Poistenie v nezamestnanosti

Od 1. júla 2024 vznikla povinnosť platiť poistné pre fyzické osoby vykonávajúce samostatnú zárobkovú činnosť, ktoré v roku 2023 dosiahli príjem alebo výnos z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako 7 824,00 € (čo zodpovedá 12-násobku sumy 652,50 €), stanovená osobitným predpisom.

V roku 2022 sa znovu menia limity preddavkov na verejné zdravotné poistenie, ako aj poistného na zákonné sociálne poistenie, viažuce sa na zmeny limitov vymeriavacích základov. Ich výška závisí od druhu príjmu a odvíja sa v závislosti od priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky, ktorú každý rok vyhlasuje Štatistický úrad SR. Minimálny vymeriavací základ pre platenie odvodov do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne sa mení vždy na začiatku kalendárneho roka a každoročne sa vypočíta ako 50 % z priemernej mesačnej mzdy za dva roky predchádzajúce konkrétnemu obdobiu/roku, na ktoré sa základ vzťahuje. Podľa štatistického úradu priemerná mesačná mzda na Slovensku vzrástla z 1 092,00 € (za 2019) na 1 133,00 € za rok 2020.

Nasledujúci článok ponúka prehľadné zobrazenie platenia poistného na sociálne a zdravotné poistenie do verejnoprávnych fondov od 1. januára 2019.

V nasledujúcich tabuľkách je prehľadne zobrazené platenie poistného na sociálne a zdravotné poistenie do verejnoprávnych fondov od 1. januára 2018.

V sociálnej oblasti je mimoriadne dôležitý deň 1. január z dôvodu, že dochádza k zmene viacerých významných inštitútov, ako napr. minimálnej mzdy zamestnanca, najnižších a najvyšších vymeriavacích základov (VZ), z ktorých sa platia odvody do verejnoprávnych fondov a tiež VZ na určenie výšky dávky nemocenského a úrazového poistenia a dávky v nezamestnanosti atď. V nasledujúcich tabuľkách uvádzame zmeny v platení poistného.

Prosím Vás o odpoveď na otázku daňového uznania nákladu na poistenie v nezamestnanosti, ktoré platí živnostník dobrovoľne po prihlásení sa v sociálnej poisťovni. Je v období, kedy začína strácať klientov a z obavy, že bude musieť zrušiť živnosť sa dobrovoľne poistí v sociálnej poisťovni pre prípad, že bude nezamestnaný (ak živnosť zruší a závislú činnosť sa mu nepodarí nájsť). Je takýto náklad u živnostníka daňovo uznaný?

V tretej časti pokračujeme tabuľkami odvodov poistného u dohôd o pracovnej činnosti a brigádnickej práci študentov.

V tejto časti pokračujeme tabuľkami odvodov poistného u dohôd o vykonaní práce.

Článok prináša prehľad platenia poistného na sociálne a zdravotné poistenie do verejnoprávnych fondov, ktoré platí od 1. januára 2014.

Zamestnávateľ – podnikateľ prevádzkuje maloobchodnú predajňu textilu (secondhand). Podnikateľ si zriadil živnosť v priebehu roka 2012, od septembra zamestnáva prostredníctvom dohody o vykonaní práce svoju manželku v maloobchodnej predajni. Manželka bola predtým zamestnaná na pracovnú zmluvu v inej firme, potom išla na materskú a následne rodičovskú dovolenku. V septembri 2012 jej skončila rodičovská dovolenka, ale do predchádzajúceho zamestnania sa nemohla vrátiť z organizačných dôvodov - s predchádzajúcim zamestnávateľom sa dohodla na rozviazaní pracovného pomeru. Manželka je momentálne v evidencii na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a poberá dávku v nezamestnanosti z odpracovaných rokov. Zároveň vypomáha manželovi v maloobchodnej predajni prostredníctvom dohody o vykonaní práce. Zároveň manžel by chcel manželku zamestnať na pracovnú zmluvu prostredníctvom dotácie z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, kompenzácia vytvoreného pracovného miesta,  ale samozrejme až po vyčerpaní dávok v nezamestnanosti, ktoré poberá manželka. Do konca roka ju ešte môže zamestnávať na dohodu v zmysle súčasnej legislatívy. Ale od januára 2013 nastanú zmeny v dohodách a odvodovom zaťažení z dohôd. Dohoda o vykonaní práce je uzatvorená na dobu určitú do 31. 12. 2012. Môže manželka vypomáhať u manžela v predajni od januára 2013 bez nároku na odmenu, a zároveň aké sú tam podmienky, aby náhodou manžel nemal problémy, že zamestnáva pracovníka nelegálne? Konkrétne v nadväznosti na nasledujúcu informáciu: „...V zmysle zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní sa za nelegálnu prácu považuje závislá činnosť, ktorú vykonáva zamestnanec pre právnickú alebo fyzickú osobu, pričom s ňou nemá uzatvorený pracovnoprávny vzťah. Existuje však výnimka, pri ktorej môže zamestnanec vykonávať pre zamestnávateľa závislú činnosť bez toho, aby s ním musel uzatvoriť pracovnú zmluvu. Táto výnimka sa týka však len fyzických osôb – podnikateľov, ktorí majú možnosť, aby vo vymedzených prípadoch pre ne vykonávali prácu rodinní príslušníci bez povinnosti uzatvoriť s nimi pracovnoprávny vzťah. Za rodinného príslušníka sa v tomto prípade chápe len príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel, ak tento je dôchodkovo poistený alebo je poberateľom starobného, predčasného starobného, vdovského, vdoveckého, sirotského či výsluhového dôchodku, alebo je žiakom, resp. študentom do dovŕšenia 26 roku veku....“ Z uvedeného mi vyplýva že manželku nemôže zamestnávať, lebo nie je dôchodkovo poistená, jedine že by sa prihlásila ako samoplatiteľ na dôchodkové poistenie? Ak by sa manžel rozhodol, že manželku zamestná na dohodu o vykonaní práce aj od januára, podľa nových podmienok platných od 1. 1. 2013 - bude mať manželka stále nárok na dávky v nezamestnanosti (6 mesiacov z predošlého pracovného vzťahu)? Dohoda v roku 2013 by trvala maximálne do apríla (nakoľko potom by už nemohla robiť na dohodu o vykonaní práce a zároveň byť v evidencii úradu práce, sociálnych vecí a rodiny) a zároveň by sa začali pripravovať podklady na zamestnanie prostredníctvom podporných prostriedkov z úradu.

