Nová legislatívna úprava v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) účinná od 1. 1. 2014 zavádza nový spôsob uplatňovania odpočtu daňovej straty. Daňovú stratu bude možné odpočítať od základu dane počas najviac štyroch po sebe nasledujúcich zdaňovacích období. Zároveň sa zmenili aj pravidlá, keď sa z odpočtu daňovej straty v ľubovoľnej výške v príslušnom zdaňovacom období prechádza na rovnomernú výšku v každom zdaňovacom období. Táto zmena je jednou z tých zmien v ZDP, ktorá má za úlohu zúžiť možnosti daňovníka optimalizovať daňovú povinnosť.
Účtovná a daňová strata
ZDP umožňuje v § 30 odpočítať vykázanú daňovú stratu v príslušnom zdaňovacom období od základu dane v bezprostredne nasledujúcich zdaňovacích obdobiach. Daňovú stratu je potrebné odlíšiť od účtovnej straty.
Výsledok hospodárenia(zisk alebo strata) sa v podvojnom účtovníctve zistí ako rozdiel výnosov účtovaných na účtoch účtovej triedy 6 – Výnosy a nákladov účtovaných na účtoch účtovej triedy 5 – Náklady okrem účtov 591, 592, 593, 594, 595 a účtov vnútroorganizačných výnosov a vnútroorganizačných nákladov. V prípade záporného rozdielu (výnosy sú nižšie ako náklady) ide o účtovnú stratu. V jednoduchom účtovníctve sa účtovná strata zistí ako záporný rozdiel medzi príjmami a výdavkami.
Daňová strata je definovaná v § 2 písm. k) ZDP a treba ňou rozumieť rozdiel, o ktorý daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období. Daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka [§ 2 písm. i) ZDP]. Zdaniteľným príjmom je príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane oslobodený podľa ZDP ani medzinárodnej zmluvy [§ 2 písm. h) ZDP].
Pri zisťovaní daňovej straty sa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia (zisk alebo strata), u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva z rozdielu medzi príjmami a výdavkami. Na zistenie daňovej straty, rovnako ako na zistenie základu dane, platia ustanovenia § 17 až § 29 ZDP. Daňová strata za zdaňovacie obdobie sa zisťuje v daňovom priznaní, a to úpravou výsledku hospodárenia alebo rozdielu medzi príjmami a výdavkami o položky zvyšujúce alebo znižujúce výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami. Podľa § 17 ods. 2 ZDP ide o sumy, ktoré:
- nemožno podľa ZDP zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške,
- nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa ZDP sú zahrňované do základu dane,
- sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa ZDP sa nezahrnú do základu dane.
♦ Príklad č. 1:
Akciová spoločnosť vykázala k poslednému dňu účtovného (zdaňovacieho) obdobia výsledok hospodárenia pred zdanením – stratu vo výške 20 000 €.
V daňovom priznaní za toto zdaňovacie uviedla:
|
Text |
Suma v € |
|---|---|
|
Riadok 100 – strata |
–20 000 |
|
Riadok 200 – položky zvyšujúce riadok 100 |
80 000 |
|
Riadok 300 – položky znižujúce riadok 100 |
65 000 |
|
Riadok 310 (riadok 100 + riadok 200 – riadok 300) = daňová strata |
–5 000 |
|
Riadok 330 úhrn vyňatých príjmov (základov dane alebo daňových strát) zo zahraničia |
– |
|
Riadok 400 (310 – 330) = daňová strata na odpočet |
–5 000 |
* * *
Čo už neplatí
Do konca roka 2013 sa daňové straty vykázané pred 1. 1. 2010 umorovali päť rokov a daňové straty vykázané po 31. 12. 2009 sa umorovali sedem rokov, pričom výšku odpočtu si určoval sám daňovník. To mu umožňovalo variabilne narábať so stratou a tak si znižovať daňový základ a daň podľa toho, ako sa mu v podnikaní darilo. Mohol ju odpočítať jednorazovo alebo postupne v akejkoľvek výške a v ktoromkoľvek z týchto piatich, resp. siedmich zdaňovacích období, čiže mohol kombinovať odpočet daňovej straty v závislosti od vykázaného daňového základu. Ak daňovník neuplatnil odpočet daňovej straty v jednom zdaňovacom období, možnosť jej odpočtu sa prenášala do nasledujúceho zdaňovacieho obdobia. Stratu odpisoval počas najviac piatich, resp. siedmich po sebe nasledujúcich zdaňovacích období počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto strata vykázaná.
♦ Príklad č. 2:
Ako daňovník odpočítava daňovú stratu pri podávaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie, ktorým je kalendárny rok 2013?
Pri umorovaní (odpočte) daňovej straty v daňovom priznaní za rok 2013 treba vychádzať z prechodného ustanovenia §