hmotná zodpovednosť

Úlohou účtovníctva, bez rozdielu, či ide o sústavu jednoduchého účtovníctva alebo o sústavu podvojného účtovníctva, je podávať verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii účtovnej jednotky. Napĺňať tento cieľ napomáha aj inventarizácia majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov. Inventarizácia vzhľadom na svoj účel a význam predstavuje jednu z najdôležitejších prác v účtovníctve každej účtovnej jednotky.

Inventarizácia majetku a záväzkov vzhľadom na svoj účel a význam predstavuje najdôležitejšiu časť uzávierkových prác. Povinnosť inventarizovať majetok a záväzky je ustanovená v § 6 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. Táto povinnosť je jednoznačná a týka sa všetkých právnických a fyzických osôb (t. j. účtovných jednotiek), ktoré vykonávajú podnikateľskú alebo inú zárobkovú činnosť, a to bez ohľadu na to, v akej sústave účtovníctva účtujú. Bez vykonania inventarizácie účtovníctvo nespĺňa jednu zo základných požiadaviek stanovených v § 7 a 8 zákona o účtovníctve, t. j. nie je preukázateľné.

Ust. § 19 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. má názov daňové výdavky. Pri pohľade na cit. ustanovenie, týkajúce sa uplatňovania daňových výdavkov by mohol vzniknúť dojem, že do daňových výdavkov sa uznávajú aj tie, ktoré priamo nesúvisia s dosahovanými príjmami, nakoľko samotné ustanovenie týkajúce sa daňových výdavkov túto podmienku neobsahuje.

Inventarizácia majetku a záväzkov predstavuje najdôležitejšiu časť uzávierkových prác vzhľadom na svoj účel a význam. Povinnosť inventarizovať majetok a záväzky je ustanovená v § 6 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. Týka sa všetkých právnických a fyzických osôb (t. j. účtovných jednotiek), ktoré vykonávajú podnikateľskú alebo inú zárobkovú činnosť bez ohľadu na to, v akej sústave účtovníctva účtujú.

Zákonník práce rozdeľuje zodpovednosť zamestnanca za škodu na všeobecnú zodpovednosť a osobitnú zodpovednosť. Koncepcia zodpovednosti zamestnanca za spôsobenú škodu je podstatne odlišná od zodpovednosti zamestnanca za škodu podľa Občianskeho zákonníka alebo podľa Obchodného zákonníka. Zamestnancom sa pritom v zmysle § 11 Zákonníka práce rozumie fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch, resp. v obdobných pracovných vzťahoch (ak tak ustanovuje osobitný predpis, napr. štátna služba, verejná správa) vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu podľa jeho pokynov za mzdu alebo odmenu. Netýka sa to teda napr. štatutárnych orgánov obchodných spoločností, na ktorých sa vzťahuje zodpovednosť za škodu podľa Obchodného zákonníka (pozri napr. § 135a Obchodného zákonníka v prípade konateľov s. r. o.).

Podnikatelia používajú pri svojich podnikateľských aktivitách rôzne formy majetku. Jeho dôležitú súčasť predstavujú práve zásoby. Z ekonomického hľadiska sú zásoby takou časťou majetku, ktorá je v relatívnom obehu, čo v praxi znamená, že takmer neustále prebieha proces ich obstarávania, spotreby a tvorby. Úlohou zásob je predovšetkým riešiť časový a miestny nesúlad medzi výrobou a spotrebou. Každý podnikateľský subjekt potrebuje pre optimálne fungovanie podnikateľskej činnosti iný stav zásob, ktorý závisí hlavne od druhu a rozsahu podnikania. Neprimerane vysoký stav zásob zbytočne viaže finančné prostriedky, ktoré by mohol podnikateľ využiť na iný účel, na druhej strane príliš nízky stav zásob môže mať za dôsledok vážne poruchy v plynulosti podnikateľskej činnosti.

S pojmom škoda sa často stretávame nielen v účtovníctve, ale aj v celkovej hospodárskej praxi. Obchodný zákonník ani Občiansky zákonník pojem škoda nedefinujú. Zaoberajú sa zodpovednosťou za škodu, náhradou škody, premlčaním nároku na škodu a podobne. Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov na účely účtovníctva definuje pojem škoda v § 26 ods. 4 ako neodstrániteľné poškodenie alebo zničenie majetku.

Táto časť seriálu sa venuje základným povinnostiam zamestnávateľov a prislúchajúcim sankciám v zmysle Zákonníka práce.

Smernica k mankám a škodám sa vydáva s cieľom určenia jednotného postupu pri vysporiadaní mánk a škôd v spoločnosti, pričom ustanovuje konkrétne postupy po zistení škôd a inventarizačných rozdielov, spôsob účtovania mánk a škôd v súvzťažnosti na ich klasifikáciu, ako aj vytvorenie a pôsobenie likvidačnej komisie.