Dohody o prácach vykoná

Článok pokračuje oboznámením s ďalšími legislatívnymi zmenami, ktoré majú priamy dopad na vedenie a spracovanie mzdového účtovníctva.

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) upravuje pre fyzické osoby príjmy oslobodené od dane v § 5 ods. 7 ZDP, ktoré sa vzťahujú na vybrané príjmy zo závislej činnosti a v § 9 ZDP, ktoré sa vzťahujú na vybrané príjmy všetkých fyzických osôb. Medzi príjmy zo závislej činnosti oslobodené od dane patrí aj nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v pracovnom pomere od zamestnávateľa za účelom zabezpečenia ubytovania zamestnanca [§ 5 ods. 7 písm. p) ZDP].

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) vo svojom ustanovení § 32 presne definuje podmienky, kedy sú fyzické osoby povinné podať daňové priznanie alebo kedy ho povinné podať nie sú.

Vážení čitatelia, predstavujeme vám praktickú publikáciu Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru od známeho autora Jozefa Tomana, ktorá je určená predovšetkým mzdovým účtovníkom, personalistom, zamestnávateľom a širokej odbornej verejnosti. Na aké účely možno dohody použiť a ako riešiť problémy v prípade už uzavretých dohôd? Odpovede na tieto a na mnohé ďalšie otázky publikácia prináša. Obsahuje praktické príklady, judikáty a komentáre k odborným pojmom. Ako malú „ochutnávku“ uverejňujeme ukážku, ktorá je upravená a krátená. Ak vás problematika zaujala, môžete si knihu objednať v záložke e-shop na stránkach www.wolterskluwer.sk

V úvodnej časti autorka predstavila zákon č. 11/2019 Z. z. o pravidlách riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia (ďalej len „zákon o pravidlách riešenia sporov“), ktorý je transpozíciou Smernice Rady (EÚ) 2017/1852 z 10. októbra 2017 o mechanizmoch riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia v Európskej únii (ďalej len „smernica o mechanizmoch riešenia sporov“). V prvej časti sa autorka okrem iného venovala hlavným cieľom smernice o mechanizmoch riešenia sporov, pravidlám zákona, príslušnými orgánmi a časovou aplikáciou.

Sme cirkevná organizácia a zamestnávame na dohodu o pracovnej činnosti kostolníčku, dôchodkyňu, ktorá si uplatňuje aj odvodovú úľavu. Jej pracovný úväzok je 10 hodín týždenne. Kostolníčka pracuje v čase konania sa cirkevných služieb, t. j. vždy v utorok večer, štvrtok večer a v nedeľu dopoludnia, alebo aj počas sviatku dopoludnia. Príležitostne pracuje aj v sobotu, keď je napríklad nahlásený v kostole sobáš. Patrí jej za prácu v sobotu a v nedeľu alebo vo sviatok mzdový príplatok za sobotu, nedeľu a sviatok, keďže sobota je bežný deň pre sobáše v kostole a v nedeľu a vo sviatok je bežný deň pre cirkevné služby v kostole? Možno pre cirkevnú organizáciu považovať tieto dni za bežné, teda uplatniť výnimku bez príplatku za prácu v sobotu, nedeľu a vo sviatok?

Podľa súčasnej právnej úpravy môže byť závislá práca vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v Zákonníku práce aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Iný pracovnoprávny vzťah je možné založiť jednou z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a to dohodou o vykonaní práce, dohodou o pracovnej činnosti alebo dohodou o brigádnickej práci študentov. Zvýšený záujem o prácu na dohodu a o brigády je počas letného obdobia, a to najmä na príležitostné a krátkodobé zárobkové činnosti. Študenti uzatvárajú na výkon zárobkovej činnosti dohodu o brigádnickej práci študentov. Aké sú jej základné charakteristiky i osobitosti uvádzame v nasledovnom článku.

V poslednej časti článku sú podrobne rozobraté legislatívne zmeny týkajúce sa miezd a odvodov z hľadiska sociálneho a zdravotného poistenia.

Dňa 19. 10. 2017 bol schválený zákon č. 266/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v z. n. p. (ďalej len „novela zákona o sociálnom poistení“) a dňa 16. 5. 2018 zákon č. 156/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v z. n. p. (ďalej len „novela zákona o zdravotnom poistení“).

