Daň z nehnuteľností

V prípade posúdenia zdanenia príjmov z predaja nehnuteľností, ale aj predaja hnuteľných vecí je potrebné rozlíšiť, či predávané nehnuteľnosti a hnuteľné veci sú v čase ich predaja zaradené v obchodnom majetku daňovníka fyzickej osoby, o ktorom by táto účtovala alebo viedla daňovú evidenciu pri dosahovaní príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo je o nich účtované alebo vedená evidencia ako o obchodnom majetku pri príjmoch z prenájmu alebo z použitia diela alebo umeleckého výkonu resp. ich predáva až v čase ich vyradenia z tohto obchodného majetku resp. nikdy v jeho obchodnom majetku ani neboli zahrnuté.

V našej obci vlastnia rodinný dom manželia z Ukrajiny, kde manžel má pobytový preukaz a manželka spolu s dvoma deťmi majú potvrdenie o udelení/predlžení tolerovaného pobytu na území SR (Dočasné útočisko). Chcem sa spýtať, či môže obce takýmto občanom vyrubiť daň z nehnuteľnosti za rodinný dom, ktorý v obci vlastnia a poplatok za odpad? 

Ako vypočítam z LV výmeru garáže, ktorá je ako nebytový priestor v bytovom dome. Na LV je druh nebytový priestor č. 2- garáž a spoluvlastnícky podiel je 2294/58505.

Obec vydala rozhodnutie, ktorým daňovníkovi vyrubila daň z nehnuteľnosti. V ňom je vyrubená daň aj za užívanie hnojiska. Táto daň bola vyrubená so súhlasom daňovníka, ktorý hnojisko aj dlhodobo užíva, ale nie je jeho vlastníkom. Túto daň aj zaplatil. Lenže k 31.01.2024 podal priznanie k dani z nehnuteľnosti nový daňový subjekt, kde toto hnojisko uvádza ako vlastník, čiže daň chce zaplatiť. Zároveň daňový subjekt, ktorý hnojisko užíva a aj daň za neho zaplatil, podal 12.02.2024 čiastkové daňové priznanie, kde uviedol nové vlastníctvo stavby, za ktoré mu daň v rozhodnutí nebola vyrubená. Ako v takomto prípade má obec postupovať? Má zrušiť staré rozhodnutie a vydať nové, kde budú zohľadnené už nové skutočnosti? A čo s nedoplatkom alebo z preplatkom?

Zaplatiť dane platobnou kartou umožnila Finančná správa SR už v minulom roku. Online úhrada správnych poplatkov a 15 druhov daní priamo pri realizácii spoplatneného úkonu cez portál finančnej správy (PFS) daňovým subjektom uľahčí a zjednoduší platby aj tento rok.

Kolaudácia nehnuteľnosti bola vykonaná dňa 22. decembra 2022, kolaudačné rozhodnutie k danej nehnuteľnosti bolo právoplatné 2. januára 2023. Ku ktorému dátumu sa vypočítava daň, k 1. januáru 2023, keď bola nehnuteľnosť skolaudovaná alebo sa berie právoplatnosť rozhodnutia, teda k 1. januáru 2023 sa ešte zdaňuje ako stavebný pozemok?

Dňom 1. 4. 2022 zo štátneho podniku prešli lesné pozemky pod národný park delimitáciou. Štátny podnik po zaplatení dane z nehnuteľnosti žiada obec o vrátenie pomernej časti zaplatenej dane z nehnuteľnosti z dôvodu prechodu pozemkov na národný park. Domnievam sa, že daň z nehnuteľnosti za vyrubuje podľa stavu k 1. 1. a že na zmeny, ktoré nastanú v priebehu roka sa neprihliada. Rozdiel je pri nadobudnutí nehnuteľnosti dražbou alebo dedičským konaním. Je obec povinná vrátiť pomernú časť zaplatenej dane z nehnuteľnosti? 

Daňovník požiadal o splácanie dane z nehnuteľnosti - vyrubená daň je 178,42 €. Daňovník poslal žiadosť o splátkový kalendár, kde uviedol splátky vo výške 20,00 € mesačne. Chcem sa opýtať či môžeme/musíme pohľadávku zabezpečiť záložným právom na katastri a ako je to s úrokmi z omeškania?

