Pravidlá započítania pohľadávok u podnikateľov

Vydáno: 18 minút čítania

Započítanie pohľadávok znamená právny akt, ktorým zanikajú vzájomné práva a povinnosti veriteľa a dlžníka. Právnym následkom započítania je zánik vzájomných pohľadávok, ktorý nastane, ak sú splnené všetky predpoklady pre započítanie.

Pravidlá započítania pohľadávok sú uvedené vo viacerých všeobecne záväzných právnych predpisoch.


Pravidlá započítania pohľadávok podľa Občianskeho zákonníka

Započítanie pohľadávok je upravené predovšetkým v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. (ďalej len „Občiansky zákonník“). Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Započítanie pohľadávok znamená právny akt, ktorým zanikajú vzájomné práva a povinnosti veriteľa a dlžníka. Právnym následkom započítania je zánik vzájomných pohľadávok, ktorý nastane, ak sú splnené všetky predpoklady pre započítanie, konkrétne:

  1. Vzájomnosť pohľadávok – o vzájomné pohľadávky pôjde vtedy, ak veriteľ má pohľadávky a zároveň aj záväzky voči dlžníkovi a dlžník má záväzky a súčasne aj pohľadávky voči veriteľovi.
  2. Vzájomné stretnutie pohľadávok – započítanie možno účinne urobiť až potom, keď sa vzájomné pohľadávky stretnú, pričom právne následky započítania  nastanú ku dňu stretnutia pohľadávok, t. j. ku dňu keď sú pohľadávky spôsobilé na započítanie (splatné, žalovateľné a nepremlčané) a nie ku dňu, keď niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Právne účinky započítania nenastanú, ak jednostranný prejav smerujúci k započítaniu bol urobený skôr, než sa vzájomné pohľadávky stretli, t. j. skôr než boli spôsobilé na započítanie.
  3. Vzájomné krytie pohľadávok – pohľadávky sa započítavajú len v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú. Ak jedna z pohľadávok prevyšuje druhú, zaniká len do výšky protipohľadávky a v prevyšujúca časť zostáva naďalej v platnosti.
  4. Rovnaký druh pohľadávok, t. j. plnenie rovnakého druhu – započítava sa rovnaký druh pohľadávok. Pohľadávky môžu byť peňažné aj nepeňažné, v praxi ide najčastejšie o započítanie peňažných pohľadávok.
  5. Spôsobilosť pohľadávok na započítanie – nie všetky pohľadávky sú spôsobilé na započítanie. Započítateľnými nie sú tie pohľadávky, ktorých započítanie je vylúčené zákonom alebo dohodou veriteľa a dlžníka.
  6. Prejav smerujúci k započítaniu – vždy ide o právny úkon, z obsahu ktorého musí byť zrejmé najmä to, aká pohľadávka sa uplatňuje na započítanie, v akej výške a proti ktorej pohľadávke veriteľa.

Ak pri započítaní pohľadávok chýba ktorýkoľvek z uvedených predpokladov, právne účinky započítania pohľadávok nenastanú.

V § 581 Občianskeho zákonníka je vymedzený okruh nezapočítateľných pohľadávok, v ods. 3 cit. ustanovenia je upravená prípustnosť započítania týchto pohľadávok, a to dohodou účastníkov, avšak len za predpokladu, že ide o vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu.

Započítanie nie je prípustné proti:

  • pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, okrem prípadu, ak by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu,
  • pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.

Započítať nemožno:

  • premlčané pohľadávky,
  • pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde,
  • pohľadávky z vkladov,
  • proti splatnej pohľadávke pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.
Príklad č. 1:
Podnikateľ eviduje voči svojmu obchodnému partnerovi pohľadávku (dobropis) vo výške 500 €. Voči tomuto partnerovi eviduje zároveň aj záväzok (faktúru) vo výške 1000 €.

V tomto prípade pri vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov zanikne pohľadávka aj záväzok v sume 500 €, zvyšná suma 500 € ostáva záväzkom a podnikateľ je povinný ju uhradiť.

***

Príklad č. 2:
Podnikateľ eviduje voči svojmu obchodnému partnerovi pohľadávku (dobropis) vo výške 1 500 €. Voči tomuto partnerovi eviduje zároveň aj záväzok (faktúru)

Související dokumenty

Súvisiace články

Daň z príjmov fyzickej osoby
Deň uskutočnenia účtovného prípadu
Zdanenie neuhradených záväzkov
Trestnoprávny kontext vymáhania pohľadávok
Ostatné zmeny v zákone o dani z príjmov vrátane zmien v medzinárodnom zdanení
Daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2019
Daňové dopady neuhradených faktúr
Zmeny zákona o dani z príjmov na základe noviel s účinnosťou postupne od roku 2020 (3. časť)
Mikrodaňovník - právnická osoba v roku 2024 (II.)
Platiť daň z nehnuteľností na rok 2019 je zákonom určená povinnosť (2. časť)
Daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2017
Novela postupov účtovania v PÚ a opatrení k účtovnej závierke podnikateľov
Účtovný odpis premlčanej pohľadávky a daňový výdavok
Tvorba opravných položiek k pohľadávkam
Účtovanie ostatných kapitálových fondov po 1. januári 2018
Zmluva o prevzatí dlhu
Vyradenie sporných a rizikových pohľadávok z účtovníctva z hľadiska dane z príjmov
Vyradenie a postúpenie pohľadávky podnikateľa
Finančný bonus
Účtovanie miezd v podvojnom účtovníctve

Súvisiace otázky a odpovede

Trojzápočet účtovanie účastníkov dohody
Postúpenie nadobudutej pohľadávky z roku 2003
Banková záruka účtovanie
Odpis pohledávky po zastavení exekuce na základě oddlužení konkurzem
Zníženie základného imania
Neprihlásená pohľadávka
Odpis pohľadávky
Účtování daňového odpisu pohledávek
Opravná pložka k pohľadávkam
Odpis (vymazanie) pohľadávky z účovníctva
Vyradenie pohľadávky
Odpis pohľadávky
Účtovanie a daňové aspekty vzniku a úhrady záväzku z ručenia
Zahrnutie opravnej položky do daňových výdavkov
Kúpa pohľadávky a tvorba opravných položiek
Odpis pohľadávok
Zmluvná pokuta ako záväzok a DzPO
Pohľadávky prihlásené do konkurzu
Opravné položky k pohľadávkam
Odpis pohľadávky nezapísanej u reštrukturalizačného správcu