Platiteľ dane

Slovenská firma, ktorá je platiteľom DPH si otvorila bankový účet v zahraničí, konkrétne v ČR. Je potrebné oznámiť daňovému úradu aj toto číslo účtu?

V predošlých dvoch častiach článku sme predstavili, z kvantitatívneho hľadiska, najvýznamnejšie zmeny, ktoré prináša zákon č. 102/2024 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len "novela zákona o DPH"), pričom všetky z nich nadobudnú účinnosť od 1. januára 2025.

Podanie žiadosti o vrátenie dane tuzemským platiteľom DPH z iného členského štátu upravujú ustanovenia § 55f a § 55g zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH"). Nárok na vrátenie dane majú platitelia DPH, ktorí majú sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v SR (osoba registrovaná pre daň podľa § 4 alebo § 4b zákona o DPH) a kúpili tovary a služby v jednotlivých členských štátoch s daňou príslušného štátu (resp. doviezli tovary do členských štátov) na účely svojho podnikania. 

Nová daň má charakter nepriamej dane zo spotreby. Platiť do štátneho rozpočtu ju budú podnikateľské subjekty, ktoré uskutočňujú prvé tuzemské dodanie sladeného nealkoholického nápoja. Daň sa odrazí v konečnej cene pre spotrebiteľa.

Vláda Slovenskej republiky dňa 18. septembra 2024 odsúhlasila návrhy zákonov, ktoré zahŕňajú opatrenia konsolidačného balíka, pričom niektoré schválila s pripomienkami. Tieto legislatívne návrhy budú predložené parlamentu s požiadavkou na skrátené legislatívne konanie.

Slovenský dodávateľ - platiteľ DPH dodal tovar slovenskému odberateľovi platiteľovi DPH. Tovar bol doručený na adresu do Maďarska. Vo faktúre od dodávateľa je tovar uvedený 0 % DPH a nie je na nej uvedená ani "Prenesená daňová povinnosť". Je táto faktúra vystavená v súlade so zákonom o DPH a akú povinnosť má odberateľ?

Zahraničná súkromná vysoká škola bude zaisťovať akreditované vzdelávanie na Slovensku (za účelom dosiahnutia zisku). Akreditáciu už získala. Výučba bude prebiehať dennou formou štúdia v Bratislave (teda existuje konkrétne miesto na poskytnutie služby), ako aj online formou. Všetky úlohy s prevádzkovaním činnosti, ako aj organizovanie vzdelávania sú zabezpečené slovenskou spoločnosťou, ktorá je platiteľom dane z pridanej hodnoty (DPH) a ktorá bola poverená výkonom týchto úloh zahraničnou súkromnou vysokou školou na základe zmluvy. Aj všetci vyučujúci sú v zmluvnom vzťahu so slovenskou spoločnosťou. Slovenská spoločnosť môže fakturovať služby súvisiace so vzdelávacími službami bez DPH, môže si uplatniť oslobodenie podľa ustanovenia § 31 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH"), a tým pádom nevzniká jej nárok na odpočet DPH z tovarov a služieb, ktoré boli použité na uvedené služby?

Slovenská s.r.o., platiteľ DPH, má obstaranú nehnuteľnosť na predaj, evidovanú v zásobách. Túto nehnuteľnosť bude firma predávať na bývanie a už teraz vie, že ju bude predávať bez DPH. Pri vyúčtovacej faktúre za plyn a energiu si firma neuplatnila odpočet DPH na vstupe, keďže vie, že nehnuteľnosť bude predávať bez dane, tak aby nemusela dodatočne upravovať odpočítanú DPH. V tomto momente už existuje predkúpna zmluva a firma sa s kupcom dohodla, že náklady na vyššie uvedený plyn a energie už znesie budúci kupca. Firma mu teda dodávku plynu a energie prefakturovala a neuplatnila DPH na výstupe, keďže na nákladovej strane si DPH neodpočítala. Je takýto postup správny?

Spoločnosť s r. o., ktorá je platiteľ dane z pridanej hodnoty vystavila dňa 3. apríla 2024 dobropis, ktorého deň zdaniteľného plnenia bol 31. marec 2024. K akému mesiacu si môže odberateľ nárokovať DPH? Uvádza to v daňovom priznaní k DPH a v kontrolnom výkaze? Keby išlo o faktúru, bolo by to k 31. marcu, ale ako postupovať v prípade dobropisu? Odberateľ, ktorý DPH vracia, bude mať 100 % DPH priznanú až v apríli, kedy bol dobropis vystavený.

Fyzická osoba - podnikateľ, platiteľ DPH, má v majetku budovu, pri ktorej uplatňoval odpočítanie DPH. Budova má zostatkovú cenu 70 000 €. Živnosť u podnikateľa je v súčasnosti prerušená. Daňový úrad ho vyzval aby preukázal opodstatnenosť "platiteľstva" DPH. Aká je najvýhodnejšia možnosť vyradenia budovy z majetku podnikateľa z hľadiska DPH?

FO (živnostník) platiteľ DPH účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva vedie vo svojej evidencii pohľadávku po splatnosti 15 rokov. Na spoločnosť, ktorá neuhradila svoje záväzky voči daňovníkovi je vyhlásený konkurz. Daňovník oslovil správcu konkurzného konania a ten zaslal oznámenie o stave konkurzného konania v takomto znení: "Na základe žiadosti ohľadne informácie o stave konkurzného konania spis... ohľadne vymáhania pohľadávok i Vám oznamujem nasledovné: - na majetok spoločnosti XX..., bol uznesením Okresného súdu... a za správcu bol vymenovaný JUDr.... - ako správca neevidujem, aby z Vašej strany došlo k prihláseniu pohľadávok do konkurzného konania úpadcu - predmetné konkurzné konanie je v štádiu speňažovania majetku úpadcu, pričom k dnešnému dňu došlo k takmer všetkému speňaženiu majetku, resp. jeho vylúčeniu - vzhľadom na predpokladaný výťažok zo speňaženia pohľadávok úpadcu nie je predpoklad, že budú uspokojené nároky riadne prihlásených a uznaných pohľadávok jednotlivých veriteľov a z uvedeného dôvodu rovnako nemôžu byť uspokojené nároky veriteľov, ktorí si neprihlásili pohľadávky do konkurzného konania." Na základe uvedeného oznámenia chce živnostník vykonať odpis pohľadávky. Má daňovník pri trvalom upustení od vymáhania pohľadávky (odpise pohľadávky) povinnosť zvýšiť základ dane o sumu vo výške menovitej hodnoty pohľadávky (platitelia DPH z hodnoty pohľadávky bez DPH)? Alebo len pohľadávku odpíše z evidencie pohľadávok?

Samotná povinnosť ako aj podmienky a pravidlá podávania súhrnného výkazu sú predmetom ustanovenia § 80 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH"). Súhrnný výkaz v podstate predstavuje zákonom ustanovený prostriedok, prostredníctvom ktorého dochádza k výmene potrebných informácií medzi členskými štátmi, čím sa vytvárajú predpoklady na to, aby daňová správa členského štátu, v ktorom je daň z pridanej hodnoty splatná, mala k dispozícii nevyhnutné informácie o dodaniach tovaru v rámci spoločenstva.

Slovenská spoločnosť platiteľ DPH kúpila tovar z Číny s dodacími podmienkami DDP. Spoločnosť uhradila preddavkovú faktúru a následne jej bola vystavená riadna faktúra s údajmi SK spoločnosti. Dodávateľ je uvedený na faktúre čínska spoločnosť, bez uvedenia jeho IC-DPH a bez textu, že dodanie je oslobodené od dane v rámci EÚ 2006/112/EU dodanie z Rotterdamu na Slovensko. Dodávateľ uviedol, že clo a poplatky boli uhradené a tovar preclený.SK spoločnosť má prepravné doklady (CMR). Tovar išiel z Holandska (Rotterdam) slovenskou prepravnou spoločnosťou na Slovensko. Aké povinnosti má odberateľ (SK spoločnosť) z hľadiska zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH")?

Slovenská firma - platiteľ dane z pridanej hodnoty podľa § 4 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH") chce na základe zmluvy fakturovať klasické poradenské služby maďarskej firme - presnejšie ide o maďarskú organizačnú zložku (pobočku) tureckej firmy, ktorá má podľa VIES platné HU IČ DPH. Otázkou je, či môže slovenská firma fakturovať podľa § 15 zákona o DPH s prenesením daňovej povinnosti na HU príjemcu? (Napr., na Slovensku by nebolo jedno, že zahraničná osoba je registrovaná podľa § 4 alebo § 5 zákona o DPH).

Zdaniteľná fyzická osoba XY registrovaná, ako platiteľ DPH kupuje byt (skolaudovaný ako byt určený na bývanie) v novostavbe. Kupuje aj parkovacie miesto v tejto novostavbe. Byt aj parkovacie miesto zaradí do svojho majetku (podnikateľského majetku). Byt plánuje prenajímať spoločnosti, ktorá v ňom bude poskytovať príležitostné ubytovanie pre manažérov spoločnosti, ktorí tam budú bývať podľa potreby počas služobných ciest namiesto hotela, vždy iné osoby a nepravidelne. Má právo fyzická osoba XY na odpočet DPH pri kúpe tohto bytu? So spoločnosťou, ktorej plánuje byt prenajať, má už uzatvorenú predbežnú nájomnú zmluvu. Ak by prenajímala byt spoločnosti, ktorá by si v ňom zriadila ateliér alebo kanceláriu, má právo na odpočet DPH pri kúpe tohto bytu?

Daň z pridanej hodnoty predstavuje podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH") základný typ univerzálnej nepriamej dane a jeden z hlavných príjmov štátneho rozpočtu. Samotný systém DPH je založený na skutočnosti, že túto daň pre konkrétny produkt konečný spotrebiteľ zaplatí v jeho cene, avšak daň štátu v konečnom dôsledku odvedú účastníci distribučného kanála prostredníctvom ustanoveného systému platieb.

Od dodávateľa sme dostali opravný daňový doklad, v ktorom je uvedené "dobropisujeme chýbajúce perá v dodávke tovaru" (objednali sme 100 ks pier, tie boli aj vyfakturované, pri počítaní dodaných pier sme zistili, že 10 ks chýba). Faktúra bola vystavená v mesiaci 9/2023 a opravný doklad v mesiaci 10/2023. Ide v tomto prípade o: - opravu základu dane podľa § 25 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH") a doklad mal byť uvedený v daňovom priznaní v riadku 28 v mesiaci 10/23 (vtedy sme dobropis obdržali) alebo - chybne vystavenú faktúru a doklad mal byť uvedený v riadku 21 a malo sa podať dodatočné priznanie za mesiac 9/2023.

V príspevku si priblížime účtovanie pohľadávok v účtovníctve podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva podľa opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z. n. p. (ďalej len "Postupy účtovania v PÚ").

Uplatňovanie paušálnych výdavkov výrazne zjednodušuje daňovníkovi podnikateľskú administratívu a vykazovanie základu dane. Percentuálna sadzba paušálnych výdavkov je vo výške 60 % najviac do výšky 20 000 €.

Spoločnosť A vlastní podielové cenné papiere svojej dcéry sídlo v inom štáte EU spoločnosť B. Rozhodnutím jediného spoločníka sa spoločnosť B v EU presídli na Slovensko. Bola založená s.r.o na Slovensku spoločnosť C. Spoločnosť A vložila do základného imania spoločnosti C nepeňažný vklad podielové cenné papiere, ktoré spoločnosť A evidovala na účte 061. Hodnota nepeňažného vkladu v spoločnosti A je nižšia ako hodnota ZI v spoločnosti C, nakoľko bol zaúčtovaný v spoločnosti A oceňovací rozdiel z precenenia majetku a záväzkov 414/061 Zároveň bolo rozhodnuté, že spoločnosť C sa zlúči so spoločnosťou A, a to tak, že v spoločnosti A sa navýši základné imanie o hodnotu základného imania spoločnosti C. napr. ZI spoločnosti A 500, ZI spoločnosti C 200, zlúčením ZI spoločnosti A 700. / rozhodný deň bol určený/ Vedeli by ste mi predkontovať ako správne toto celé zaúčtovať. Spoločnosť A je platiteľ DPH, spoločnosť C nie, tieto dve spoločnosti sa idú zlučovať. Nevzniká spoločnosti C sa zo zákona registrovať na DPH. Môj názor je, že nie, v opačnom prípade by vznikla povinnosť registrácie.