Povolenie daňovej úľavy predstavuje právny inštitút daňového konania, prostredníctvom ktorého príslušný správca dane môže znížiť výšku daňovej povinnosti u daňového subjektu. Ide pritom o oprávnenie správcu dane povoliť takúto úľavu na dani v konkrétnom prípade. Predmetom tohto článku preto bude uvedenie jednotlivých obsahových náležitostí žiadosti daňového subjektu o daňovú úľavu. Taktiež bude venovaná pozornosť aj otázke rozhodnutia, ktorým správca dane povolí daňovú úľavu na dani u daňového subjektu. Uvedené budú prípady, keď správca dane nemôže povoliť úľavu na dani, pretože takýto postup neumožňuje právna úprava. Pritom daňový subjekt nemá právny nárok na povolenie úľavy na dani, a to ani vtedy, keď splní podmienky ustanovené platnou právnou úpravou.  

Z miestnych daní je dôležitým príjmom obcí najmä daň z nehnuteľností, o zavedení ktorej na konkrétne zdaňovacie obdobie rozhoduje príslušná obec. Túto rozhodovaciu právomoc obciam zaviesť, vyrubovať a vyberať daň z nehnuteľnosti ustanovil zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. (ďalej len „zákon o miestnych daniach“). Ak obec podľa § 98 zákona o miestnych daniach všeobecne záväzným nariadením zaviedla na rok 2021 daň z nehnuteľnosti, alebo ak k všeobecne záväznému nariadeniu o dani z nehnuteľností platnému na rok 2020 vydala dodatok, že nariadenie platí aj na rok 2021, je povinná na rok 2021 v rámci vyrubovacieho konania každej fyzickej osobe ako aj právnickej osobe, ktorá je daňovníkom dane z nehnuteľností vyrubiť daň z nehnuteľností rozhodnutím. Daň z nehnuteľností sa vyrubuje v takej výške, aké sadzby dane z pozemkov, sadzby dane zo stavieb a sadzby dane z bytov konkrétna obec určila vo všeobecne záväznom nariadení platnom na rok 2021, ktoré oproti sadzbám dane z nehnuteľnosti, ktorými vyrubovala daň z nehnuteľností za predchádzajúce zdaňovacie obdobia môžu byť vyššie, ale aj nižšie.

Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom (podľa § 119 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. – ďalej len „Občiansky zákonník“), a na účely zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej len „zákon o miestnych daniach“) aj byty a nebytové priestory v bytových domoch, ktoré sa zdaňujú daňou z bytov.

Podľa § 103 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. (ďalej len „zákon o miestnych daniach“) obec mohla všeobecne záväzným nariadením zaviesť miestnu daň z nehnuteľností s účinnosťou od 1. januára 2020.

Najvýznamnejším zdrojom príjmov obce z oblasti miestnych daní je daň z nehnuteľností. Od účinnosti zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. (ďalej len „zákon o miestnych daniach“) sa táto daň priznáva, vyrubuje, platí a vyberá len vtedy, ak ju správca dane zaviedol všeobecne záväzným nariadením platným k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia.

Občania obce dlhodobo preukázateľne užívajú obecné pozemky (majú ich ohradené, využívajú ich ako záhrady), ktoré sa nachádzajú za ich nehnuteľnosťami. Obec vyrubuje týmto občanom daň z nehnuteľností (pozemkov). Občania teraz namietajú, že obec im neoprávnene vyrubuje daň (a tým sa na nich obohacuje). Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 582/2004 Z. z. daňovníkom je aj osoba, ktorá pozemok skutočne užíva. Je teda tento postup obce zákonný?

Daň z nehnuteľností môže obec na rok 2019 ukladať a vyrubiť, ak je správcom dane zavedená všeobecne záväzným nariadením platným k 1. januáru 2019. Keďže táto majetková daň je podstatnou položkou príjmovej základne obce, daň z nehnuteľností obce zavádzajú každoročne. V druhej časti článku sa čitatelia okrem iného dozvedia viac o spôsobe platenia dane, započítaní a vysporiadaní nedoplatkov, prípadne o sankciách pri nesplnení podmienok zákona.

Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami, pričom základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. Keďže obci možno ukladať povinnosti a obmedzenie len zákonom alebo na základe medzinárodnej zmluvy, zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. (ďalej len „zákon o miestnych daniach“) daniach umožnil obciam zvýšiť ich príjmovú základňu zavedením, platením a vyberaním tých miestnych daní, ktoré sa obec na svojom území rozhodne zaviesť. Druhy miestnych daní určuje ustanovenie § 2 ods. 1 zákona o miestnych daniach, ku ktorým patrí aj daň z nehnuteľností.

S účasťou miestnych daní, ktoré môžu obce ukladať podľa zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. (ďalej len „zákon o miestnych daniach“) je aj daň z nehnuteľnosti. Predpokladom jej vybratia je zavedenie tejto dane všeobecne záväzným nariadením, v ktorom obec podľa svojich miestnych podmienok určuje podmienky vyberania a upravuje len tie skutočnosti, na ktoré je zákonom o miestnych daniach splnomocnená.

Poručiteľka, ktorá v októbri 2017 zomrela, závetom zanechala nehnuteľnosť (byt) synovcovi. V uznesení o dedičskom konaní bola stanovená hodnota zdedenej nehnuteľnosti na 67 000 €. Poručiteľka vlastnila byt 10 rokov. Otázka znie: Synovec chce predať zdedenú nehnuteľnosť za cenu 67 000 €. Predajná cena - 67 000 € bude zdaniteľným príjmom, nakoľko synovec tento zdedený byt nemal vo vlastníctve viac ako 5 rokov. Je možné pri výpočte dane z príjmu ako výdavok pri predaji nehnuteľnosti použiť cenu určenú v dedičskom konaní?

Firma predala v 1/2017 budovu, vklad budovy bol povolený 6. 3. 2017. Na základe toho, že k 1. 1. 2017 sme boli ešte vlastníci budovy, sme dostali výmer na daň z nehnuteľnosti na rok 2017 na danú budovu. Po dohode s kupujúcim sme refakturovali časť dane z nehnuteľnosti kupujúcemu. Má sa daná daň z nehnuteľnosti refakturovať s DPH alebo bez DPH?

Obec daňovníkovi vyrubila daň z nehnuteľností na rok 2015 riadne rozhodnutím. Daňovník rozhodnutie prevzal bez odvolania. Rozhodnutie riadne prevzal dňa 11. 9. 2015 a až dňa 26. 2. 2016 zaplatil časť vyrubenej dane. Po zaslaní druhej výzvy na zaplatenie daňového nedoplatku, daňovník podal podnet na okresnú prokuratúru s návrhom na podanie protestu proti VZN obce ako aj proti rozhodnutiu na zaplatenie dane. Prokuratúra listom v mesiaci október 2016 nás upozornila, resp. vydala protest, že časť VZN nie je v súlade so zákonom. Vo VZN v časti obce bola zvýšená sadzba dane o 5-násobok základnej sadzby, avšak časť netvorí ucelený pozemok, na tento rozpor so zákonom - § 17a zákona č. 582/2004 Z. z. - nás upozorňuje prokuratúra. Nás by zaujímalo, či na celý prípad nemá vplyv, že daňovník sa neodvolal v stanovenej lehote proti vydanému rozhodnutiu na zaplatenie dane? Poznamenávame, že obec každoročne prijíma a vydáva VZN na ďalší rok, resp. na ďalšie zdaňovacie obdobie. V prípade, keď daňovník podal podnet na prokuratúru, už VZN na rok 2015 bolo neplatné, nakoľko po vydaní nového VZN na rok 2016 toto bolo zrušené. Chceli by sme vedie, aký je postup obce pri riešení prípadu. Môže obec argumentovať s tým, že daňovník sa neodvolal proti rozhodnutiu o zaplatenie dane, rozhodnutie tým bolo prijaté a akceptovateľné?