Miesto poskytnutia služby

V predošlých dvoch častiach článku sme predstavili, z kvantitatívneho hľadiska, najvýznamnejšie zmeny, ktoré prináša zákon č. 102/2024 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len "novela zákona o DPH"), pričom všetky z nich nadobudnú účinnosť od 1. januára 2025.

Sme obec, ktorá je sídlom spoloč.staveb. úradu na základe Zmluvy o zriadení spoločného úradu. Prosíme o radu ohľadom účtovania v našej obci. Príjem od účastníkov združenia - prijímame od nich finančné prostriedky, ktoré oni dostali zo ŠR rozpočtu, tie nám len prepošlú - aké je v tomto prípade účtovanie, účet 396? . Aká je EK a kód zdroja? Taktiež od nich prijímame finančné prostriedky, ktoré oni vybrali vo svojej obci na správnych stavebných poplatkoch, tieto oni vyberú a posielajú nám na spolufinancovanie. Prosíme o účtovanie aj v tomto prípade - účet, EK, Kód zdroja. 

Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty neobsahuje vymedzenie pojmu „nehnuteľný majetok“. V súvislosti s aplikáciou tohto pojmu v praxi sú využívané závery vyplývajúce z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ a tiež z vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 1042/2013 zo 7. októbra 2013, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 282/2011, pokiaľ ide o miesto poskytovania služieb.

Európska komisia vydala vysvetlivky k pravidlám EÚ v oblasti DPH, ktoré sa týkajú určenia miesta poskytovania služieb súvisiacich s nehnuteľným majetkom. Vo vysvetlivkách, ktoré nadobudnú účinnosť v roku 2017, sa uvádzajú podkladové informácie o pravidlách týkajúcich sa miesta poskytovania služieb súvisiacich s nehnuteľným majetkom, ako aj vysvetlenia toho, ako by sa tieto pravidlá mali chápať podľa Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre dane a colnú úniu. Nie sú právne záväzné a nebránia členským štátom a vnútroštátnym daňovým správam, aby prijali vnútroštátne usmernenie týkajúce sa toho istého predmetu úpravy.

Súčasné možnosti cezhraničného poskytovania služieb, propagácie a publikovania webového obsahu umožňuje slovenským podnikateľom osloviť aj odberateľov či dodávateľov pochádzajúcich z viacerých krajín sveta. Jedným z trendov je aj monetizácia webových stránok a predaj webovej reklamy či nehmotných produktov. Prípadová štúdia vysvetlí povinnosti a možnosti slovenského podnikateľa pri rozširovaní jeho podnikania od priameho poskytovania služieb firemným zákazníkom k predaju webového obsahu či reklamného priestoru na jeho webovej stránke.

Slovenská spoločnosť − platiteľ dane vykonáva činnosť ozvučenia koncertov a iných zábavných podujatí. Okrem ozvučenia zabezpečuje aj ďalšie sprievodné efekty ako napr. obrazové, laserové. Pri koncertoch spolupracuje priamo s organizátorom (platiteľ dane v inom členskom štáte), s ktorým sa dohodne na potrebných technických zariadeniach a podobne. Podujatia sa prevažne konajú v iných členských štátoch EÚ. Ako správne určiť miesto dodania tejto služby?

V tomto vydaní prinášame informatívny prehľad diania v oblasti DPH na úrovni EÚ za ostatné mesiace. Uvádzame tiež odkazy na užitočné linky, prostredníctvom ktorých môžete nahliadnuť do súvisiacich dokumentov zverejnených na internetových stránkach inštitúcií Európskej únie.

Predmetom dane podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) je dodanie tovaru, dodanie služby, nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu a dovoz tovaru. Tieto obchody podliehajú režimu zákona o DPH za predpokladu, že miesto ich dodania je v tuzemsku. Správne určenie miesta dodania zdaniteľných obchodov je u dodávateľa, ale aj u odberateľa predpokladom správneho uplatnenia jednotlivých ustanovení zákona o DPH.

Slovenská spoločnosť − platiteľ DPH fakturuje platiteľovi DPH z EÚ prenájom výstavných priestorov, registračný poplatok a ubytovanie počas kongresu konaného v SR. Ide o kongres zverejnený na webovej stránke. Ako bude postupovať z hľadiska DPH?

