Poistenie zdravotné

Slovenská s. r. o., jediným společníkem je mateřská společnost, česká s. r. o., dva jednatelé jsou občané České republiky, kteří pobývají v ČR, kde si hradí sociální a zdravotní pojištění. Dotaz je, zda mají jednatelé povinnost ze své funkce jednatelů ve slovenské s. r. o. platit na Slovensku nějaké pojištění (zdravotní, sociální), ačkoli nemají uzavřenou žádnou smlouvu o jednatelství ani pracovní smlouvu na Slovensku. Pokud ano, v jaké výši musí toto pojištění platit?

V súvislosti s nástupom a ukončením čerpania materskej, či otcovskej dovolenky a rodičovskej dovolenky, spojených s poskytovaním hmotného zabezpečenia počas tohto obdobia, má zamestnávateľ voči príslušnej zdravotnej poisťovni zamestnanca a Sociálnej poisťovni oznamovacie povinnosti, ktoré mu ukladajú príslušné zákony.

Ako správne postupovať pri zdaňovaní a vyplňovaní daňového priznania za rok 2022, ak daňovník v roku 2022 mal zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, z podnikania a z prenájmu a v roku 2022 mu prišlo ročné zúčtovanie zdravotného poistenia, kde mal preplatok na zdravotnom poistení zo závislej činnosti (90,00 €) a nedoplatok na zdravotnom poistení z podnikania (178,52 €)? Je správne, ak v daňovom priznaní sa zo zdravotného poistenia zaplateného zo závislej činnosti na základe potvrdenia o príjme od zamestnávateľov odpočíta preplatok z ročného zúčtovania. Úprava sa vykoná už v V. oddiely na riadku č. 37, taktiež v údajoch na účely SP a ZP na riadku č. 10 a nedoplatok z ročného zúčtovania z podnikania sa zohľadní v VI. oddiely a taktiež v údajoch na účely SP a ZP na riadkoch č. 13 a 14 a všetko sa uvedie ešte v poznámkach. Je to správny postup? Daňovník uplatňuje pri príjmoch z podnikania paušálne výdavky.

Fyzická osoba, ktorá má mieru funkčnej poruchy najmenej 50 % sa považuje za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Funkčná porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových a duševných schopností fyzickej osoby, ktorá z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Sociálnym dôsledkom ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok, a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama.

Štát chce obmedziť “špekulatívne uzatváranie pracovných pomerov” – ok, dáva zmysel, veď vlastne to je podstata štátu a celej hry: naháňať podnikateľov a snažiť sa ich o niečo ošklbať. Reč je o definitívnej novele zákona o zdravotnom poistení pre rok 2023, podľa ktorej budú aj nízkopríjmoví zamestnanci – s kratšími resp. mikro úväzkami – odvádzať zdravotný odvod aspoň z nejakého minima a to bez ohľadu na samotný príjem z tohto úväzku. A to aj tí “skutoční” nízkopríjmoví zamestnanci, no rovnako aj spoločníci, ktorí sa na kratší resp. “menší” pomer zamestnali vo vlastnej eseročke ako “hack”. Dnes stručný prehľad možností “ako na odmeňovanie sa vo vlastnej eseročke” od januára 2023. Článok je aktualizovaný na nové pravidlá platné od r. 2023: aj tie pre zdravotné odvody, ako aj nové sumy či limity pri daňový bonus na dieťa.

Zahraniční študenti (hlavne z Maďarska) študujú na vysokej škole na dennom štúdiu prvého alebo druhého stupňa. Sú spomínaní študenti sociálne poistení alebo sú poistencami štátu z hľadiska zdravotného poistenia? Alebo sú stále účastníkmi sociálneho zabezpečenia a zdravotného poistenia štátu podľa štátnej príslušnosti? Vznikajú im nejaké povinnosti na Slovensku voči Sociálnej alebo zdravotnej poisťovni?

V Národnej rade Slovenskej republiky bola schválená novela zákona, ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „novela“), ktorou sa okrem iného zaviedlo minimálne poistné na zdravotné poistenie konateľov, ako aj iné osoby považované na účely novely za zamestnancov. Uvedená zmena je účinná už od 1. 1. 2023.

Zahraniční študenti (hlavne z Maďarska) študujú na vysokej škole na dennom štúdiu prvého alebo druhého stupňa. Otázkou je, že spomínaní študenti sú sociálne poistení alebo sú poistencami štátu z hľadiska zdravotného poistenia? Alebo sú stále účastníkmi sociálneho zabezpečenia a zdravotného poistania štátu podľa štátnej príslušnosti? Vznikajú im nejaké povinnosti na Slovensku voči Sociálnej alebo zdravotnej poisťovni?

V reakcii na aktuálnu situáciu na Ukrajine, prijal slovenský parlament zmeny vo viacerých zákonoch, ktoré by mali zjednodušiť príchod a fungovanie utečencov z Ukrajiny na Slovensku. Prinášame vám prehľad najrelevantnejších zmien v súvislosti so zamestnaním, poistením a legálnym pobytom na Slovensku.

