Dodanie služby

Spoločnosť predáva sáčky (nemá e-shop). Niektoré rozváža vlastným autom, iné zasiela kuriérom. Pri zasielaní kuriérom, dostane od neho doklad o prevzatí tovaru. Na faktúre spoločnosť uvádza ako dátum dodania, deň keď kuriér prevezme tovar. Je tento postup správny? (Dátum prevzatia tovaru zákazníkom nemá odkiaľ zistiť.)

Zahraničná spoločnosť realizovala stavebné práce na Slovensku ešte v roku 2022, odberateľom prác bola tiež zahraničná spoločnosť, ktorá je registrovaná na Slovensku podľa § 5 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH"). Zhotoviteľ vyhotovil faktúru nesprávne s prenesením daňovej povinnosti na príjemcu služby, pretože nie sú splnené podmienky uvedené v ustanovení § 69 ods. 2 zákona o DPH, lebo príjemca služby nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania ani prevádzkareň. Zhotoviteľ plánuje vybaviť oneskorenú registráciu za platiteľa DPH a po registrácii vystaviť opravnú faktúru podľa § 71 ods. 2 zákona o DPH s aktuálnym dátumom vystavenia a pôvodným dátumom dodania. Môže vystaviť zhotoviteľ opravnú faktúru s prenesením daňovej povinnosti na príjemcu služby podľa § 69 ods. 12 písm. j) s uvedením svojho nového IČ DPH aj za obdobie, v ktorom mala byť platiteľom dane? V tomto prípade by daňové priznanie za mimoriadne obdobie neobsahovalo žiadne údaje a zahraničná osoba nie je povinná podať kontrolný výkaz za toto obdobie. Je náš predpoklad a uvedený postup správny? Uvedie odberateľ opravnú faktúru v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa vyhotovil doklad o oprave podľa § 25 ods. 3 zákona o DPH, alebo podá dodatočné daňové priznanie za obdobie podľa pôvodného dátumu dodania služby?

V súčasnej dobe rýchlo sa meniacej legislatívy, predpisov a trendov v podnikateľskej praxi je potrebné neustále dopĺňanie vedomostí, informácií alebo aj kvalifikácie. Uvedené sa netýka len zamestnancov, ale v mnohých prípadoch aj samotných podnikateľov - fyzických osôb. Problematika vzdelávania podnikateľov však nie je obsiahnutá v žiadnom platnom právnom predpise.

Základom dane na účely dane z pridanej hodnoty (DPH) je pri dodaní tovaru a služby všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od svojho odberateľa - príjemcu plnenia alebo od inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň.

Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH"), platný v Slovenskej republike, aktuálne upravuje základnú sadzbu DPH na tovary a služby vo výške 20 % zo základu dane. Ďalej upravuje, že na týmto zákonom taxatívne vymedzené tovary a služby, sa uplatňuje znížená sadzba dane. Zákon o DPH aktuálne definuje dve znížené sadzby dane, a to 5 % a 10 % zo základu dane.

Samotná povinnosť ako aj podmienky a pravidlá podávania súhrnného výkazu sú predmetom ustanovenia § 80 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH"). Súhrnný výkaz v podstate predstavuje zákonom ustanovený prostriedok, prostredníctvom ktorého dochádza k výmene potrebných informácií medzi členskými štátmi, čím sa vytvárajú predpoklady na to, aby daňová správa členského štátu, v ktorom je daň z pridanej hodnoty splatná, mala k dispozícii nevyhnutné informácie o dodaniach tovaru v rámci spoločenstva.

Spoločnosť, ktorá je mesačný platiteľ DPH v zdaňovacom období roka 2023 evidovala záväzky po splatnosti, pri ktorých uplynulo 100 dní odo dňa splatnosti záväzku. V príslušných zdaňovacích obdobiach uplatnila § 53b ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH") a vrátila odpočítanú DPH daňovému úradu. S cieľom zmierlivého vyriešenia nárokov veriteľa uzatvoril dlžník písomne s veriteľom uznanie záväzku a dohodu o jeho zaplatení podľa § 323 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p.

Slovenská s. r. o., platiteľ DPH na Slovensku vykoná betonárske práce na nehnuteľnosti v Nemecku. Dodáva teda služby podľa § 16 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH"). Daň je teda splatná tam, kde sa nachádza nehnuteľnosť. Tieto služby fakturuje inej slovenskej s. r. o., ktorá je tiež platiteľom DPH na Slovensku. Ani jedna z firiem nie je platiteľom DPH v Nemecku. Má byť takáto faktúra vystavená bez slovenskej DPH a s poznámkou, že ide o služby podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH? Alebo má byť v takejto faktúre uvedená aj poznámka "prenesenie daňovej povinnosti"? Je v kompetencii slovenského daňového úradu riešiť, či takáto DPH bola v Nemecku odvedená, respektíve, či sa tam jeden zo subjektov pri takomto obchode registroval za platiteľa DPH?

Vychádzajúc z ustanovenia § 64a zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH") platí, že na miesto dodania služby, vznik daňovej povinnosti, základ dane, opravu základu dane, prepočet cudzej meny na eurá, odpočítanie dane, pomerné odpočítanie dane, opravu odpočítanej dane, obsah faktúry, zdaňovacie obdobie, splatnosť dane a postup pri úprave odpočítanej dane sa vzťahujú § 15, § 19, § 22, § 25, § 26, § 49, § 50, § 53, § 55, § 74, § 77, § 78 a príloha č. 1 zákona o DPH, ak ustanovenia § 65 až § 68d spomínaného zákona o uplatňovaní osobitných úprav neustanovujú inak. A práve v rámci ustanovenia § 68d zákona o DPH je obsiahnutá osobitná úprava uplatňovania dane na základe prijatia platby za dodanie tovaru alebo služby (ďalej len "osobitná úprava").

