Základom dane na účely dane z pridanej hodnoty je pri dodaní tovaru a služby všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od svojho odberateľa – príjemcu plnenia alebo od inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Protihodnotou za plnenie sa rozumie odplata, ktorá nemusí byť vždy platená v peniazoch, ale môže ísť aj o platenie inou formou, napr. v naturáliách, ktorú vždy možno vyjadriť v peniazoch.
Protihodnota – odplata, ktorú dodávateľ má prijať alebo prijal za dodaný tovar alebo službu, teda obsahuje aj sumu dane a pri určení základu dane, z ktorého sa daň vypočítava, sa odplata zníži o sumu dane. Uvedené platí na základe ustanovenia § 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“).
Ak je medzi zmluvnými stranami dohodnutá cena bez DPH a dodanie podlieha zdaneniu, základom dane je cena bez DPH, pričom daň sa vypočíta podľa vzorca, v čitateli ktorého je cena bez DPH vynásobená príslušnou sadzbou dane a v menovateli číslo 100.
V podstate rovnaký spôsob sa aplikuje aj v prípadoch dodania tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku, pri ktorých má povinnosť platiť daň príjemca plnenia podľa § 69 zákona o DPH.
Základom dane je v takýchto prípadoch dohodnutá protihodnota, ktorá neobsahuje DPH z dôvodu, že dodávateľ nie je povinný uplatniť a odviesť daň.
Ak požadovaná odplata má byť bez DPH, napr. v prípade, že ide o oslobodenú transakciu, základ dane sa rovná dohodnutej protihodnote. Ak podmienky pre oslobodenie od dane nie sú splnené a dodanie má podliehať zdaneniu, základom dane je odplata, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať, znížená o daň.
Do základu dane sa zahŕňa aj:
a) dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby,
Dotácia alebo príspevok k cene tovaru alebo služby je súčasťou základu dane len vtedy, ak je platený inou osobu ako samotným dodávateľom tovaru alebo služby.
Pri stravovacích službách poskytnutých zamestnávateľom – platiteľom dane svojim zamestnancom nevchádza do základu dane príspevok zamestnávateľa platený zamestnancom, ktorý si môže dať zamestnávateľ do výdavkov (nákladov) na účely dane z príjmov, alebo príspevok poskytnutý zo sociálneho fondu pri poskytnutí stravovacej služby.
♦ Príklad č. 1:
Spoločnosť X, platiteľ dane, prevádzkuje jedáleň, v ktorej poskytuje závodné stravovanie svojim zamestnancom. Cena jedného hlavného jedla predstavuje 4,00 eurá bez DPH. Spoločnosť ako výdavok podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) uplatňuje príspevok vo výške 55 % z ceny jedla, t. j. 2,20 eura, a zo sociálneho fondu vo výške 0,30 eura.
Základom dane pri poskytovaní stravovania zamestnancom je suma 1,50 eura (4,00 – 2,20 – 0,30) bez DPH. V danom prípade spoločnosť X uplatní sadzbu dane 20 % na sumu 1,50 eura. Zamestnanec zaplatí za jedno jedlo sumu 1,80 eura, v tom základ dane 1,50 eura a daň 0,30 eura (1,50 x 20) : 100.
b) iné dane, clá a poplatky vzťahujúce sa na tovar alebo službu; napríklad do základu dane vchádza aj spotrebná daň, ak ide o dodanie tovaru, ktorý podlieha spotrebnej dani,
Na to, aby dane, clá a poplatky mohli byť zahrnuté do základu dane, aj keď samy osebe nepredstavujú pridanú hodnotu a nie sú ekonomickou protihodnotou za dodanie tovaru alebo služby, musia sa priamo vzťahovať na toto dodanie.
Treba skúmať, kto sú osoby povinné platiť dane, clá a poplatky, či sú to poskytovatelia zdaniteľných plnení alebo ich príjemcovia