súdne konanie

Dňa 19.12.2023 Národná rada SR schválila zákon č. 530/2023 Z.z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií, inak nazývaný aj ako konsolidačný balíček - lex konsolidácia (ďalej len "zákon č. 530/2023 Z.z."). Tento článok prináša informácie o zmenách v súdnych či správnych poplatkoch, ktoré platia od 1.4.2024.

Dostali sme zastavenie exekúcie na zaplatenie pohľadávky vo výške 17 805,44 € a príslušenstva, ak pri exekúcii vedenej na majetok PO sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Ako zaúčtovať odpis pohľadávky, ako má vplyv na daňový základ a na DPH? Okrem toho sme dostali od exekútora aj faktúru na trovy exekúcie 60 € + 12 € DPH, ako zaúčtovať a či máme nárok na odpočet DPH a daňový výdavok.

Koncom minulého roka vydal Súdny dvor Európskej únie („Súdny dvor“) uznesenie vo veci [Vikingo], ktorého predmetom bolo posúdenie možnosti správcu dane zamietnuť právo na odpočítanie dane bez toho, aby súčasne skúmal existenciu daňového podvodu a vedomosti daňovníka o ňom. Súdny dvor, nadväzujúc na svoju predchádzajúcu judikatúru pomerne jasne zrekapituloval mantinely umožňujúce odňatie uplatneného práva (na odpočítanie dane, prípadne na oslobodenie od dane) daňovým subjektom formou spochybnenia dodávateľa – tzv. „deklarovaný dodávateľ.“ V prípade prevzatia záverov analyzovaného uznesenia do vnútroštátnej praxe správcov dane, spôsobí jeho dopad pravdepodobne to, že argumentačná línia „deklarovaný dodávateľ“ ako dôvod na odňatie práva na odpočítanie dane bude definitívne opustená a správca dane bude musieť dokazovať úplné neuskutočnenie dodávky, resp. existenciu daňového podvodu a splnenie tzv. vedomostného testu.

Legislatívny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) predkladá ministerstvo financií na základe Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2021. Tento návrh daňového poriadku je pokračovaním návrh daňového poriadku z roku 2020, ktorý bol z rozhodnutia ministerstva financií stiahnutý z plánu legislatívnych úloh pre rok 2020. Dôvodom bol nedostatok času na jeho kvalitné spracovanie, keď sa prednostne zabezpečovali úlohy spojené s ochranou zdravia obyvateľstva a proti šíreniu nebezpečného vírusu COVID–19. Pôvodný návrh daňového poriadku sa doplnil o ďalšie legislatívne úpravy ustanovení a niektoré boli z pôvodného návrhu vypustené. Navrhovaná účinnosť zákona je od 15. novembra 2021 a od 1. januára 2022. Prvoradým cieľom predkladaného návrhu daňového poriadku je vytvorenie nových efektívnych nástrojov v boji proti daňovým podvodom a maximálna motivácia daňových subjektov k dobrovoľnému plneniu svojich daňových povinností peňažnej a nepeňažnej povahy.

Národná rada SR dňa 21. mája 2015 schválila nový Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý bol v Zbierke zákonov publikovaný ako zákon č. 160/2015 Z. z. Predmetný zákon je účinný od 1. júla 2016, t. j., že od tohto dátumu sa aplikuje v civilných sporových konaniach na súdoch.

Za správny výpočet zrážok zo mzdy je zodpovedný zamestnávateľ. Pri ich výpočte a realizácii postupuje predovšetkým v súlade so zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) a Nariadením č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v z. n. p. (ďalej „nariadenie vlády o o rozsahu zrážok“).

Od 1. 7. 2016 je účinný zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý schválila Národná rada SR dňa 21. 5. 2015. Právna úprava civilného sporového procesu obsiahnutá v CSP nahradila dovtedajšiu právnu úpravu podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v z. n. p. (ďalej len „OSP“).