Slovenská spoločnosť A, platiteľ dane z pridanej hodnoty (DPH) na Slovensku sprostredkováva inej slovenskej spoločnosti B, ktorá je tiež platiteľom DPH v Slovenskej republike, zákazky elektroinštalačných a stavebných prác (nesprostredkováva ľudí ako pracovnú silu, ale iba priamo vybavuje zákazku) vykonávaných na nehnuteľnostiach v Nemecku. Považuje sa takéto sprostredkovanie zákazky za dodanie služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť podľa ustanovenia § 16 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), a teda sa bude fakturovať bez slovenskej DPH? Alebo ide o službu podľa ustanovenia § 15 zákona o DPH a slovenská spoločnosť A by mala k cene pripočítať slovenskú DPH?

Spĺňajú zľavové kupóny zakúpené prostredníctvom stiahnutej aplikácie definíciu „elektronickej služby“ podľa § 16 ods. 19 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, článku 7 ods. 1 a 2 vrátane prílohy 1 vykonávacieho nariadenia č. 282/2011? (Klient prostredníctvom internetu stiahne bezplatnú aplikáciu, následne tam kúpi zľavové kupóny, ktoré potom použije u predajcov tak, že pri platení použije túto aplikáciu nabitú týmito kupónmi.)

Poukaz na účely uplatňovania pravidiel o DPH predstavuje nástroj, ktorý dáva držiteľovi právo na nákup tovaru alebo služby, prípadne na uplatnenie si zľavy z ceny pri ich nákupe. Na druhej strane sa vystaviteľ poukazu zaväzuje dodať predmetný tovar alebo službu, na ktorý sa poukaz vzťahuje, prípadne udeliť zľavu z predmetného plnenia.

Ministerstvo financií Slovenskej repubiky predložilo návrh novely, ktorá by mala meniť zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p.

Vo všeobecnosti predstavuje faktúra najčastejší doklad, ktorý svojim dokumentačným charakterom do určitej miery vypovedá o obchodných vzťahoch podnikateľov. Zjednodušene možno skonštatovať, že faktúrou sa v aplikačnej praxi nazýva doklad o dodaných tovaroch a službách. Okrem údajov o množstve a cene dodaných tovarov a služieb obsahuje faktúra aj mnohé ďalšie údaje (najčastejšie údaje o dodávateľovi a odberateľovi, o dátume dodania tovarov a služieb, o dátume vystavenia faktúry, o dátume splatnosti faktúry, poradové číslo faktúry, platobné údaje pre odberateľa a podobne).

Pri úhrade faktúry spoločnosť zistila, že dodávateľ je rizikový platiteľ dane z pridanej hodnoty (DPH). Aký postup má spoločnosť zvoliť? Má dodávateľovi uhradiť iba časť sumy bez DPH a DPH odviesť na základe podaného daňového priznania v rámci k DPH priamo Finančnému úradu Slovenskej republiky alebo môže zaplatiť dodávateľovi celú čiastku? Prosím o presný postup, kam prípadne DPH odviesť a kam čiastku zadať (na ktorý riadok daňového priznania)? Ide o celkovú sumu približne 13 000 eur, z toho DPH 2 167 eur.

Podľa ustanovenia § 9a ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) je poukaz definovaný ako nástroj, s ktorým je spojená povinnosť prijať ho ako protihodnotu alebo jej časť za dodanie tovaru alebo dodanie služby a na ktorom alebo v súvisiacej dokumentácii k nemu je uvedený tovar alebo služba, ktoré sa majú dodať, alebo totožnosť možných dodávateľov, vrátane podmienok použitia tohto nástroja. Takýto poukaz môže mať formu listinnú alebo elektronickú.

Dodávateľ dodáva tovar, ktorý podlieha DPH a zároveň aj tovar, ktorý podlieha preneseniu daňovej povinnosti na odberateľa. Je možné uvedené tovary fakturovať na jednej faktúre, alebo je nutné vyhotoviť dve faktúry?

Spoločnosť – právnická osoba účtujúca v podvojnom účtovníctve, ktorá je platiteľom dane z pridanej hodnoty (DPH) poskytuje dopravu. Pri preprave sa stáva: že objednaná doprava je stornovaná a ani sa neuskutoční, uskutoční sa, ale nedôjde k dodaniu tovaru (z dôvodu zrušenia nakládky – vykládky). V oboch prípadoch sa účtuje náhrada – sankcia. Ako má spoločnosť správne zaúčtovať tieto prípady? Ako má fakturovať náhradu, s DPH alebo bez DPH?

Odpočítanie dane z pridanej hodnoty je viazané na preukázanie vecných podmienok pre odpočítanie uvedených v § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) a formálnych podmienok uvedených v ustanovení § 51 zákona o DPH.

Článok 90 ods. 1 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení ustanovuje povinnosť zaviesť do vnútroštátneho práva mechanizmus opravy základu dane v prípadoch zrušenia, odmietnutia, úplného alebo čiastočného nezaplatenia alebo zníženia ceny po dodaní tovaru alebo služby za podmienok, ktoré si tieto členské štáty stanovia.