Organizačná zložka podniku je predmetom úpravy § 7 Obchodného zákonníka. V zmysle tohto ustanovenia platí, že organizačnou zložkou podniku sa rozumie odštepný závod alebo iný organizačný útvar podniku podľa tohto zákona alebo osobitného zákona. Ďalej platí, že odštepný závod je organizačná zložka podniku, ktorá je zapísaná v obchodnom registri, pritom je podstatné, že takáto organizačná zložka nemá právnu subjektivitu. Pri prevádzkovaní odštepného závodu sa používa obchodné meno podnikateľa s dodatkom, že ide o odštepný závod. Postavenie odštepného závodu priznáva Obchodný zákonník aj inej organizačnej zložke, ak zákon ustanovuje, že sa táto zložka samostatne zapisuje do obchodného registra. Najvýznamnejším dôsledkom zriadenia organizačnej zložky vo forme odštepného závodu je to, že jeho vedúci, ktorý je zapísaný do obchodného registra, je splnomocnený za podnikateľa robiť všetky právne úkony týkajúce sa tejto zložky.
Čo je to organizačná zložka
Organizačná zložka podniku je predmetom úpravy § 7 Obchodného zákonníka. V zmysle tohto ustanovenia platí, že organizačnou zložkou podniku sa rozumie odštepný závod alebo iný organizačný útvar podniku podľa tohto zákona alebo osobitného zákona. Ďalej platí, že odštepný závod je organizačná zložka podniku, ktorá je zapísaná v obchodnom registri, pritom je podstatné, že takáto organizačná zložka nemá právnu subjektivitu. Pri prevádzkovaní odštepného závodu sa používa obchodné meno podnikateľa s dodatkom, že ide o odštepný závod. Postavenie odštepného závodu priznáva Obchodný zákonník aj inej organizačnej zložke, ak zákon ustanovuje, že sa táto zložka samostatne zapisuje do obchodného registra. Najvýznamnejším dôsledkom zriadenia organizačnej zložky vo forme odštepného závodu je to, že jeho vedúci, ktorý je zapísaný do obchodného registra, je splnomocnený za podnikateľa robiť všetky právne úkony týkajúce sa tejto zložky.
Osobitnou zákonnou formou členenia podniku v zmysle § 21 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka sú organizačné zložky podnikov zahraničných podnikateľov, prostredníctvom ktorých podnikajú na území Slovenskej republiky. Podnikanie zahraničných osôb upravuje Obchodný zákonník v § 21 až 26. Zahraničné osoby môžu podnikať na území SR za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenské právne subjekty, ak zo zákona nevyplýva niečo iné. Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území SR vzniká ku dňu zápisu podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zložky do obchodného registra v rozsahu predmetu podnikania zapísanom v obchodnom registri.
Povinnosť viesť účtovníctvo v organizačnej zložke
Podľa § 35 Obchodného zákonníka sú podnikatelia povinní viesť účtovníctvo v rozsahu a spôsobom ustanoveným osobitným predpisom, t. j. zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“). Zákon o účtovníctve sa vzťahuje na:
- právnické osoby, ktoré majú sídlo na území SR; podľa § 18 Občianskeho zákonníka právnickými osobami sú:
- združenia fyzických alebo právnických osôb (napr. verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť, družstvo, záujmové združenie právnických osôb, občianske združenie, politická strana a politické hnutie, cirkevné a náboženské združenie, pozemkové spoločenstvo, atď.),
- účelové združenia majetku (napr. nadácie),
- jednotky územnej samosprávy (napr. obec, vyšší územný celok),
- iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon (napr. štátne podniky, štátne peňažné ústavy, rozpočtové a príspevkové organizácie zriaďované ústrednými orgánmi štátnej správy, burzy, obecné podniky zriaďované obcami, právnické osoby zriaďované zákonom, napr. Slovenská televízia, Slovenský rozhlas, Spoločenstvo vlastníkov bytov, Sociálna poisťovňa, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby atď.),
- zahraničné osoby, ak na území SR podnikajú alebo vykonávajú inú činnosť podľa osobitných predpisov; zákon sa pritom odvoláva na § 21 Obchodného zákonníka,
- fyzické osoby, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“).
Všetky tieto osoby, na účely zákona o účtovníctve, sa považujú za účtovnú jednotku.Na základe uvedeného možno konštatovať, že organizačná zložka tuzemskej osoby nie je samostatnou účtovnou jednotkou a nemá povinnosť viesť samostatné účtovníctvo. V prípade organizačnej zložky zahraničnej osoby zriadenej na území SR však povinnosť viesť samostatné účtovníctvo za túto organizačnú zložku v zmysle zákona o účtovníctve vzniká. Pri vykonávaní podnikateľskej činnosti zahraničnej osoby na území SR prostredníctvom organizačnej zložky je nevyhnutné rešpektovať všetky daňové, pracovno-právne, obchodno-záväzkové a iné vzťahy, platné na území SR. Preto pri vedení účtovníctva musí organizačná zložka zahraničnej osoby postupovať podľa predpisov platných pre slovenské podnikateľské subjekty. Obdobné to bude aj v prípade, ak slovenský podnikateľ zriadi organizačnú zložku v zahraničí – musí dodržiavať platné právne predpisy v príslušnom štáte a viesť účtovníctvo za zriadenú organizačnú zložku samostatne v zahraničí.
