Použitie prostriedkov zo sociálneho fondu

Ing. Dušan Dobšovič

Vydáno: 01. 01. 2007 30 minút čítania

Sociálny fond je významným nástrojom realizácie sociálnej politiky každého zamestnávateľa a jedným zo zdrojov jej financovania. Tvorba a čerpanie sociálneho fondu je predmetom úpravy zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v z. n. p.

Sociálny fond (SF) je významným nástrojom realizácie sociálnej politiky každého zamestnávateľa a jedným zo zdrojov jej financovania. Tvorba a čerpanie SF je predmetom úpravy zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v z. n. p. (ďalej len „zákon o SF“).

Tvorba sociálneho fondu

SF tvorí povinne každý zamestnávateľ s bydliskom alebo miestom podnikania, resp. so sídlom v Slovenskej republike bez ohľadu na to, či je fyzickou alebo právnickou osobou, bez ohľadu na počet zamestnancov alebo na právnu formu. Každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá zamestnáva občanov v pracovnom alebo služobnom pomere, je považovaná za zamestnávateľa a riadi sa spomínaným zákonom. V zmysle právnych predpisov platných v súčasnosti týkajúcich sa zamestnávania v podnikateľskej sfére, štátnej službe i verejnej správe sa použijú za zamestnancov na účely zákona o SF zamestnanci:

v pracovnom pomere s uzavretou pracovnou zmluvou podľa ustanovení § 41 a nasl. Zákonníka práce (bez ohľadu na to, či v prípade zamestnancov ide o pracovný pomer na dobu určitú, na dobu neurčitú, na kratší pracovný čas, pracovný pomer domáckeho zamestnanca),
v pracovnom pomere s uzavretou pracovnou zmluvou v zmysle zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v z. n. p. (týka sa zamestnávateľov uvedených v ustanovení § 1 tohto zákona),
v štátnozamestnaneckom pomere vznikajúcom podľa ust. § 14 a nasl. zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe v z. n. p. na základe vymenovania na štátnozamestnanecké miesto písomným rozhodnutím o vymenovaní a zložením sľubu.

Ak u zamestnávateľa plnia jeho úlohy aj občania vykonávajúci vedľajšiu činnosť na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ich odmeny sa nezapočítavajú do základu na určenie povinného prídelu prostriedkov do SF. Rovnako je to aj v prípade odmien na základe zmlúv o vytvorení diela podľa zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom v z. n. p. (autorský zákon), odmien poskytovaných externým členom predstavenstva a dozorných rád spoločnosti a podobne. Ak by zamestnávateľ zamestnával len osoby na základe uvedených dohôd alebo zmlúv, povinný SF, ktorého tvorba je daňovo uznaným nákladom, nevytvára.

Fond sa tvorí ako úhrn povinného prídelu podľa § 3 ods. 1 písm. a) a b) zákona o SF a nepovinného prídelu podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona o SF. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že prídel podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o SF nie je síce priamo v ustanovení označený ako povinný, no táto povinnosť nepriamo vyplýva z § 5 a § 7 ods. 3 písm. a) zákona o SF.

Povinný prídel
Ustanovenie § 3 ods. 1 písm. a) zákona o SF vymedzuje povinný prídel minimálnou výškou 0,6 % a maximálne možnou výškou 1 % zo základu, ktorým je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za bežný rok, z ktorých sa zisťuje priemerný zárobok na pracovnoprávne účely podľa § 134 a § 135 Zákonníka práce (ďalej len „základ“). Treba si uvedomiť, čo sa považuje za mzdu, resp. plat a v danej súvislosti je potrebné vychádzať z príslušných ustanovení spomínaných pracovnoprávnych predpisov, príp. ďalších predpisov upravujúcich platové pomery starostov obcí a primátorov miest, predsedov samosprávnych krajov, niektorých ústavných činiteľov a pod. Napríklad podľa § 118 Zákonníka práce sa považuje za mzdu peňažné plnenie alebo plnenie nepeňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnancom za prácu. Za mzdu sa nepovažuje náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo SF, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, náhrada za pracovnú pohotovosť ani iné plnenia poskytované zamestnancom zo zisku po zdanení.

Tvorba fondu u zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, aj v prípade neúspešnosti podnikania a vykazovania straty je ustanovená povinným prídelom vo výške 0,6 % z objemu hrubých miezd vyplatených za bežný rok. Ak takýto zamestnávateľ dosiahne v určitom roku zisk a súčasne má za tento rok vysporiadané všetky svoje daňové a odvodové povinnosti voči štátnemu rozpočtu, voči všetkým zdravotným poisťovniam, Sociálnej poisťovni a voči Fondu zamestnanosti SR, môže v nasledujúcom roku tvoriť SF až 1 % prídelom. Musí však ísť o zamestnávateľa, u ktorého je uzavretá kolektívna zmluva a príslušný rozsah tohto prídelu je v nej určený. Ak by sa na zvýšenej 1 % tvorbe SF dohodli zmluvné strany v kolektívnej zmluve bez toho, aby boli splnené podmienky dosiahnutia zisku a splnenia daňových a odvodových povinností, táto dohoda podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v z. n. p. je neplatná, pretože je v rozpore s § 3 ods. 2 zákona o SF.

U zamestnávateľov, kde nepôsobí odborová organizácia, alebo kde nedôjde k uzavretiu kolektívnej zmluvy s dohodnutím rozsahu zvýšeného prídelu do SF, nemôže byť uplatnený pre zamestnancov výhodnejší, zvýšený 1 % prídel.

U zamestnávateľov, ktorých predmet činnosti nie je zameraný na dosiahnutie zisku, SF sa tvorí povinne vo výške 0,6 %, prípadne vo výške 1 %z objemu skutočne vyplatených miezd alebo platov, ak zvýšený prídel do SF umožňuje rozpočet (pozri § 3 ods. 3 zákona o SF) Neznamená to, že ak zamestnávateľ usúdi, že jeho rozpočet mu neumožňuje tvorbu fondu, nemusí ho tvoriť vôbec. Iba o prídele nad 0,6 % môže rozhodovať zamestnávateľ v rámci možností svojho rozpočtu. Zákon tu na roz