Vzdelávanie prostredníctvom internetu je jedným z moderných a pomerne rýchlo rastúcich podnikateľských odvetví. Predmetom tohto článku je prípadová štúdia slovenskej spoločnosti, ktorá dodáva automatizované on-line kurzy širokej verejnosti v rámci aj mimo Slovenskej republiky.

Slovenská agentúra, platiteľ DPH zastupuje umelca, ktorý bude pracovať v Českej republike pre platiteľa DPH. Treba faktúru vystaviť s daňou alebo bez dane?

Slovenský podnikateľ, neplatiteľ DPH – poskytol službu – školenie pre platiteľa DPH z Českej republiky. Školenie bolo vykonané na Slovensku. Vznikla slovenskému neplatiteľovi povinnosť registrácie pre DPH podľa § 7a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) a povinnosť podať súhrnný výkaz? Ako bude postupovať slovenský podnikateľ – nepla­titeľ DPH, ak túto službu – školenie, poskytne na území ČR tomu istému objednávateľovi.

Slovenská spoločnosť si prenajala od holandskej firmy – obaja platitelia DPH – motorové vozidlo na základe zmluvy na jeden rok, v čase od 1. 9. 2012 – 31. 8. 2013. Platba za prenájom motorového vozidla sa uskutočňuje štvrťročne vopred. Prenajímané vozidlo jazdí v Rakúsku. Holandská firma fakturuje bez DPH – vykoná slovenská spoločnosť samozdanenie?

Špedičná firma využíva na tankovanie po celej Európe palivové karty. Pre spoločnosť jazdia aj iní dopravcovia a mali by záujem používať palivové karty vystavené na danú firmu. Ako by sa postupovalo pri refakturácii ceny PHL z hľadiska DPH? Napríklad nakúpi sa nafta v Poľsku s DPH. Spoločnosť si daň vyžiada späť. Partnerovi sa bude fakturovať suma, t. j. základ dane + slovenská DPH?

Švédsky dodávateľ dodá tovar do veľkoskladu na Slovensku. Daňový subjekt registrovaný na Slovensku zabezpečí rozvoz tovaru na Slovensku ako sprostredkovateľ. Faktúry prijaté za prepravu súhrnnou faktúrou refakturuje pre švédskeho dodávateľa. Bude fakturovať do Švédska bez DPH?

V príspevku sa autorka bližšie zaoberá určením miesta dodania služby a uplatňovaním základných a osobitných pravidiel v závislosti od postavenia príjemcu služby.

Novelou zákona o dani z pridanej hodnoty sa zaviedli nové pravidlá pre určenie miesta dodania služieb. Zámerom týchto pravidiel je zabezpečiť v čo najväčšej miere zdanenie služieb v mieste ich spotreby, to znamená v štáte, v ktorom dochádza k spotrebe služieb.

Novelou zákona o dani z pridanej hodnoty sa s účinnosťou od 1. januára 2011 okrem iného upravujú lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu po daňovej kontrole, stanovujú sa podmienky na oslobodenie od dane pri dovoze tovaru z tretích štátov, menia sa sadzby dane a miesto dodania služieb.

Firma je tuzemský platiteľ DPH a dodáva tovar do Rakúska s oslobodením podľa § 43 zákona o DPH. Faktúry vystavuje bez DPH ako oslobodené dodanie. Dodacia podmienka na faktúre je DDU. Prepravu zabezpečuje cez tuzemského špeditéra, ktorý jej vystaví samostatnú faktúru za prepravu vrátane DPH. Daň si na vstupe odráta. Následne samostatnú prepravu refakturuje odberateľovi do Rakúska ako oslobodenú službu podľa § 15 ods. 1. Má firma uvádzať refakturovanú prepravu v daňovom priznaní DPH v riadku 16 spolu s dodaným tovarom (dodávka tovaru spojená s prepravou) a následne v súhrnnom výkaze DPH, alebo preprava sa neuvádza v daň. priznaní DPH a uvedie sa len v súhrnnom výkaze pod kódom 2?

Od 1. januára 2010 v zákone č. 222/2004 Z. z. v z. n. p. platia nové pravidlá pre určenie miesta dodania služieb. Tieto obsahujú dve všeobecné a niekoľko osobitných pravidiel pre určenie miesta zdanenia služieb. V praxi je niekedy problematické určiť, či sa má pre určenie miesta dodania služby použiť jedno z dvoch všeobecných pravidiel alebo niektoré z osobitných pravidiel.