Účtovníctvo tuzemskej organizačnej zložky zriadenej tuzemskou osobou
V zmysle § 4 ods. 4 zákona o účtovníctve je účtovná jednotka povinná viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku za účtovnú jednotku ako celok. Prípady, v ktorých účtovná jednotka musí viesť za seba a za majetok a záväzky iných osôb, s ktorými nakladá vo vlastnom mene, oddelené samostatné účtovníctvo a zostavovať oddelene účtovnú závierku, môže ustanoviť osobitný predpis, napr. zákon č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. v prípade správcovských spoločností, ktoré zakladajú podielové fondy, ktorých majetok spravujú. Uvedené ustanovenie musí účtovná jednotka dodržať aj v prípadoch, ak má miestne odlúčenú organizačnú zložku, napr. vo forme odštepného závodu zriadeného podľa § 7 Obchodného zákonníka. Účtovná jednotka zostavuje jednu účtovnú závierku, vykazuje jeden výsledok hospodárenia za celý právny subjekt. Pre svoje potreby však môže viesť vnútroorganizačné (vnútropodnikové) účtovníctvo podľa jednotlivých organizačných zložiek, územného členenia alebo dislokovaných pracovísk. To platí aj v prípadoch, ak má účtovná jednotka svoju organizačnú zložku v zahraničí, musí aj jej účtovníctvo, ktoré vedie v zahraničí, zahrnúť do účtovníctva tuzemskej účtovnej jednotky.
Opatrenie MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva (ďalej len „Postupy účtovania v PÚ“) neriešia podrobne obsahovú náplň vnútropodnikového účtovníctva. Stanovujú len jeho zásadné úlohy, ktoré má zabezpečovať pre potreby finančného účtovníctva. Vo vnútropodnikovom účtovníctve záleží na spôsobe jeho zamerania, ktorým môže byť:
- získavanie informácií pre široko zamerané riadenie nákladov a výnosov za podnik ako celok a v rozdelení podľa jednotlivých procesov a činností,
- získavanie informácií pre hodnotenie hospodárnosti a efektívnosti jednotlivých výrobkov, prác a služieb, pričom sa porovnávajú skutočné náklady na jednotlivé výkony s vopred stanovenými nákladmi a prijímajú sa cenové úvahy a rozhodnutia,
- získavanie informácií pre hodnotenie hospodárnosti a efektívnosti v jednotlivých vnútropodnikových útvaroch, pričom tieto informácie sa využívajú za účelom vyjadrenia prínosu týchto útvarov k celopodnikovým výsledkom, k odmeňovaniu zamestnancov jednotlivých útvarov a pod.
Organizácia vnútropodnikového účtovníctva a postupy účtovania sú plne v právomoci účtovnej jednotky.
Vnútropodnikové účtovníctvo možno v súlade s § 6 Postupov účtovania v PÚ organizovať tromi spôsobmi:
- v rámci analytických účtov k finančnému účtovníctvu, pričom sa využijú účty vnútroorganizačné náklady a vnútroorganizačné výnosy, ktoré sa zaradia do účtových skupín 59 – Dane z príjmov a prevodové účty a 69 – Prevodové účty,
- v samostatnom účtovnom okruhu, pre ktorý sa vytvoria účty v rámci voľných účtových tried 8 a 9 (spojovacie účty preukazujúce nadväznosť medzi finančným účtovníctvom a vnútroorganizačným účtovníctvom pri jeho organizácii v samostatnom účtovnom okruhu sa vytvárajú v rámci účtových tried 8 a 9 alebo ich funkciu nahrádza technické spracovanie dát)
- kombináciou postupov podľa bodu 1 a 2.
Obsahovú náplň jednotlivých vytvorených syntetických účtov si určí účtovná jednotka sama, pričom tieto účty vnútropodnikového účtovníctva sa uvádzajú v účtovom rozvrhu účtovnej jednotky.
Účtovanie na analytických účtoch k finančnému účtovníctvu
Vo vnútropodnikovom účtovníctve vedenom v analytickej evidencii finančného účtovníctva sa bežne sledujú náklady a výnosy podľa účtovej triedy hospodárskych stredísk na analytických účtoch účtovej triedy 5 - Náklady a 6 - Výnosy. Jednotlivé syntetické účty z týchto účtových tried sa analyticky členia podľa stredísk. Účty vnútropodnikových nákladov a vnútropodnikových výnosov majú význam pri vykazovaní vnútropodnikových výsledkov hospodárenia, nemajú vplyv na úroveň zisku podniku ako celku a do jeho výpočtu na účte ziskov a strát sa nezahrnujú.
Príklad č. 1:
Podľa výplatných listín boli mzdy jednotlivých organizačných zložiek (ďalej aj „OZ“) nasledovné:
OZ 10 900 000 Sk
OZ 20 180 000 Sk
OZ 30 105 000 Sk
OZ 40 80 000 Sk
Celkom 1 265 000 Sk