V podnikaní pôsobia vo vzájomnej interakcii viaceré podnikateľské subjekty. V rámci ich vzájomnej kooperácie môže dôjsť občas ku vzniku škody, za ktorú nesie jeden z podnikateľov zodpovednosť. Nie každý spor o náhradu škody sa však musí nevyhnutne skončiť pred súdom, keďže podnikatelia môžu uzatvoriť aj dohodu o náhrade škody. V tomto článku sa bližšie pozrieme na niektoré aspekty takejto dohody.

Študenti, tak ako ostatní zamestnanci, môžu podľa Zákonníka práce pracovať na základe uzatvoreného pracovného pomeru alebo na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.Tieto príjmy z pracovnoprávnych vzťahov sa považujú za príjmy zo závislej činnosti podľa§ 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej iba „ZDP“). Pri výpočte čistej mzdy študenta je dôležitým faktorom výška daní a odvodov, ktoré musí študent zo svojho príjmu odviesť štátu.

V sociálnej oblasti je mimoriadne dôležitý deň 1. január z dôvodu, že dochádza k zmene viacerých významných inštitútov, ako napr. minimálnej mzdy zamestnanca, najnižších i najvyšších vymeriavacích základov, z ktorých sa platia odvody do verejnoprávnych fondov, ako aj denného vymeriavacieho základu na určenie výšky dávok nemocenského poistenia, výšky dávok úrazového poistenia, dávky v nezamestnanosti, atď.

Študent (ako každá fyzická osoba) môže dosahovať štyri druhy zdaniteľných príjmov, a to: príjem zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“), príjem z podnikania, inej zárobkovej činnosti a z prenájmu podľa § 6 ZDP, príjem z kapitálového majetku podľa § 7 ZDP a ostatné príjmy podľa § 8 ZDP.

Vo svete tvoria rodinné firmy dôležitý pilier národných ekonomík. U nás je ich ešte stále málo, občas sa vyskytujú u malých podnikateľov. Spoločnému podnikaniu manželov sme sa venovali v troch predchádzajúcich častiach. Rozoberali sme možnosti spoločného podnikania manželov ako dvoch nezávislých podnikateľov a podnikanie manželov v združení. V poslednom príspevku sa budeme venovať možnosti spoločného podnikania manželov formou vzájomného zamestnávania a formou vypomáhania.

Zamestnávame zamestnancov na základe dohody o pracovnej činnosti. Nevieme dopredu, či budú pracovať celých 5 dní v týždni. Pri prijatí do zamestnania sme ich prihlásili do zdravotnej poisťovne. Je nutné ich prihlasovať a odhlasovať podľa toho, ktoré dni skutočne odpracovali? V našom prípade to bude ale nemožné, lebo to dopredu nevieme. Dohodári sú zároveň poberateľmi rodičovského príspevku. Zamestnanci majú pravidelný príjem.

Zákon č.  220/2013 Z.  z., ­ ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.  580/2004 Z.  z. o  zdravotnom poistení a o  zmene a doplnení zákona č.  95/2002 Z.  z. o  poisťovníctve a o  zmene a doplnení niektorých zákonov v  z.  n.  p. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v  z.  n.  p. (ďalej len „zákon č.  220/2013 Z.  z.“) od 1. 10. 2013 NR SR prijala s  cieľom zabezpečiť transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z  9.  3. 2011 o  uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti s  lehotou na jej prebratie do 25. 10. 2013 (ďalej len „smernica Európskeho parlamentu“) a zosúladenie ustanovenia zákona č.  580/2004 Z.  z. o  zdravotnom poistení a o  zmene a doplnení zákona č.  95/2002 Z.  z. o  poisťovníctve a o  zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č.  718/2004 Z.  z.) v  z.  n.  p. (ďalej len „zákon o  zdravotnom poistení“) s  koordinačnými nariadeniami Európskej únie (ďalej len „EÚ“) a  upraviť výber poistného z  nižšieho vymeriavacieho základu ako je minimálny vymeriavací základ, výber poistného z  dividend, povinnosti pri výbere poistného.

Skúšobná doba predstavuje významnú časť trvania pracovného pomeru. Aj napriek tomu, že ide o starý inštitút pracovného práva, panujú ohľadom neho dodnes mnohé nezrovnalosti, mýty a dezinterpretácie. Cieľom príspevku je, okrem iného, poukázať na niektoré vybrané problémy, ktoré sa v súvislosti so skúšobnou dobou v praxi vyskytujú.