Personalisti a mzdári budú mať po novom roku oveľa viac práce. Rozsiahle zmeny týkajúce sa prác na dohodu prinesú po novom roku okrem vyšších odvodov pre zamestnanca a zamestnávateľa aj MNOŽSTVO DODATOČNEJ ADMINISTRATÍVY. Poradenská spoločnosť Accace, ktorá na Slovensku pôsobí v oblasti spracovania miezd, účtovníctva a daňového poradenstva, prináša prehľad administratívnych úkonov, ktoré bude musieť od januára 2013 vykonávať každý zamestnávateľ.

Podstatné zmeny sa od 1. januára 2012 týkajú zamestnancov, povinne nemocensky poistených SZČO a povinne dôchodkovo poistených SZČO, ako aj dobrovoľne poistených subjektov, a to najmä vo veci výšky najnižšieho a najvyššieho vymeriavacieho základu na účely platenia poistného na sociálne poistenie a platenia preddavkov na zdravotné poistenie.

Všeobecný vymeriavací základ a nadväzne naň priemerná mesačná mzda v hospodárstve SR zistená ŠÚ SR za príslušný kalendárny rok sú rozhodujúce sumy, z ktorých sa odvodzujú dávky vo viacerých sociálnych oblastiach. Suma všeobecného vymeriavacieho základu za rok 2010 je ustanovená sumou 9 228 €, t. j. 769 € za mesiac.

Som majiteľom spoločnosti,  v ktorej som konateľom a zároveň aj zamestnancom. Keďže v auguste som sa dožil 60 rokov, rád by som išiel do predčasného dôchodku. Z právneho hľadiska, aký to bude mať vplyv, resp. aké úkony treba vykonať pre ďalšiu pôsobenie v spoločnosti? Poznamenávam, že spoločnosť by som si chcel naďalej ponechať a byť v nej zamestnaný ako doteraz.

Podstatné zmeny sa od 1. januára 2011 týkajú zamestnancov, povinne nemocensky poistených SZČO a povinne dôchodkovo poistených SZČO, dobrovoľne poistených subjektov, a to najmä vo veci výšky najnižšieho vymeriavacieho základu na účely platenia poistného na sociálne poistenie a platenia preddavkov na zdravotné poistenie.

Zmeny vymeriavacích základov ovplyvnili výšky platieb odvodov do poisťovní. V čísle uverejňujeme tabuľky s týmito zmenami.

Podstatné zmeny sa od 1. januára 2010 týkajú zamestnancov, ako aj povinne nemocensky poistených SZČO a povinne dôchodkovo poistených SZČO, dobrovoľne poistených subjektov, a to vo veci výšky najnižšieho vymeriavacieho základu na účely platenia poistného na sociálne poistenie aj platenia preddavkov na zdravotné poistenie. Zmeny uskutočnené na základe zmeny výšky minimálnej mzdy sú tradične prehľadne usporiadané v tabuľkách.

V zmysle zákona o sociálnom poistení vydalo MPSVaR SR s účinnosťou od 30. apríla 2009 opatrenie MPSVaR SR č. 154/2009 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2008. Podľa § 1 opatrenia je to suma 8 676,36 €. Z toho vyplýva, že priemerná mesačná mzda v hospodárstve SR zistená Štatistickým úradom SR za kalendárny rok 2008 bola: 8 676,36 / 12 =723,03 € /mesiac. Od všeobecného vymeriavacieho základu sa odvodzujú dávky vo viacerých sociálnych oblastiach a maximálne vymeriavacie základy na účely platenia poistného.

Nové sumy platieb do Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní od 1. januára 2009 sú prehľadne uvedené v tabuľkách.

Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p. viaže vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO) na dosiahnutie zákonom ustanovenej sumy príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou pre tie SZČO, ktoré účtujú v sústave podvojného účtovníctva v súlade so zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. a príslušnými postupmi pre podvojné účtovníctvo.