V sociálnom poistení vzniká poistný vzťah na základe právnej skutočnosti, s ktorou zákon o sociálnom poistení spája vznik povinného a dobrovoľného poistenia. V článku autorky sa okrem iného dočítate výšku vymeriavacieho základu, rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca, samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne poistenej osoby, ak majú viacero poistných vzťahov súčasne.
V sociálnom poistení vzniká poistný vzťah na základe právnej skutočnosti, s ktorou zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) spája vznik povinného poistenia a vznik dobrovoľného poistenia.
Poistné vzťahy povinného poistenia vznikajú priamo zo zákona (ex lege) v prípade, ak fyzická osoba nadobudne právne postavenie zamestnanca alebo v prípade, ak fyzická osoba, ktorá má status samostatne zárobkovo činnej osoby, dosiahne v rozhodujúcom období príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti relevantný na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia.
Právne vzťahy dobrovoľného poistenia vznikajú ako prejav vôle fyzickej osoby, ktorá sa dobrovoľne rozhodne vstúpiť do systému sociálneho poistenia a prihlási sa na nemocenské poistenie alebo dôchodkové poistenie alebo na poistenie v nezamestnanosti. V akom rozsahu využije fyzická osoba dobrovoľné poistenie upravené zákonom o sociálnom poistení je subjektívnym právom fyzickej osoby.
Fyzickej osobe môžu vzniknúť súčasne viaceré poistné vzťahy povinného poistenia, respektíve môže vzniknúť poistný vzťah povinného poistenia pri súčasnej existencii poistného vzťahu dobrovoľného poistenia. Pri vzniku viacerých poistných vzťahov sa v praxi často vyskytujú otázky súvisiace s odvodovou povinnosťou, t. j., či sú tieto osoby povinné platiť poistné na sociálne poistenie z každého poistného vzťahu a ak áno, v akej výške, prípadne z akého vymeriavacieho základu.
Ak fyzická osoba vykonáva viacero činností zamestnanca alebo ak zamestnanec súčasne vykonáva aj činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, považuje sa za poistenca podľa § 6 zákona o sociálnom poistení z každého poistného vzťahu. Uvedené platí aj vo vzťahu k fyzickej osobe, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť a súčasne je dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti. V týchto prípadoch je fyzická osoba (poistenec) povinná platiť poistné na sociálne poistenie z každého poistného vzťahu, najviac však z úhrnu jej vymeriavacích základov dosiahnutých v každom poistení, pričom zákon o sociálnom poistení upravuje poradie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti.
Zamestnanec platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie v členení na starobné a invalidné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti.
Povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba platí a odvádza poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie v členení na starobné a invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity.
Dobrovoľne nemocensky poistená osoba platí a odvádza poistné na nemocenské poistenie.
Dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba platí a odvádza poistné na dôchodkové poistenie v členení na starobné a invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity.
Dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti platí a odvádza poistné na poistenie v nezamestnanosti.
Poistné sa platí percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období, pričom jednotlivé sumy poistného sa zaokrúhľujú s účinnosťou od 1. januára 2009 na desať eurocentov nadol.
Vymeriavací základ
Ak je fyzická osoba poistencom z viacerých poistnýc