeniach (napr. školských alebo zdravotníckych), ale aj na pracoviskách zamestnávateľa.

Kvalitatívne predpoklady stravy

Poskytovaná strava musí zodpovedať nasledujúcim podmienkam:

  • Musí byť podávaná vo forme jedného hlavného jedla.

Hlavným jedlom v rámci celodenného stravovania sa rozumie jedlo charakteru obeda, večere prípadne raňajok. Keďže pri zabezpečovaní stravovania ide o podávanie stravy v rámci pracovnej zmeny, jedlo by malo spĺňať najvyššie požiadavky na výživovú hodnotu, kladené na jedlo typu obeda, aké sa ponúka napr. na jedálnych lístkoch reštaurácií alebo iných zariadení poskytujúcich stravovacie služby, vrátane polievky. Za hlavné jedlo preto rozhodne nie je možné považovať suchú stravu napr. v podobe hamburgera, hot-dogu, obloženej žemle, rožka alebo bagety a pod.

  • Podávané jedlo by malo byť spravidla teplé.

Hlavné jedlo by malo byť podávané ako teplé jedlo. V rámci ponuky viacerých jedál však nie je vylúčená ani možnosť výnimočne podávať aj studené jedlá (napríklad zelen

Související dokumenty

Súvisiace články

Stravovanie zamestnanca s bezlepkovou diétou
Práca nadčas a náhradné voľno za prácu nadčas
Legislatívne zmeny v mzdovej učtárni v roku 2021 (2. časť)
Pravidelná a príležitostná práca z domácnosti zamestnanca
Strava poskytovaná zamestnávateľom zamestnancovi a jej oslobodenie od dane
Práca nadčas v interných predpisoch a formulároch
Výška mzdového zvýhodnenia
Príplatky za prácu cez víkend, v noci a za sťažený výkon práce v roku 2024
Práca nadčas a jej náležitosti
Opatrenia na udržanie zamestnanosti
Dohoda o vykonaní práce so zamestnankyňou na rodičovskej dovolenke
Náklady a záväzky zamestnávateľa v súvislosti s pracovnoprávnymi vzťahmi – zmeny od 1. 7. 2009
Zúčtovanie mzdy
Účtovanie stravných lístkov
Novela zákona o sociálnom poistení od 1. januára 2008 (II.)
Niektoré druhy výdavkov z pohľadu dane z príjmov fyzických osôb
Platenie poistného do fondov od 1. januára 2008
Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci z daňového hľadiska
Brigády študentov a zdaňovanie ich príjmu

Súvisiace otázky a odpovede

Mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas
Stupne náročnosti práce
Práca nadčas pri pružnom pracovnom čase
Pedagogickí zamestnanci a nočné zmeny
Príplatok na stravné
Počítanie pracovného času počas pracovnej cesty
Pružný pracovný čas a práca nadčas
Evidencia pracovného času
Nadčas a náhradné voľno v školstve
Pedagogický zamestnanec - čiast.úväzkom?
Predlženie zmluvy na dobu určitú
Zamestnanec vo svojej s. r . o.
Predčasné ukončenie pracovného pomeru
Dovolenka naviac ako benefit
Započítaná prax
Zamestnanie konateľa vo vlastnej s. r. o.
Priznanie predčasného starobného dôchodku a vyplatenie odchodného
Zástupca zamestnancov
Dioptrické okuliare ako výdavok a daňový dopad u zamestnávateľa a zamestnanca
Pracovný pomer pre študenta s dennou, individuálnou formou študia