Článok pokračuje oboznámením s ďalšími legislatívnymi zmenami, ktoré majú priamy dopad na vedenie a spracovanie mzdového účtovníctva.

Od 1. januára 2020 sa budú znovu upravovať niektoré výšky zákonného poistného (resp. preddavkov na poistné) plateného do zdravotných poisťovní a Sociálnej poisťovne. Z dôvodu medziročnej zmeny (zvýšenia) priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky o 6,2 % z 954,00 € (za rok 2017) na 1 013,00 € (za rok 2018), sa mení v roku 2020 najmä výška minimálnych a maximálnych vymeriavacích základov a tým aj výška minimálnych a maximálnych poistných odvodov. Zmeny sa týkajú tých SZČO, ktoré do 31. decembra 2019 platia poistné z minimálneho vymeriavacieho základu platného do 31. decembra 2019 (477,00 €) alebo zo skutočne dosiahnutého vymeriavacieho základu v rozpätí od 477,01 € do 506,49 €, ktoré budú platiť poistné z minimálneho vymeriavacieho základu 506,50 €, a tiež tých SZČO, ktorých skutočne dosiahnutý vymeriavací základ je určený v rozpätí od maximálneho vymeriavacieho základu platného do 31. decembra 2019 (6 678,00 €) do výšky nového maximálneho vymeriavacieho základu 7 091,00 €, ktoré budú platiť poistné zo skutočne dosiahnutého vymeriavacieho základu z uvedeného rozpätia.

Deň 1. júl (prípadne 1. október) má pre samostatne zárobkovo činné osoby (ďalej len „SZČO“) mimoriadny význam z dôvodu, že dochádza k zmene výšky vymeriavacieho základu na účely platenia poistného na sociálne poistenie (t. j. na nemocenské poistenie, na starobné poistenie, na invalidné poistenie a do rezervného fondu solidarity).

V poslednej časti článku sú podrobne rozobraté legislatívne zmeny týkajúce sa miezd a odvodov z hľadiska sociálneho a zdravotného poistenia.

Chcem sa informovať ohľadom platenia odvodov do ZP a SP v prípade: -Ak zamestnancovi poskytujeme ubytovanie v ubytovni, s ktorou máme zmluvu o ubytovávaní zamestnancov. Nie sme výrobná sféra a teda ubytovanie do výšky 60 € nie je oslobodené. Celú cenu ubytovania bez DPH mu potom zdaňujeme cez výplatnú pásku. Vykazujeme to mesačne nepeňažný príjem zamestnanca. Máme platiť odvody do ZP a do SP?

Nasledujúci článok ponúka prehľadné zobrazenie platenia poistného na sociálne a zdravotné poistenie do verejnoprávnych fondov od 1. januára 2019.

Pri zdanení autorských honorárov majú autori (SZČO) na výber z dvoch režimov zdanenia, a to zdanenie daňou vyberanou zrážkou pri vyplatení autorského honoráru alebo zdanenie prostredníctvom daňového priznania po skončení zdaňovacieho obdobia. Druhá časť článku opisuje zdanenie prostredníctvom daňového priznania.

Spoločnosť na analytických účtoch 428AE eviduje nerozdelený zisk minulých rokov tak, že na jednom spoločnom účte 428999 eviduje nerozdelené zisky za roky, ktoré by pri vyplatení ako podiely na zisku nepodliehali odvodom do zdravotného poistenia a nerozdelené zisky, ktoré podliehajú odvodom do zdravotného poistenia od roku 2011 eviduje kvôli prehľadnosti jednotlivo podľa rokov, napr. na účte 428.011 za rok 2011, účte 428.016 za rok 2016. Spoločnosť má za rok 2017 stratu. Môže valné zhromaždenie rozhodnúť o úhrade straty použitím nerozdeleného zisku za rok 2016, alebo sa musí použiť najprv nerozdelený zisk zo starých rokov zo spoločného účtu 428999?

V nasledujúcich tabuľkách je prehľadne zobrazené platenie poistného na sociálne a zdravotné poistenie do verejnoprávnych fondov od 1. januára 2018.

Mzdy a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov, ktoré im poskytuje zamestnávateľ podľa ustanovení zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) a ostatných pracovnoprávnych predpisov, sa považujú podľa § 19 ods. 2 písm. c) bodu 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) za daňové výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancom plnenia nad rámec ustanovení Zákonníka práce, je potrebné zistiť, či ide o nároky zamestnanca dohodnuté v kolektívnej zmluve a či Zákonník práce umožňuje rozšírenie nárokov v kolektívnej zmluve. Plnenia, ktoré poskytuje zamestnávateľ zamestnancom vo väčšom rozsahu ako ustanovuje Zákonník práce alebo ich zamestnávateľ dohodol v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, nie sú daňovým výdavkom zamestnávateľa.

V súvislosti so vznikom pracovných vzťahov a zamestnávaním fyzickým osôb vznikajú zamestnávateľom povinnosti, ktoré sa viažu aj na odvádzanie preddavkov na zdravotné a sociálne poistenie. Autorka ďalej v článku pokračuje okrem iného vysvetlením vzniku a zániku sociálneho poistenia, výpočtu a účtovaniu preddavkov.