Hlavným cieľom finančného prenájmu je prefinancovanie celej alebo podstatnej časti obstarávacích nákladov počas trvania nájmu pri súčasnom ekonomickom využívaní predmetu nájmu nájomcom, pričom nájomný vzťah sa končí prevodom právneho vlastníctva k predmetu prenájmu z prenajímateľa na nájomcu. To znamená, že finančným prenájmom sa obstaráva predmet prenájmu nie zo zisku po zdanení, ale na ťarchu nákladov nájomcu pri súčasnom používaní a odpisovaní tohto majetku nájomcom.
Finančný prenájom je dlhodobý nájomný vzťah založený na oddelení právneho a ekonomického vlastníctva prenajatého predmetu:
- prenajímateľ (lízingová spoločnosť) je právnym vlastníkom majetku počas celej doby trvania finančného prenájmu až do zaplatenia poslednej splátky,
- nájomca (obstarávateľ) je ekonomickým vlastníkom majetku, t. j. používa (berie ekonomické úžitky) ako vlastník vo výrobnom procese.
Hlavným cieľom finančného prenájmu je prefinancovanie celej alebo podstatnej časti obstarávacích nákladov počas trvania nájmu pri súčasnom ekonomickom využívaní predmetu nájmu nájomcom, pričom nájomný vzťah sa končí prevodom právneho vlastníctva k predmetu prenájmu z prenajímateľa na nájomcu. To znamená, že finančným prenájmom sa obstaráva predmet prenájmu nie zo zisku po zdanení, ale na ťarchu nákladov nájomcu pri súčasnom používaní a odpisovaní tohto majetku nájomcom.
Obchodný zákonník ani Občiansky zákonník nedefinuje finančný lízing a nestanovuje podmienky uzatvárania zmluvy o finančnom prenájme, ale pri uzatváraní zmluvy sa vychádza z konkrétneho typu nájomnej zmluvy (podľa toho, čo je predmetom prenájmu – či nehnuteľná vec alebo hnuteľná vec, prípadne dopravný prostriedok). Pod lízingovou zmluvou, resp. zmluvou o finančnom prenájme je potrebné rozumieť kombináciu dvoch základných zmlúv – nájomnej zmluvy (podľa § 663 až § 723 Občianskeho zákonníka) a zmluvy o kúpe prenajatej veci.
Konštrukcia lízingovej zmluvy vychádza teda z typu zmluvy o kúpe prenajatej veci, ktorú upravuje Obchodný zákonník ustanoveniami § 489 až § 496. Zmluvou o kúpe prenajatej veci podľa § 489 Obchodného zákonníka zmluvné strany si dohodnú v nájomnej zmluve alebo po jej uzavretí, že nájomca je oprávnený kúpiť prenajatú vec alebo prenajatý súbor vecí počas platnosti nájomnej zmluvy alebo po jej zániku. Predmetom zmluvy o kúpe prenajatej veci môže by vec hnuteľná aj nehnuteľná. Základným znakom zmluvy o kúpe prenajatej veci je prevod vlastníckeho práva k veci hnuteľnej alebo nehnuteľnej, ktorá bola predmetom nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcim (prenajímateľom) a kupujúcim (nájomcom). Podstatnou časťou zmluvy, ktorá musí byť v písomnej forme, je:
- určenie zmluvných strán predávajúci – prenajímateľ a kupujúci – nájomca,
- určenie veci; vec alebo súbor vecí bude určený jednotlivo, pretože ide o predmet nájomnej zmluvy,
- určenie, či ku kúpe dôjde počas trvania nájomnej zmluvy alebo až po jej skončení.
Ak nájomca je podľa zmluvy oprávnený na kúpu prenajatej veci, musí vôľu kúpiť prenajatú vec bez zbytočného odkladu písomne oznámiť prenajímateľovi, inak právo na kúpu zaniká (pozri § 491 Obchodného zákonníka). Doručenie písomného rozhodnutia nájomcu kúpiť prenajatú vec zakladá vznik kúpnej zmluvy, ktorá takto vzniká jednostranným prejavom vôle nájomcu. Vznikom kúpnej zmluvy (§ 492 Obchodného zákonníka) prechádza na kupujúceho vlastnícke právo k hnuteľnej veci. Vlastnícke právo k nehnuteľnej veci kupujúci nadobúda až vkladom do katastra nehnuteľností.
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) účinný od 1. januára 2004 priniesol výrazné zmeny do poňatia finančného prenájmu, pričom finančný prenájom upravuje len na strane nájomcu. Právo odpisovania predmetu finančného prenájmu počas doby nájmu prenáša na nájomcu. Podľa § 24 ods. 1 ZDP hmotný majetok odpisuje aj daňovník, ktorý nemá k tomuto majetku vlastnícke právo alebo právo správy, ak účtuje alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP o majetku prenajatom formou finančného prenájmu. Ide o zosúladenie s účtovnými predpismi, ktoré na základe zásady ekonomického úžitku stanovujú povinnosť účtovať o majetku a odpisovať majetok tej účtovnej jednotke, ktorá majetok ekonomicky využíva. Nájomca teda prenajatý majetok, ak ho využíva na zabezpečenie svojich zdaniteľných príjmov, bude odpisovať aj daňovo. Súčasne si nájomca v daňových výdavkoch počas doby nájmu môže uplatniť aj úrok v súlade so splátkovým kalendárom zaúčtovaným v účtovníctve .
Príklad č. 1:
Od 1. 1. 2006 živnostník prerušil podnikanie (do 30. 9. 2006). Ako má postupovať po obnove živnosti s lízingom, ktorý trval aj počas pozastavenia živnosti a splátky sa platili?
Ak daňovník obnovil podnikanie od 1. 10. 2006 a lízing naďalej trval, do daňových výdavkov za rok 2006 si môže uplatniť pomernú časť zaplateného nájomného pripadajúce na obdobie od 1. 10. 2006 do skončenia lízingu. Lízingové splátky platené v období pozastavenia živnosti daňovník si nemôže zahrnúť do daňových výdavkov, pretože predmet lízingu v tom čase nevyužíval na podnikanie a nie je tak splnená podmienka daňovej uznateľnosti výdavku [§ 2 písm. i) ZDP].
***
ZDP pod finančným prenájmom rozumie podľa § 2 písm. s) obstaranie hmotného majetku na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, pri ktorom cena, za ktorú vlastnícke právo prechádza k prenajatému majetku z prenajímateľa na nájomcu, je súčasťou celkovej sumy dohodnutých platieb, ak:
- vlastnícke právo bez zbytočného odkladu po skončení nájmu má podľa zmluvy prejsť na nájomcu a
- doba trvania nájmu je najmenej 60 % z doby odpisovania podľa § 26 ods. 1 ZDP a nie menej ako tri roky, alebo ak je predmetom nájmu pozemok, doba trvania nájmu pozemku je najmenej 60 % z doby odpisovania hmotného majetku zaradeného do odpisovej skupiny 4, pričom pri postúpení nájomnej zmluvy bez zmeny podmienok na nového nájomcu táto podmienka platí na nájomnú zmluvu ako celok.
Definícia finančného prenájmu bola po prvýkrát zapracovaná do ZDP od 1. 1. 2004 v § 2 písm. s) ZDP a následne upravená zákonom č. 659/2004 Z. z. a zákonom č. 534/2005 Z. z. Definícia stanovuje tieto základné podmienky: