Poistenie nemocenské

Od 1. júla 2024 vznikla povinnosť platiť poistné pre fyzické osoby vykonávajúce samostatnú zárobkovú činnosť, ktoré v roku 2023 dosiahli príjem alebo výnos z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako 7 824,00 € (čo zodpovedá 12-násobku sumy 652,50 €), stanovená osobitným predpisom.

Od 1. januára 2024 sú v platnosti ustanovenia novely zákona o sociálnom poistení, podľa ktorých nastáva u zamestnancov a u povinne poistených samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO) zmena vo vylúčení povinnosti platiť poistné v období tehotenstva a materstva a v spojitosti s ňou aj zmena v inštitúte prerušenia povinného sociálneho poistenia.

Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (okrem príjmov dosiahnutých na základe zmluvy o výkone osobnej asistencie fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím) bol vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu.

V roku 2022 sa znovu menia limity preddavkov na verejné zdravotné poistenie, ako aj poistného na zákonné sociálne poistenie, viažuce sa na zmeny limitov vymeriavacích základov. Ich výška závisí od druhu príjmu a odvíja sa v závislosti od priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky, ktorú každý rok vyhlasuje Štatistický úrad SR. Minimálny vymeriavací základ pre platenie odvodov do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne sa mení vždy na začiatku kalendárneho roka a každoročne sa vypočíta ako 50 % z priemernej mesačnej mzdy za dva roky predchádzajúce konkrétnemu obdobiu/roku, na ktoré sa základ vzťahuje. Podľa štatistického úradu priemerná mesačná mzda na Slovensku vzrástla z 1 092,00 € (za 2019) na 1 133,00 € za rok 2020.

Od 1. júla 2019 v sociálnej oblasti dochádza k viacerým zmenám, ktoré sa týkajú najmä výšky sociálnych dávok poskytovaných zo systému sociálneho poistenia (napr. dávky garančného poistenia, dávky poistenia v nezamestnanosti, predčasného starobného dôchodku i minimálneho dôchodku), ako aj zo systému štátnej sociálnej podpory (napr. príspevkov na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa, prídavku na dieťa a rodičovského príspevku) a taktiež zo systému sociálnej pomoci (napr. peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia ako napr. príspevku na osobnú asistenciu, príspevku na opatrovanie, atď.). Výška niektorých dávok sa mení v závislosti od zmeny výšky súm životného minima, čo uvedieme v nasledujúcich riadkoch.

Nasledujúci článok ponúka prehľadné zobrazenie platenia poistného na sociálne a zdravotné poistenie do verejnoprávnych fondov od 1. januára 2019.

V nasledujúcich tabuľkách je prehľadne zobrazené platenie poistného na sociálne a zdravotné poistenie do verejnoprávnych fondov od 1. januára 2018.

Deň 1. júl (prípadne 1. október) je mimoriadne významný pre SZČO, pretože sa mení výška vymeriavacieho základu (ďalej len „VZ“) na účely platenia poistného na sociálne poistenie (nemocenské, starobné, invalidné poistenie a do rezervného fondu solidarity).

V sociálnej oblasti je mimoriadne dôležitý deň 1. január z dôvodu, že dochádza k zmene viacerých významných inštitútov, ako napr. minimálnej mzdy zamestnanca, najnižších a najvyšších vymeriavacích základov (VZ), z ktorých sa platia odvody do verejnoprávnych fondov a tiež VZ na určenie výšky dávky nemocenského a úrazového poistenia a dávky v nezamestnanosti atď. V nasledujúcich tabuľkách uvádzame zmeny v platení poistného.

V sociálnej oblasti má pre samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) význam deň 1. júl (prípadne 1. október), pretože dochádza k zmene výšky vymeriavacieho základu na účely platenia poistného na sociálne poistenie (t. j. na nemocenské poistenie, na starobné, na invalidné poistenie a do rezervného fondu solidarity).

V tretej časti pokračujeme tabuľkami odvodov poistného u dohôd o pracovnej činnosti a brigádnickej práci študentov.

V tejto časti pokračujeme tabuľkami odvodov poistného u dohôd o vykonaní práce.

Článok prináša prehľad platenia poistného na sociálne a zdravotné poistenie do verejnoprávnych fondov, ktoré platí od 1. januára 2014.

Študent strednej školy cez prázdniny poberal príjmy na základe Zmluvy o vytvorení a použití umeleckého výkonu za odohraté divadelné predstavenie. V zmluve je uvedené, že: "umelec súhlasí, že preberá nezdanenú odmenu a daň si odvedie sám." Aké daňové povinnosti vznikli študentovi na základe takéhoto príjmu? Vznikli mu aj registračné povinnosti, resp. povinnosti voči sociálnej či zdravotnej poisťovni? Ak áno, v akej lehote?

Zamestnávateľ – podnikateľ prevádzkuje maloobchodnú predajňu textilu (secondhand). Podnikateľ si zriadil živnosť v priebehu roka 2012, od septembra zamestnáva prostredníctvom dohody o vykonaní práce svoju manželku v maloobchodnej predajni. Manželka bola predtým zamestnaná na pracovnú zmluvu v inej firme, potom išla na materskú a následne rodičovskú dovolenku. V septembri 2012 jej skončila rodičovská dovolenka, ale do predchádzajúceho zamestnania sa nemohla vrátiť z organizačných dôvodov - s predchádzajúcim zamestnávateľom sa dohodla na rozviazaní pracovného pomeru. Manželka je momentálne v evidencii na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a poberá dávku v nezamestnanosti z odpracovaných rokov. Zároveň vypomáha manželovi v maloobchodnej predajni prostredníctvom dohody o vykonaní práce. Zároveň manžel by chcel manželku zamestnať na pracovnú zmluvu prostredníctvom dotácie z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, kompenzácia vytvoreného pracovného miesta,  ale samozrejme až po vyčerpaní dávok v nezamestnanosti, ktoré poberá manželka. Do konca roka ju ešte môže zamestnávať na dohodu v zmysle súčasnej legislatívy. Ale od januára 2013 nastanú zmeny v dohodách a odvodovom zaťažení z dohôd. Dohoda o vykonaní práce je uzatvorená na dobu určitú do 31. 12. 2012. Môže manželka vypomáhať u manžela v predajni od januára 2013 bez nároku na odmenu, a zároveň aké sú tam podmienky, aby náhodou manžel nemal problémy, že zamestnáva pracovníka nelegálne? Konkrétne v nadväznosti na nasledujúcu informáciu: „...V zmysle zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní sa za nelegálnu prácu považuje závislá činnosť, ktorú vykonáva zamestnanec pre právnickú alebo fyzickú osobu, pričom s ňou nemá uzatvorený pracovnoprávny vzťah. Existuje však výnimka, pri ktorej môže zamestnanec vykonávať pre zamestnávateľa závislú činnosť bez toho, aby s ním musel uzatvoriť pracovnú zmluvu. Táto výnimka sa týka však len fyzických osôb – podnikateľov, ktorí majú možnosť, aby vo vymedzených prípadoch pre ne vykonávali prácu rodinní príslušníci bez povinnosti uzatvoriť s nimi pracovnoprávny vzťah. Za rodinného príslušníka sa v tomto prípade chápe len príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel, ak tento je dôchodkovo poistený alebo je poberateľom starobného, predčasného starobného, vdovského, vdoveckého, sirotského či výsluhového dôchodku, alebo je žiakom, resp. študentom do dovŕšenia 26 roku veku....“ Z uvedeného mi vyplýva že manželku nemôže zamestnávať, lebo nie je dôchodkovo poistená, jedine že by sa prihlásila ako samoplatiteľ na dôchodkové poistenie? Ak by sa manžel rozhodol, že manželku zamestná na dohodu o vykonaní práce aj od januára, podľa nových podmienok platných od 1. 1. 2013 - bude mať manželka stále nárok na dávky v nezamestnanosti (6 mesiacov z predošlého pracovného vzťahu)? Dohoda v roku 2013 by trvala maximálne do apríla (nakoľko potom by už nemohla robiť na dohodu o vykonaní práce a zároveň byť v evidencii úradu práce, sociálnych vecí a rodiny) a zároveň by sa začali pripravovať podklady na zamestnanie prostredníctvom podporných prostriedkov z úradu.

Personalisti a mzdári budú mať po novom roku oveľa viac práce. Rozsiahle zmeny týkajúce sa prác na dohodu prinesú po novom roku okrem vyšších odvodov pre zamestnanca a zamestnávateľa aj MNOŽSTVO DODATOČNEJ ADMINISTRATÍVY. Poradenská spoločnosť Accace, ktorá na Slovensku pôsobí v oblasti spracovania miezd, účtovníctva a daňového poradenstva, prináša prehľad administratívnych úkonov, ktoré bude musieť od januára 2013 vykonávať každý zamestnávateľ.

Ako je to v prípade potreby voľna na vlastné ošetrenie zamestnanca u lekára? Koľko dní v roku môže byť zamestnanec práceneschopný a ako je to s náhradou mzdy?

(dokončenie z predošlého čísla) V druhej časti článku autorka bližšie vysvetľuje určenie maximálneho a minimálneho vymeriavacieho základu povinne nemocensky poistených osôb a samostatne zárobkovo činných osôb.

Môže si žena na materskej dovolenke, ktorá  bola cely rok 2011 v zahraničí, kde sprevádzala manžela, a preto nikde nepracovala, znížiť zdaniteľný príjem o dobrovoľné nemocenské poistenie, zaplatené do Sociálnej poisťovne. Prvých šesť mesiacov roku 2011 si platila dobrovoľné nemocenské poistenie a druhú časť roka poberala materské zo Sociálnej poisťovne. Jej jediný zdaniteľný prijem za rok 2011  sú odmeny, ktoré jej bývalý zamestnávateľ v roku 2011 vyplatil. Z týchto odmien podáva daňové priznanie. Bývalý zamestnávateľ jej z odmien odviedol len poistne na zdravotne poistenie, nie na sociálne poistenie. Je možné v tomto prípade znížiť zdaniteľný príjem o dobrovoľné nemocenské poistenie a uviesť ho v riadku 35a tlačiva daňového priznania  typ A?